
Ak sa u dieťaťa rozvinula závislosť, náhle odstrihnutie od online sveta môže spustiť abstinenčné prejavy. Bez ďalších krokov riskujeme aj nárast frustrácie a prehĺbenie sociálnej izolácie detí, varuje psychológ Marek Madro. Ako dopadli reštrikcie v zahraničí?
Keď mala devätnásťročná Nina jedenásť rokov, smartfón používala najmä na telefonáty s rodinou a občasné hranie hier. Voľný čas trávila vonku s kamarátmi.
Jej jedenásťročný brat Jakub si život bez sociálnych sietí nevie predstaviť. Pre neho a jeho generáciu sa nekonečné scrollovanie Instagramom či TikTokom stali obľúbenou aktivitou, ktorá častokrát nahrádza osobný kontakt. To by sa v blízkej budúcnosti malo zmeniť.
Ak Slovensko schváli avizovaný zákaz sociálnych sietí, ktorý platí vo viacerých štátoch, pre domácnosť s dvoma tínedžermi začnú platiť rozdielne pravidlá. Zatiaľ čo Niny by sa obmedzenia ako dospelej už netýkali, Jakub by musel svoje digitálne návyky stopnúť zo dňa na deň. A to by mohlo viesť k hľadaniu ilegálnych kľučiek, ako sa dostať k „zakázanému ovociu“, ktoré vždy chutí najlepšie.
„Dospievanie je obdobím hľadania autonómie, skúšania hraníc a experimentovania. Ak mladý človek nerozumie dôvodom obmedzenia alebo má pocit, že o niečom rozhodujú dospelí bez neho, môže sa zvýšiť motivácia hľadať alternatívne cesty. Môže ísť o používanie účtov pod iným vekom, využívanie účtov starších súrodencov, VPN služieb alebo presun na menej regulované platformy,“ varuje psychológ Marek Madro z krízovej linky pomoci IPčko.
Zákaz nerieši príčinu
S návrhom zákazu sociálnych sietí pre deti a tínedžerov do 16 rokov prišiel koaličný Hlas, ktorý predložil príslušný legislatívny návrh do pripomienkového konania. Ak ho vláda a poslanci schvália, zákaz by mal platiť od januára 2027. Už dnes sa však ozývajú hlasy, že samotný zákaz nič nerieši, čo dokazujú aj skúsenosti zo zahraničia.
„Sociálne siete sú prirodzenou súčasťou života mladých ľudí. Sú miestom, kde komunikujú, vytvárajú vzťahy, hľadajú podporu, informácie, zábavu, ale aj vlastnú identitu,“ vysvetľuje psychológ Marek Madro z krízovej linky pomoci IPčko.
Jedným dychom však dodáva, že samotná reštrikcia nie je riešením. „Ak chceme chrániť deti a mladých ľudí pred rizikami online priestoru, potrebujeme komplexný prístup. Ten zahŕňa vzdelávanie, rozvoj digitálnej gramotnosti, podporu kritického myslenia, posilňovanie psychickej odolnosti, bezpečné rodinné vzťahy a dostupnú odbornú pomoc. Samotný zákaz môže riešiť iba prejav problému, nie jeho príčinu.“
Slová odborníka potvrdzujú aj skúsenosti z krajín, ktoré už zákaz sociálnych sietí v nejakej forme zaviedli.
Regulovať deťom sociálne siete je nevyhnutné, samotný zákaz však problém nerieši
Zdroj: istock
Austrália: papier znesie všetko
Prvou krajinou, ktorá prešla od debát k prísnej regulácii, sa stala Austrália. Tamojší parlament schválil zákon o bezpečnosti na internete už koncom roka 2024, do praxe však vstúpil v decembri minulého roka. Deťom a mladým ľuďom do 16 rokov zakázal populárne sociálne siete, ako sú YouTube, X, Facebook, Instagram či TikTok. Obmedzenie sa, naopak, nevzťahuje na komunikačné aplikácie WhatsApp, Messenger Kids, vzdelávací nástroj Google Classroom či linky pomoci pre mladistvých. Deťom nepomôže ani súhlas rodičov.
Austrálska vláda obhajovala tento krok ochranou duševného zdravia dospievajúcich. Argumentovala, že riziká v podobe kyberšikany, škodlivého obsahu a online predátorov prevyšujú prínos sietí.
Represívna časť zákona mieri priamo na veľké technologické spoločnosti – poskytovateľov spomínaných platforiem. Ak by nezabránili osobám do 16 rokov v zakladaní či držaní účtov, hrozia im pokuty až do výšky 30 miliónov eur.
Zabezpečenie systémov na overovanie veku tak skončilo na pleciach IT gigantov. V praxi používajú kombináciu viacerých metód vrátane odhadu veku na základe skenovania tváre cez fotografiu či video alebo overovanie pomocou dokladov totožnosti. Stopku dostali aj mladí ľudia, ktorí už mali založený účet na akejkoľvek „zakázanej“ sieti.
Hoci na papieri znie zákaz efektne, v realite funkčný nie je. Mladiství ho dokážu ľahko obísť. A to najmä vďaka alternatívnym platformám Rednote, Yope či Lemon8. Každá z týchto platforiem svojím obsahom takmer presne kopíruje funkcie zakázaných sociálnych platforiem.
Sociálne siete, na ktorých trávia mladí ľudia čas
Zdroj: iStockphoto
Podľa medializovaných informácií dokážu deti legislatívny systém „oklamať“ vďaka virtuálnej privátnej sieti – VPN, ktorá im umožňuje obísť geografické obmedzenie a pripojiť sa k serverom v iných krajinách. Ďalším zo spôsobov je využívanie masiek na tvár, dokresľovanie si fúzov či skenovanie tvárí starších súrodencov alebo rodičov.
Veľká Británia: vlastné overovanie veku
Po Austrálii prestúpila k podľa časti odborníkov radikálnemu riešeniu aj Veľká Británia. Kabinet dosluhujúceho premiéra Keira Starmera iba nedávno oznámil plošný zákaz sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov. Návrh zákona dostane parlament na stôl pred Vianocami, platiť by mal od jari 2027. Zákaz sa opiera najmä o výrazný spoločenský dopyt: podporuje ho až 9 z 10 britských rodičov a dve tretiny samotnej mládeže.
Podobne ako v Austrálii sa bude zákaz týkať platforiem, ktoré slúžia na publikovanie obsahu a komunikáciu s inými používateľmi. Podľa doterajších informácií ide o aplikácie Instagram, Facebook, TikTok, Youtube a ďalšie. Výnimku budú mať komunikačné aplikácie, e-shopy, aplikácie určené na počúvanie hudby a vzdelávacie aplikácie.
Británia chce mladým tiež stopnúť livestream vlastného obsahu a kontaktovanie neznámych ľudí na online platformách či hrách. Deti budú mať regulované alebo úplne zakázané používanie sociálnych sietí v noci a čakajú ich aj vynútené prestávky pri dlhom scrollovaní.
Využívanie chatbotov na simulovanie sexuálnych vzťahov alebo hranie sexuálnych rolí bude obmedzené vekovou hranicou 18 rokov. Podobné sexuálne funkcie budú pre neplnoletých obmedzené aj v rámci všeobecnejšie zameraných AI chatbotov.
Briti tvrdia, že sa poučili z austrálskych skúseností. Plánujú zaviesť „vysoko efektívne opatrenia na overovanie veku“ s cieľom podporiť dodržiavanie pravidiel, čo by malo používateľom sťažiť ich obchádzanie.
Prídu slovenské deti o sociálne siete?
Snaha ochrániť mladistvých pred nástrahami online sveta prichádza aj na Slovensko. Koaličná strana Hlas predstavila návrh, ktorý má od roku 2027 zakázať sociálne siete pre deti do 16 rokov. Deklaruje, že kopíruje európsku legislatívu.
Návrh zákona delí pravidlá v online priestore do dvoch hlavných kategórií podľa veku dieťaťa. Deti do 16 rokov si účet nebudú môcť vytvoriť ani ho používať, obmedzenie sa však nebude týkať platforiem na priamu komunikáciu, ako sú e-maily či chatovacie skupiny typu Messenger alebo Whatsapp.
Limitovaní budú aj mladí vo veku 16 až 18 rokov. Pre nich bude platiť takzvaný chránený režim zahŕňajúci prednastavený súkromný profil, vypnuté zdieľanie polohy, zákaz automatického pridávania do skupín a špecifické technické obmedzenia pred kontaktovaním zo strany cudzích ľudí. Všetky obmedzenia majú zabezpečiť technologické spoločnosti, ktoré siete prevádzkujú.
Ako verifikovať vek?
Minister školstva Tomáš Drucker zdôraznil, že pri overovaní veku nebudú môcť online platformy získať od detí žiadne osobné údaje (meno, rodné číslo či adresa) ani profilovať ich obsahové priority. Jediná informácia, ktorú dostanú, bude, či dieťa spĺňa alebo nespĺňa vekovú hranicu.
Ubezpečil, že technické riešenia existujú. Jedným z nich podľa Druckera disponuje aj ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka – v rámci e-dokladov. „Je to integrované plne s európskym riešením digitálnej peňaženky,“ dodal.
Hlas prisľúbil, že sa bude venovať aj príprave legislatívy, ktorá bude riešiť systém ochrany detí pred rizikom radikalizácie alebo mobilizácie mladistvých k násiliu.
Ako to zvládne psychika?
Politický zámer plošne zakázať sociálne siete deťom do 16 rokov naráža na varovania odborníkov z praxe. Psychológ Marek Madro upozornil, že dopad reštrikcií na duševné zdravie mladých nebude u všetkých rovnaký. Ak sa u dieťaťa už rozvinula závislosť, náhle odstrihnutie od online sveta môže spustiť klasické abstinenčné prejavy: podráždenosť, nervozitu, nepokoj či akútnu úzkosť.
Digitálne platformy navyše pre mnohých tínedžerov nepredstavujú len stratu času, ale aj bezpečné prostredie, kde hľadajú prijatie a komunitu, ktorú v reálnom živote nenašli. V IPčku sa odborníci bežne stretávajú s mladými ľuďmi, ktorí nekontrolovateľným scrollovaním a strachom z toho, že zmeškajú notifikácie, iba unikajú pred stresom, osamelosťou alebo konfliktami v rodine.
„Mladí ľudia hovoria o tom, že nedokážu prestať scrollovať, že trávia online viac času, než by chceli, že zanedbávajú spánok, školu, vzťahy alebo vlastné záujmy. Často opisujú aj silnú potrebu kontrolovať notifikácie, strach, že o niečo prídu alebo nepríjemné pocity, keď sú offline,“ konkretizoval Madro.
Ak sa u dieťaťa už rozvinula závislosť, náhle odstrihnutie od online sveta môže spustiť klasické abstinenčné prejavy.
Zdroj: istock
Zároveň pripustil aj pozitívny efekt obmedzenia času na sociálnych sieťach. „Môže sa zlepšiť kvalita spánku, koncentrácia, schopnosť oddychovať, znížiť sa tlak na porovnávanie sa s ostatnými alebo vystavenie škodlivému obsahu,“ dodal.
Zákaz čohokoľvek bez zmysluplnej náhrady však stačiť nebude. „Nestačí niečo vziať. Potrebujeme zároveň ponúknuť alternatívy, bezpečné vzťahy, voľnočasové aktivity, šport, kultúru či podporu duševného zdravia,“ zdôraznil Madro. Ak štát zavedie tvrdý zákaz bez ponuky offline vyžitia a bezpečného rodinného prostredia, riskujeme podľa neho iba nárast frustrácie a prehĺbenie sociálnej izolácie detí.
Krajiny so zákazom sociálnych sietí pre mladistvých:
Čína: Zaviedla „režim pre maloletých“ na obmedzenie času stráveného pred obrazovkou podľa veku.
Dánsko: Plánuje zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov (s výnimkami od 13 rokov so súhlasom rodičov).
Francúzsko: Aktuálne schvaľuje zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov.
Nemecko: Deti od 13 do 16 rokov potrebujú na používanie sociálnych sietí súhlas rodičov.
Grécko: Pripravuje zákaz sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov.
Taliansko: Súhlas rodičov na registráciu potrebujú deti mladšie ako 14 rokov.
Malajzia: Zakázala registráciu na sociálnych sieťach deťom do 16 rokov.
Nórsko: Zvyšuje vek na udelenie súhlasu rodičov zo 13 na 15 rokov.
Poľsko: Pripravuje zákon na zákaz sociálnych sietí deťom do 15 rokov.
Slovinsko: Pripravuje zákaz prístupu na sociálne siete pre deti mladšie ako 15 rokov.
Španielsko: Plánuje zákaz sociálnych sietí do 16 rokov.
Turecko: Schválilo zákon zakazujúci sociálne siete deťom do 15 rokov.
Spojené arabské emiráty: Ako prvá arabská krajina zakázali deťom do 15 rokov zakladať a používať osobné účty na sociálnych sieťach.
USA: Pripravuje sa zákon (Kids Online Safety Act), ktorý prinúti firmy viac chrániť maloletých, viaceré štáty už vyžadujú súhlas rodičov.