Dovtedy pokojné Košice čelili bombám, ktoré zabíjali.
Hoci boli dovtedy Košice v „závetrí”, situácia sa veľmi rýchlo zmenila. Krátko po jednej popoludní 26. júna 1941 zažilo mesto bombardovanie. Následky boli hrozivé. V priebehu dvoch minút dopadlo na centrum Košíc 29 bômb. Tie mali na svedomí životy 32 ľudí a 80 zranených.
Protivzdušná obrana nestihla reagovať
Smutnou záhadou dodnes ostáva otázka, kto vlastne mesto, bombardoval. Existuje viacero teórií, no každá má svoje pre aj proti. Vďaka viacerým skutočnostiam sa zrejme záhadu nepodarí tak skoro rozlúštiť a možno k tomu nikdy nedôjde. Isté je, že podľa niektorých zdrojov bomby na Košice zhodili tri neoznačené bombardéry. Inými slovami, nemali jasné výsostné znaky pomocou ktorých by sa dalo určiť, ku ktorému štátu, resp. letectvu patria. Bombardéry prileteli od juhovýchodu tri dvojmotorové bombardéry. Následne začali mesto bombardovať. Išlo o územie ohraničené dnešnými ulicami Karpatská, Hradbová a Branisková.
Hoci v Košiciach bolo v tom čase viacero kasární, medzi nimi aj jednotky protivzdušnej obrany, tie neboli schopné na útok vôbec reagovať. Práve kasárne na dnešnej Moyzesovej, resp. Kuzmányho dostali niekoľko zásahov a vyžiadali si životy niekoľkých vojakov. Ďalšie bomby trafili poštu a zabili niekoľko zamestnancov. Zvyšné bomby bohužiaľ dopadli na obytné, väčšinou rodinné domy. Dnes stoja na ich mieste z väčšej časti paneláky sídliska Kuzmányho.
Poďme však k tomu, kto a prečo mohol Košice bombardovať. Mesto patrilo po Viedenskej arbitráži od jesene 1938 Horthyovskému Maďarsku. Tu treba ešte dodať, že hneď na druhý deň po bombardovaní Košíc, 27. júna 1941 v dôsledku leteckého útoku na Košice vyhlásila maďarská vláda vojnu Sovietskemu zväzu. Ako píše Jaroslav Šajtar v časopise Reflex, podľa niektorých pozorovaní zo zeme mali bombardéry žlté označenia, ktoré mali stroje mocností štátov Osi.
Sovieti, Nemci, či Rumuni?
Dvaja pronemecky orientovaní maďarskí generáli Henrik Werth a Károly Barta však vyhlásili, že za útokom určite stojí Sovietsky zväz. Podľa jednej z teórií mali sovietski piloti bombardovať slovenský Prešov, ktorý si pomýlili s v tom čase maďarskými Košicami. Teoreticky je to možné, lenžeo Sovieti mali v tom čase dosť starostí z nemeckým útokom a sotva by chcel začať konflikt s ďalším, aj keď menším a slabším štátom. V Prešove ale mal byť v tom čase nemecký konzulát, ktorý mohol zohrať úlohy na prípravu vojny zo ZSSR.
Útočníkov mali usvedčiť aj použité 100 – kilogramové bomby sovietskej výroby. Dve z nich nevybuchli a boli na nich nápisy v azbuke. Tu sa dostávame k ďalším možným páchateľom. Oficiálne sovietske orgány odmietli, že by podnikli letecký útok na Košice. Spomínané sovietske bomby používalo viacero štátov. Mnoho historikov podozrieva z bombardovania Nemcov, ktorí mali fingovaným sovietskym bombardovaním zatiahnuť do vojny so Sovietskym zväzom aj Maďarsko. Sovietske bomby mohli Nemci ukoristiť počas svojho ťaženia. Navyše vtedajší veliteľ Košického vojenského letectva Ádám Krúdy identifikoval bombardéry ako nemecké Heinkel HE 111, no údajne bolo nariadené, aby sa o tom mlčalo.
Pred 85. rokmi 26. júna 1941 čelili Košice bombardovaniu. Vyžiadalo si vyše 30 obetí a desiatky zranených. Dodnes nie je jasné, kto je za týmto útokom.
Proti bombardovaniu Nemcami hovorí fakt, že nemali stroje, ktoré boli prispôsobené na nesenie sovietskych bômb. Navyše sa v nemeckých archívoch nenašli žiadne zmienky o bombardovaní Košíc. Tretím argumentom proti je, že Nemci potrebovali vtedajšie Maďarsko ako určité zázemie. Navyše nemeckí velitelia nemali o výzbroji a výcviku maďarskej armády vysokú mienku a preto neboli presvedčení, že by im v ťažení proti Sovietskemu zväzu nejako pomohli.
Objavili sa aj teórie o maďarskom „samobombardovaní”. No tu je protiargumentom fakt, že pre Maďarov boli nedávno získané Košice cenným mestom. Navyše tu mali aj mnohí vysokopostavení velitelia svoju rodinu, či známych a nemohli vedieť, či nebudú počas bombardovania ohrození. Navyše nemohli vopred odhadnúť práve počet obetí.
Tretím a celkom zaujímavým pôvodcom útoku mohlo byť vtedajšie Rumunsko. Síce rovnako, ako Maďarsko, stálo na strane Nemcov, no so susedom mali nevyrovnané účty. Maďarsko im zabralo Sedmohradsko. Rumuni sa im mohli pomstiť tak, že bombardovaním Košíc by ich zatiahli do vojny proti Sovietskemu zväzu. Je pravda, že rumunská armáda na to mala prostriedky. Zoltán Balassa vo svojom článku v denníku Korzár na jednej strane túto teóriu podporil tvrdením Poliakov, že práve tri stroje PZL 37B LOS ich výroby sa mohli zúčastniť na bombardovaní Košíc. Inak, sú podobné nemeckým Heinkelom HE 111.
Rumunsko ich malo vo výzbroji a čo je podstatné, mohli uniesť sovietske 100 – kilové bomby. Lenže tie mali veľký priemer – 35 centimetrov. Keďže Nemci napadli Sovietsky zväz 22. júna 1941 a Košice boli bombardované štyri dni nato, Rumuni by museli za ten čas svoje bombardéry upraviť. Plus by museli dopredu tušiť, že Maďari sa do vojny na východnom fronte po boku Nemecka nezapoja.
Najmladšou obeťou bolo dieťa
Ako vidno, zatiaľ sa historikom nepodarilo ani jednu z týchto teórií definitívne potvrdiť ani vyvrátiť. Isté sú však obete, najmladšou bola 12 – ročná Mária Dzedzinová, ranení aj veľké škody, ktoré za sebou bombardovanie zanechalo.
V roku 2009 bola všetkým obetiam bombardovania odhalená pamätná tabuľa na budove Pošty 1, ktorá bola v roku 1941 poškodená a zahynuli viacerí jej zamestnanci. Autorom je košický keramikár Zbigniew Nišponský Gut.