Premiér odmieta ďalšiu pomoc Ukrajine, slovenskú delegáciu chce na samit NATO poslať bez mandátu na jej schválenie

Samit sa koná v čase, keď Ukrajina čelí ruskej vojenskej agresii už viac ako štyri roky.  

Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) v diskusnej relácii Rádia Slovensko Sobotné dialógy vystúpil proti pripravovaným plánom na ďalšiu finančnú pomoc pre Ukrajinu. Reagoval tak na aktuálne návrhy, o ktorých sa má rozhodovať na nadchádzajúcom samite NATO v Ankare 7. – 8. júla.

Hlavy štátov a vlád členských krajín NATO na nadchádzajúcom samite podľa očakávaní prisľúbia miliardy dolárov na nákupy nových zbraní a rozšírenie výrobnej kapacity. Podľa magazínu Politico z návrhu záverečného vyhlásenia vyplýva, že krajiny NATO potvrdia záväzok ku kolektívnej obrane, oznámia posilnenie vojenskej podpory Ukrajine a Rusko opätovne označia za dlhodobú hrozbu.

Premiér pripravovanú pomoc označil za „masívnu“ a deklaroval, že v priebehu nasledujúceho týždňa sa chce na túto tému stretnúť na úrovni najvyšších ústavných činiteľov za účasti ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Rokovania chce viesť tak, aby slovenská delegácia odišla na samit bez mandátu „zapojiť Slovensko do ďalších vojenských pôžičiek či finančných príspevkov“.

Dodal tiež, že nedokáže zabrániť ostatným krajinám, ktoré sa „chcú poskladať na vojnu“. „Viete, čo sa môže stať? Zaletí sem nejaký dron, úmyselne či neúmyselne, padne na obytný blok, dôjde k úmrtiam alebo zraneniam a môžeme mať na stole tretiu svetovú vojnu. Preto za Slovensko hovorím: žiadna podpora vojny, Slovensko nebude platiť vojenské výdavky Ukrajiny,“ vyhlásil premiér.

Samit sa koná v čase, keď Ukrajina čelí ruskej vojenskej agresii už viac ako štyri roky. Bezpečnostní analytici hovoria o tom, že útok na Ukrajinu zásadne zmenil bezpečnostnú situáciu v Európe, na čo je potrebné reagovať.

Ústrednou témou samitu má byť aj úsilie Európy prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu. Európski spojenci majú v tejto súvislosti prisľúbiť konkrétne investície do rakiet dlhého doletu, systémov protivzdušnej obrany a dronov, dodáva Politico.

Prečítajte si tiež:

Referendum si „nebude všímať“

Predseda vlády sa v relácii vyjadril aj k vnútropolitickým záležitostiam. Povedal, že budúcotýždňové referendum si „nebude všímať“. „Nechám na každom jednom občanovi Slovenskej republiky, aby sa sám rozhodol, či pôjde, alebo nepôjde, a či vyjadrí svoj názor v tomto najdrahšom prieskume verejnej mienky, aký sme tu kedy mali,“ uviedol.

Prezident Peter Pellegrini vyhlásil termín konania referenda na sobotu 4. júla 2026. Občania budú rozhodovať o doživotnej rente pre vybraných ústavných činiteľov a obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Nosnú otázku, ktorá mala smerovať ku skráteniu volebného obdobia súčasnej vlády, prezident zamietol na základe staršieho rozhodnutia Ústavného súdu.

K otázkam o možných jesenných zmenách vo vláde povedal, že ide len o klebety. Tvrdí, že aktuálne nemá na stole žiadne personálne návrhy, ktoré by prichádzali do úvahy. Možnú výmenu ministra životného prostredia Tomáša Tarabu označil za vnútornú vec SNS. Dodal, že chápe, že Andrej Danko by od Tarabu očakával silnejší politický výkon vo vzťahu k SNS. „Ja nemôžem odborne vyčítať pánovi Tarabovi nič, je to dobrý minister životného prostredia,“ vyhlásil premiér.

Povedal tiež, že Smer by mal uvažovať o postavení vlastného kandidáta na post prešovského župana. Milanovi Majerskému sa tam postavili Milan Mazurek či Samuel Migaľ. Podľa Denníka SME Smer zvažuje, že by v Prešovskom kraji kandidovala za županku europoslankyňa za Smer Judita Laššáková, premiér to nevylúčil.

Ku kandidatúre ministra dopravy Jozefa Ráža na primátora Bratislavy pripomenul, že Ráž kandiduje ako nezávislý a dodal, že predpokladá, že ho podporí ľavicový volič. „Som s ním vo veľmi úzkom kontakte. Som rád, že veľmi dobre reaguje na politické pokyny.“