Reportáž z rozpáleného mesta: Ľad sa minul, záchranky vyrážajú k stovkám kolapsov. Plavčíci varujú pred alkoholom a kúpaním
obchodnyregister
2026.06.27.
Bezprecedentná vlna horúčav podľa meteorológov pravdepodobne prepíše viaceré rekordy.
„Minul sa nám ľad aj studené mlieko,“ oznámili nám v piatok popoludní v kaviarni neďaleko plavárne v bratislavskom Novom Meste. Na terase majú plno, ľudia vyhľadávajú tieň a dopyt je najmä po studených nápojoch. Vysoké teploty si však vyžiadali posledné dni oveľa vyššiu daň, ako len zásoby ľadu. Mapa Slovenska sa sfarbila na západe a juhu na červeno a to najhoršie krajinu ešte len čaká.
Bezprecedentná vlna horúčav podľa meteorológov pravdepodobne prepíše viaceré rekordy teploty vzduchu. Do piatkového skorého popoludnia dosiahlo maximum teploty vzduchu zatiaľ bezmála 37 stupňov Celzia.
Odborníci zo SHMÚ očakávajú, že v najbližších dňoch padne aj rekord s hodnotou 40,3 stupňa Celzia, ktorý namerali v roku 2007 v Hurbanove. Prílev mimoriadne teplého, pôvodom tropického vzduchu, na Slovensko bude totiž pokračovať aj cez víkend. Vyvrcholiť by mal v pondelok, ktorý sa nateraz javí ako najteplejší. Maximálna teplota vzduchu by mohla atakovať až 41 stupňov Celzia.
Pre horúčavy preventívne obmedzili aj rýchlosť niektorých vlakov a pre pretrvávajúce sucho mnohé obce vydávajú zákazy napúšťania bazénov.
Daň si horúčavy vypýtali aj na ľudskom zdraví. Ako informovala Pravdu Petra Klimešová z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, od začiatku týždňa do piatka 15.00 hod evidujú 397 výjazdov ambulancií ku kolapsovým stavom. „Z toho 275 pacientov bolo záchranármi transportovaných do nemocníc. Najviac, 72 zásahov, sme zaznamenali v Bratislavskom kraji a najmenej, 30 zásahov v Trenčianskom kraji,“ oznámila.
Vysoké teploty sa síce lepšie znášajú pri vodnej ploche, no i to tam číhajú riziká. Svoje vie o tom aj pracovník SBS služby Róbert, ktorého sme stretli pri vstupe do areálu Zlatých pieskov. Pred slnkom ho síce chráni rozmerný slnečník, no v službe musí byť ustrojený v čiernej uniforme s vestou. „Je to veľmi ťažké, bohužiaľ, ale je to naša práca. Či je teplo, alebo zima, kvôli ľuďom musíme dbať na bezpečnosť,“ podotkol.
Litre vody, tieň aj citrónová zmrzlina
Každému návštevníkovi musí prezrieť batožinu, ktorú si nesie k brehu. Bezpečnostnej kontrole podrobil bez výnimky aj nás. Horúce počasie nie je dôvodom, aby poľavil. Ako hovorí, zmierňovať prejavy páliaceho slnka mu pomáha osviežovanie tváre vodou, dbá aj na dodržiavanie pitného režimu. „Denne by som mal vypiť aspoň dva litre vody, ale vypijem štyri,“ priblížil.
Hoci sa teplota vzduchu prehupla v piatok v Bratislave cez 35 stupňov Celzia, Zuzana si horúci deň pochvaľovala. K jazeru sa vybrala aj s potomkom. „Užili sme si to tu. Pri vode to vôbec nie je cítiť, že je tak horúco. Fúka tu vietor, pod stromami je príjemne,“ opísala. So sebou nosí termosku s vodou a pitný režim sa snaží poctivo dodržiavať.
Aby vysoké teploty zvládli aj v interiéri bytu, preventívne pred odchodom spustila klimatizáciu. I keď meteorológovia hlásia na víkend teplotné peklo, zostať doma neplánuje. S partiou dobrovoľných hasičov pripravujú súťaž. „Budeme mať 20 družstiev. Obávame sa toho, ako to zvládneme v horúčavách,“ priznala.
V stánku neďaleko brehu sme zastihli Arbena, ktorý pochádza z Albánska. Produkcia zmrzliny má v jeho rodine tradíciu už od roku 1940. On sám sa jej výrobe venuje posledných šesť rokov. Cez leto je podľa neho najväčší dopyt po ovocných príchutiach, najviac sa mu míňa citrónová. „Máme aj sorbety, od granátového jablka až po exotické ovocie,“ uviedol.
S vyššími teplotami podľa jeho slov pribúdajú aj zákazníci. „Ľudia už nevedia vydržať. Keď je menej ako 30 stupňov, nechodí ich toľko ako kedysi. To platí cez víkendy, počas týždňa je to slabšie by som povedal,“ spresnil. „Ak hodinu prší, ľudia odídu a už sa nevrátia, pretože sme na konci mesta,“ podotkol. I keď nepracuje na priamom slnku, ani predaj pod strechou stánku mu nezaručí chladnejší vzduch. Pulty, v ktorých sa chladí zmrzlina, podľa jeho slov sajú vzduch zvonka a teplý vzduch prepúšťajú dnu.
Väčšina topení je tichých
Na brehu jazera striehnu na ľudí oči plavčíkov. Ako nám priblížil jeden z nich – Adam, začiatok sezóny je zatiaľ pokojný, no ráta s tým, že k zásahom môže dôjsť. Ako plavčík pracuje tretí rok a dobre si pamätá na svoju prvú sezónu. Jeden z prvých životov zachránil deň pred nástupom do práce, v čase mimo služby. Na ďalší deň ratoval hneď dvoch ľudí, ktorí sa topili naraz, pretože ani jeden z nich nevedel plávať.
Keď sa Adama pýtame, ako spoznať človeka, ktorý sa topí, jeho odpoveď nás prekvapí. „Väčšina topení je tichých,“ spresnil. Podobnú odpoveď dostávame aj na druhom stanovišti od dvojice plavčíkov. Ako nám povedal Daniel, topiaci človek zrazu zmizne. Najlepšou prevenciou je preto podľa neho, aby ľudia nechodili ďaleko od brehu sami.
„Ak ide človek sám, odporúčam vziať si aj bójku – buď nafukovaciu, alebo aj pevnú. Je to jedno. Ak sa aj začne topiť, viem aspoň, kde je, dohľadať ho oveľa rýchlejšie a dodať mu do piatich minút aspoň prvú základnú pomoc, aby mohol fungovať ďalej aj bez následkov,“ priblížil. Stretli sa i s prípadmi, keď človek síce vyzeral ako topiaci, no v skutočnosti mal infarkt alebo zásah.
V kritických situáciách niekedy podľa neho dochádza k reťazovej reakcii. Ak sa jeden človek topí a druhí sa mu snažia pomôcť, stiahne ich so sebou a začnú sa topiť všetci.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Čo plavčíci odporúčajú ľuďom
A aké odporúčania majú pre ľudí? „Odporučil by som návštevníkom vodných plôch, aby dodržiavali pitný režim. Ak majú problém so slnkom, aby sa zdržiavali čo najviac v chládku. Ak by mali nejaké zdravotné problémy, tak aby ihneď prišli za nami,“ upozornil Adam.
Záchranára podľa Daniela nikdy nenájdete na slnku. Ako úľavu od horúčav preto odporúča tieň, ochranu kože krémom a dodržiavať pitný režim. „Nepodceňovať slnečné žiarenie, v dnešnej dobe už je to naozaj nebezpečné byť celý deň na slnku,“ varoval. K závažným situáciám túto sezónu podľa neho zatiaľ nedošlo. Väčšinou však zachraňujú deti. „Keď sa mení počasie a ľudia začnú panikáriť, snažíme sa im pomôcť a upokojiť ich,“ vysvetlil.
Pri záchrane človeka využíva vo vode najmä „sám seba“, no k dispozícii má záchranársky plavák a pás, ale aj paddleboardy, čln a plutvy . Na súši využívajú na rýchlejšiu prepravu štvorkolku. Fráza „topiaci sa aj slamky chytá“ podľa Daniela platí.
„Topiaci sa má neuveriteľnú silu. Treba si dávať pozor. Keď ho vytiahneme na breh a bol aktívny, volá sa 155, aby si toho človeka prešli. Neviem, čo sa mohlo u neho stať „vo vnútri“. Niekedy sú ľudia aj podnapití, zdrogovaní a podobne,“ opísal.
Problémy spôsobujú opití ľudia
Okrem záchrany topiacich ošetrujú podľa Adama aj drobné poranenia, no kolegovia utekali na pomoc aj návštevníkom, ktorí utrpeli v bufete pri vode infarkt.
Menšie rany podľa mladého plavčíka vznikajú najmä kvôli nedisciplinovaným návštevníkom, ktorým sa do areálu podarí preniknúť s tvrdým alkoholom. Ak podgurážení rozbijú fľašu, na črepoch sa ľahko zrania iní. Keď podobne vybavených turistov identifikujú, od alkoholu sa ich snažia odhovoriť a vyžiadať ho od nich.
Adam vníma okrem nástrah v podobe rozbitého skla aj ďalšiu negatívnu rovinu, ktorú si ľudia popíjajúci alkohol na verejnosti neuvedomujú. „Deti majú zlý príklad,“ dodal.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Na tepelný úpal sa dá aj zomrieť
Lekárka záchrannej zdravotnej služby Tatiana Bulíková varuje, že počas horúčav ľudské telo pracuje pod oveľa väčšou záťažou. Hrozí tak dehydratácia, kolapsy z tepla, prehriatie organizmu, ale aj tepelný úpal.
K prvým príznakom zdravotných problémov z tepla podľa nej patria slabosť, únava, malátnosť, nevoľnosť, pocit na zvracanie, bolesť hlavy, závrate aj kolaps. „Pri prehriatí je zrýchlený pulz, telesná teplota viac ako 37 stupňov Celzia a menej ako 41 stupňov Celzia. Pri tepelnom úpale je teplota nad 41 stupňov Celzia, červená a horúca koža, poruchy správania, halucinácie, kŕče, strata vedomia,“ opísala.
Prehriate organizmu podľa jej slov vznikne, ak telo vytvára alebo prijíma viac tepla, ako je schopné odovzdať do okolia. „V úvodnej fáze sa organizmus snaží o presun krvi z centrálnych častí do kože, avšak postupom času zlyhávajú termoregulačné mechanizmy, teplo sa prestane odvádzať z centra, telesná teplota sa zvyšuje a vzniká tepelný úpal, ktorý je už závažný, na tepelný úpal sa dá aj zomrieť, ak je liečba oddialená,“ varovala.
Ako podotkla, u starších ľudí býva dehydratácia častá aj mimo horúcich dní. Nemajú pocit smädu, pijú málo tekutín a majú spomalenú termoreguláciu. „Podozrenie na dehydratáciu je nielen pri suchej koži a suchých slizniciach, ale veľa napovie farba moču – tmavý moč, prípadne znížený výdaj moču,“ poznamenala.