
Nastavovať spoločnosti drahé zrkadlo a kritizovať s úsmevom je podľa Dávida Pašku výsadou i povinnosťou. K divadlu nepristupuje len ako k plneniu programu.
V bratislavskom Divadle P. O. Hviezdoslava (DPOH) ožíva netradičné spojenie klasiky a apelatívnej jednoaktovky.
Režisér Dávid PAŠKA v inscenácii Kupec benátsky/Mauser prepojil Shakespeara s textom Heinera Müllera, čím vytvoril dielo, ktoré ostro reaguje na aktuálne spoločenské napätie.
Podľa Pašku je hra výnimočná nekonvenčným spojením dvoch odlišných dramatických svetov, vďaka čomu na javisku vznikol úplne nový parabolický obraz záverečného súdneho procesu. Zdôrazňuje, že inscenácia vedome pracuje s karikatúrou a všadeprítomným antisemitizmom.
Čo sa v rozhovore ďalej dozviete:
- Aký odkaz zanechal v novej divadelnej hre Kupec benátsky/Mauser;
- prečo považuje za svoju najväčšiu povinnosť, že môže byť zaplatený za to, aby s úsmevom nastavoval obrovské, drahé zrkadlo našej vyhecovanej spoločnosti;
- že v súčasnej dobe plnej zosilneného násilia, bezprávia a pachute zo súdnictva nesmie divadlo uhýbať pred radikálnosťou, aj keby to znamenalo neustále nastavovať opľutú tvár.
Uviedli ste mimoriadne náročnú inscenáciu. Spojili ste v nej dva odlišné dramatické texty – Mauser a Shakespearovho Kupca benátskeho. Bolo to pre vás náročné ako pre rovesníka generácie Z?
Tým, že mám klasické činoherné vzdelanie v oblasti divadelnej réžie a dramaturgie, mal som so Shakespearom skúsenosť už v preduniverzitnom období. Zbližovanie sa s textom teda nebolo generačné, ale skôr akademické. Rovnako s Heinerom Müllerom išlo o skúsenosť akademického charakteru a o videnie inscenácií z nemeckého sveta, kde som študoval a kde aktívne pracujem.
Náročnejšie bolo skôr skombinovať tieto dva texty je nekonvenčné samo o sebe. Kupec benátsky má svoje problémy a svoju rytmiku, ktorú keď raz zlomíte, musíte ju znova postaviť. Text Heinera Müllera naopak nie je určený pre repertoárové divadlo. Dokonca má v pravidlách o uvádzaní hry uvedený skôr princíp cvičenia, hľadať v ňom univerzálnosť a nie odpovede ako v študijnom materiáli. Hovorí v ňom o proletárskej revolúcii.
Vyškrtnúť tieto veci chirurgicky presne tak, aby zapadli do univerzálnej paraboly pre Kupca benátskeho a princípov kresťanského humanizmu, bolo veľmi náročné. Podarilo sa to vtedy, keď sa texty len neprepletali, ale v útrobách hry sa vytvorila úplne nová scéna. Vznikol tak parabolický obraz záverečného veľkého súdneho procesu z Kupca benátskeho.
Divadelný režisér Dávid Paška
Zdroj: FOTO TASR – Dano Veselský
Reflektuje Shakespeare aj dnešnú dobu? Je nadčasový ako autor?
Určite áno, vo svojich dielach v zásade vytvára paradox. Jeho hry sú plné práce s divákom i s reflexiou diváckeho pohľadu na danú hru. Preto môžeme hovoriť o univerzálnych textoch, ktoré prežijú akúkoľvek dobu.
Kupec benátsky je neslávne známy aj tým, že sa hrával aj v najhorších dobách ľudskej histórie. Prístup k nemu musí preto zohľadňovať 20. storočie, najmä druhú svetovú vojnu a nacistické Nemecko, kedy túto hru veľmi často uvádzali stranícke divadlá.
Musíme teda uvažovať nad tým, ako k tejto hre pristúpiť s celou touto historickou skúsenosťou, ktorá sa aktívne či pasívne prepája so samotným dielom. Už to je neodškriepiteľný faktor, že hra je poznačená históriou.
Pasuje do súčasnej situácie, ktorú zažívame na Slovensku?
Zisťujeme, že áno, keďže ide o modelovú situáciu a modelový konflikt. Nekladú sa tam len základné otázky ohľadom judaizmu či národa ako takého. Ide o princípy, kde jedna strana hovorí o zákonitosti a práve, zatiaľ čo druhá o ideáloch. Zásada a ideál tu stoja proti sebe, čo je nesmierne zaujímavé, pretože ide o prapodstatný konflikt. Sú v ňom obrovské rozpory o pokrytectve, pravde, krutosti a milosti, ktoré sa dajú aplikovať na akúkoľvek situáciu.
Čo sa týka slovenskej situácie a toho, čo vidíme v našom súdnictve, je to priamy odkaz. Človek ani nemusí byť vzdelaný v dennej politike, aby vnímal to bezprávie a pachuť, ktorá v týchto veciach vzniká. Divák v tom paralely možno nájde.
Opravte ma, ak sa mýlim, ale ako divák som si tam všimol skrytý, alebo skôr až hlučný antisemitizmus?
Antisemitizmus je tam veľmi otvorený. Hra by v princípe mohla byť označená za antisemitskú, pretože v nej vystupuje karikatúrny obraz Žida, odvodený od talianskej commedia dell’arte až po karikované obrazy v hrách Christophera Marlowa. To, čo Shakespeara odlišuje, a prečo sa tá hra vôbec môže uvádzať v súčasnosti, je fakt, že táto postava si je vedomá karikatúry a kostýmu, do ktorého je odetá.
Priamo o tejto karikatúre interaguje s divákom, pretože ju do neho interpretuje práve on. Každé jej konanie je sekundárne a vnímané ako konanie kolektívu, nie jednotlivca. Už len to, že divák si aktívne vytvára metaforickú úroveň konania jedinca a označuje ho za etnické násilie, spôsobuje, že antisemitizmus je v tejto hre všadeprítomný, no reflektovaný.
Nie je to vaša prvá inscenácia s touto tematikou. Na doskách Slovenského národného divadla sa odohrala divadelná hra z vášho pera — Negatívy snehu: Wetzler, Vrba, Schulman, Lux —, ktorá bola o dvoch Slovákoch, ktorým sa podarilo utiecť z Auschwitzu. Je vám téma judaizmu blízka?
S danou hrou sme v Slovenskom národnom divadle tento rok len hosťovali. Ide o koprodukciu Divadla Jána Palárika v Trnave, Teatru Opole v Poľsku a Akadémie pre divadlo a digitalitu v Dortmunde. História 20. storočia je mi veľmi blízka, viem sa s ňou stotožniť a spracovať ju.
V prípade príbehu Wetzlera a Vrbu išlo o osudy bojovníkov proti fašizmu. Ide o antifašistické témy, sú mi blízke rovnako ako témy násilia a jeho reprezentácie — politického, osobného, rodinného, triedneho alebo etnického. Všetko sú to veci, ktoré sú všadeprítomné, zosilnené dnešnou dobou, a preto o nich musíme vypovedať a reflektovať ich. Je to pulz doby, ktorý, žiaľ, musíme neustále rekonštruovať.
V Kupcovi benátskom je však nesmierne dôležité koncentráciu na otázku antisemitizmu trochu zuniverzálniť. Inak by sme sa dostali do komplikovaných stereotypov a zovšeobecňovaní dennej politiky, čo je škodlivé, pretože hra o takýchto veciach primárne nie je. Vytvárať univerzálny obraz, kde je celá inscenácia ako jedna maľba a kde sa tvoria triptychy konania, procesu a výsledkov, je však veľmi zaujímavé.
Nie je v súčasnosti trochu nebezpečné dotýkať sa týchto tém? Vidíme, aký vyostrený je konflikt medzi Izraelom a Palestínou, a vidíme aj to, aký veľký boj medzi týmito tábormi prebieha v Generácii Z. Zamýšľali ste sa nad tým, či na to môže prísť nejaká kritika?
Môže prísť, ale tá hra o tom vo výsledku naozaj nie je. Zaujímalo by ma, aká by bola prvá otázka a to úvodné spochybnenie. Ak je tá inscenácia spochybniteľná, budem zvedavý, či to bude práve pre tieto témy, alebo pre niečo úplne iné. Som teda pripravený.
Kupec benátsky/Mauser v DPOH
Zdroj: Foto: Bara Podola, zdroj: DPOH
Zažili ste už niekedy verejný lynč na vašu tvorbu, najmä vzhľadom na súčasnú vyhecovanú situáciu medzi politikmi a umelcami?