Bratislava v ostrej bitke o moc. Ráž plánuje radikálnu premenu mesta. Dvojizbový byt je ako sci-fi, hovorí
obchodnyregister
2026.06.29.
Minister dopravy Jozef Ráž zabojuje o Bratislavu s radikálnym plánom. Čo to znamená pre vládu?
Ak by Ráž boj o stoličku primátora vyhral, musel by sa vzdať ministerského postu o viac ako rok skôr a vláda by navrhovala prezidentovi jeho nástupcu. Ráž tým prináša voľby, ktoré môžu ovplyvniť nielen vedenie Bratislavy, ale aj zloženie vlády. Kým konkurenti stavajú kampaň na ostrej kritike Matúša Valla, Ráž prišiel s radikálnymi zmenami aj ďalším mostom cez Dunaj.
V rozhovore s Jozefom Rážom ml. sa dozviete:
- Ako reaguje na kritiku opozície a čo urobí preto, aby nebol ako primátor spájaný so Smerom a postom ministra
- Prečo si myslí, že Bratislava má dosť peňazí, len ich zle využíva
- Ako by chcel pomocou súkromníkov budovať veľké projekty mesta, vrátane nového mosta cez Dunaj
- Kde všade by chcel predĺžiť električku a postaviť záchytné parkoviská
- Prečo podľa neho Bratislavčania potrebujú 15-minútový lístok aj keď sa podniku neoplatí
- V čom považuje parkovací systém PAAS za neférový a ako by ho zmenil
- Čo plánuje s kontroverzným cyklo pruhom na Vajanského nábreží
- Prečo kúpu bytu v Bratislave považuje za sci-fi a ako by riešil dostupnosť bývania
- Prečo by spojil hlavy mestských častí aby spoločne plánovali dopravu a výstavbu v meste
- Aké hoaxy sa podľa neho šíria o projekte Zimného prístavu, ktorý rozbieha ešte ako minister a kde by Bratislavu zastaval najviac
- Koľko administratívnych zamestnancov magistrátu by vyhodil a koľko policajtov namiesto nich prijal
Ste nominantom Smeru, ale hovoríte, že kandidujete ako nezávislý. Ako si majú obyvatelia Bratislavy vysvetliť váš vzťah k strane?
Nemám žiadny vzťah ani k tejto strane, ani k žiadnej inej. Strana Smer ma nominovala do funkcie, to je fakt a nijako sa za to nehanbím. Tým však môj vzťah k Smeru končí. Nikdy som nebol v žiadnej strane a ani nikdy nebudem. Zaujímajú ma ľudia a ich problémy, nie politikárčenie a konflikty. To ešte nikdy nikomu nepomohlo.
Opozičný poslanec Ján Hargaš (PS) tvrdi, že ako minister si pripisujete úspechy iných a neriešite kľúčové problémy rezortu. Kritika smeruje aj na to, že môžete ministerskú funkciu využívať ako kampaň. Ako na to reagujete?
Veľké dopravné projekty sa stavajú dlhšie, ako trvá jedno volebné obdobie. Logicky teda otváram stavby, ktoré začali moji predchodcovia. A tak to bude aj do budúcna. Za môjho pôsobenia sme začali stavať napríklad celú D3, ktorú bude otvárať môj nástupca, možno teda aj pán Hargaš. Uvidíme, či sa tým potom príde na Kysuce pochváliť.
Čo sa týka kampane, budem sa snažiť čo najviac oddeľovať Jozefa Ráža kandidáta a Jozefa Ráža ministra, ale ono to nie je jednoduché. Nemôžem teraz prestať riešiť bratislavské projekty a ani to nechcem robiť. Určite to nebudem zneužívať. Celé je to ale na dlhšiu debatu. Aj akýkoľvek aktívny primátor alebo župan, ktorý znovu kandiduje, môže využívať to, že je práve vo funkcii.
Bratislava je dlhodobo podfinancovaným hlavným mestom v porovnaní s metropolami únie. Aké konkrétne kroky by ste podnikli, aby získala vyšší rozpočet?
Bratislava má každý rok viac a viac peňazí z podielových daní. Dôležité je však to, ako sa s nimi narába. V tomto vidím isté medzery. Určite vidím priestor na škrty na magistráte aj v mestských firmách. Na veľké investície, ktoré máme v programe, však toto stačiť rozhodne nebude, a preto je podľa mňa ideálny model financovania kľúčových stavieb formou PPP projektov.
Hovoríte, že mesto potrebuje menej ideológií a viac riešení. Čo tým konkrétne myslíte v praxi – zmeny v doprave, bývaní a fungovaní mesta?
Myslím tým to, že cieľom primátora by v prvom rade malo byť zabezpečenie základných potrieb obyvateľov – aby bola spoľahlivá MHD, aby mali ľudia kde bývať a aby sa v meste cítili bezpečne. Niekedy mám pocit, že sa veci robia viac na efekt a krásu než na úžitok. Iste, je skvelé, že máme nové fontány, že máme vysadené kvety popri električkovej trati, ale ak idem MHD z jedného konca mesta na druhý viac ako hodinu, tak je asi niečo zle.
Ako chcete plánovať veľké investície mesta, napríklad do dopravy či ostatnej infraštruktúry bez toho, aby sa zadlženosť zhoršila?
Myslím, že na toto sú správnou odpoveďou práve PPP projekty, ktoré by som chcel využiť na tie najväčšie plánované investície, napríklad na šiesty cestný most. Zároveň som z ministerstva zvyknutý na to, že sa s kolegami pozeráme po každej jednej možnosti, ako získať peniaze z rôznych fondov, nástrojov podpory a dotácií. Toto budem určite robiť aj ako primátor.
Urbanistický trend zo zahraničia poukázal na to, že ak sú v premávke ochránené deti ako najzraniteľnejšia skupina, sú tým chránení všetci. Snahu prispôsobiť mesto pohybu najmenších preto vyvíja už roky aj Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB).
Počet áut v Bratislave rastie rýchlejšie ako kapacita ciest. Ako by ste chceli dosiahnuť zmenu správania obyvateľov, aby viac využívali verejnú dopravu? Ako vnímate úlohu Bratislavy v kontexte zelenej mobility?
Môj plán je konkrétny: veľkokapacitné záchytné parkoviská P+R pri vjazdoch do mesta (Zlaté Piesky, Bory, Janíkov dvor) s priamou väzbou na rýchlu, pohodlnú a bezpečnú MHD. Tiež bude potrebné pracovať na predĺžení niektorých električkových tratí, či už do Borov, alebo cez nové centrum pri Eurovea. Chceme naďalej modernizovať infraštruktúru a vozový park z nástrojov, ktoré nám ponúka EÚ. V horúčavách, aké máme aj dnes, potrebujeme mať k dispozícii moderné klimatizované vozidlá.
Ako hodnotíte efektívnosť dnešnej MHD v Bratislave? Spomínali ste, že by ste opätovne zaviedli 15-minútový lístok, z akého dôvodu? Oplatí sa ho vzhľadom na cenu a náklady zavádzať?
Kľúčové je, že verejná doprava musí byť rýchla, bezpečná a spoľahlivá. Ak idete z Rače do Dúbravky hodinu s dvoma prestupmi, asi vás to ťažko presvedčí, aby ste cestovali MHD. Potrebujeme, aby bola naozaj rýchla a aby nestála v zápchach. Aj preto, ako som už spomínal, budeme podporovať budovanie záchytných parkovísk. Podľa mňa by bolo úplne ideálne, aby takéto parkoviská mali aj okolité obce pri svojich železničných staniciach. Vďaka tomu by sa ľudia doviezli do mesta pohodlne vlakom, čím by sa výrazne zlepšila dopravná situácia v meste.
Zavedenie 15-minútového lístka je do istej miery aj vec psychológie. Ľudia nie sú ochotní kupovať si polhodinový lístok na tri zastávky, lebo im to proste príde neférové. Samozrejme, 15-minútový lístok nemôže mať polovičnú cenu ako polhodinový. Tú by sme nastavili tak, aby to dávalo ekonomický zmysel.
Čítajte viac MHD prehráva s autami. Prečo podľa súperky Valla prestáva Bratislava fungovať
Aké konkrétne kroky by mal podľa vás Dopravný podnik Bratislava (DPB) urobiť v najbližších rokoch, aby sa verejná doprava stala konkurencieschopnou voči autám?
Myslím si, že DPB robí správne kroky v tom, že modernizuje vozový park aj svoje vlastné zázemie. Na ministerstve sa nám s nimi dobre spolupracuje a určite by som aj ako primátor chcel v tomto pokračovať. Ale opäť, ak bude MHD stáť v rovnakých zápchach ako autá, tak môžete mať akýkoľvek moderný autobus či trolejbus, nikdy doň ľudí nedostanete. Kľúčové je teda zbaviť Bratislavu čo najväčšieho počtu áut. Ako to dosiahnuť, som už spomínal.
Považujete súčasný parkovací model PAAS za férový a dlhodobo udržateľný? Ak nie, akou zmenou by mal prejsť?
PAAS nie je zlý nápad, ale je zle zrealizovaný. Mesto potrebuje mať parkovaciu politiku, ktorá reálne zvýhodňuje jeho obyvateľov. Dnes je však PAAS nejednotný naprieč mestskými časťami, má viacero aplikácií, pričom niektoré nefungujú úplne spoľahlivo, a výsledkom sú často nezmyselné pokuty. Môj plán je PAAS 2.0: zjednotenie systému v celom meste, bonusové hodiny pre návštevy a reálne výhody, ako je 100 hodín parkovania pre rezidentov v iných mestských častiach. Tiež si myslím, že všetko by malo fungovať výhradne cez jednu aplikáciu, ktorej správcom by bolo mesto.
V doprave hovoríte o novom moste, PPP projektoch a zmene parkovania. Ktorý z týchto projektov potrebuje Bratislava najviac a aké by boli jeho prínosy? Má mesto a mestské časti problém s parkovacími kapacitami? Ak áno, ako by ste tento stav chceli riešiť?
Všetko sú podľa mňa spojené nádoby. Každý ten projekt prispeje iným spôsobom k tomu, aby doprava v meste bola lepšia. O novom moste sa hovorí roky a bude nevyhnutný, ak raz, v horizonte možno 10, možno 15 rokov, bude treba opravovať most Lanfranconi.
Zmeny v parkovacej politike sú takisto extrémne dôležité. Určite potrebujeme viac parkovacích domov, najmä na sídliskách ako sú Dlhé diely alebo Petržalka. Takisto mám plán, ako cez zvýhodnený režim platenia dane z nehnuteľnosti podporovať budovanie a vlastníctvo garážových státí.
Matúš Vallo bol v tom čase prvýkrát zvolený do úradu primátora. Post obhájil aj o ďalšie štyri roky.
Akú úlohu má podľa vás cyklodoprava v Bratislave a čo by ste na nej zmenili ako prvé? Odstránili by ste cyklopruhy na Vajanského nábreží v prospech áut?
Začnem od konca. Je pre mňa fascinujúce, že sa o jednej cyklotrase rozprávame už tri roky a vyvoláva toľko vášní. Je to asi dôkaz toho, že to naozaj nebolo dobré riešenie. Cyklotrasa na nábrežie, samozrejme, patrí. Myslím si však, že jednoduchými úpravami sa dá dosiahnuť, aby bola tá cyklotrasa na inom mieste, a tým pádom by sme tam mohli obnoviť štyri pruhy pre autá.
Celkovo je ale cyklodoprava veľmi dôležitá a ja rozhodne nie som jej nepriateľ, práve naopak. Na ministerstve sme podporili výstavbu 250 kilometrov nových cyklotrás a veľa z nich bolo aj v Bratislave. Určite chcem pokračovať v ich budovaní. Veľmi dôležité je spojenie Devína s Karlovou Vsou, na ktorom už teraz spoločne s pánom primátorom pracujeme.
Ako chcete riešiť chýbajúce byty a zrýchliť povoľovanie a prípravu projektov, ktoré dnes v priemere trvajú aj osem rokov?
Poviem vám konkrétny prípad, ktorý rieši jeden z mojich blízkych spolupracovníkov. Dvojizbový byt v Bratislave stojí asi 200-tisíc eur a väčšinou vám banky dajú len 80 percentnú hypotéku. Čiže 20 percent, čo je 40-tisíc eur, musíte mať na účte. To je pre mladú rodinu alebo pár úplné sci-fi. A samozrejme nezaložíte rodinu, keď nemáte zaistené bývanie. Toto nie je len prípad jedného človeka, takých sú reálne tisícky.
To, čo mesto môže urobiť, je skrátiť povoľovacie procesy tak, aby sa mohlo stavať viac bytov a ich ceny by sa tým dostali nižšie. Tým pádom potom nebudete 30 rokov splácať hypotéku takmer polovicou svojho príjmu. Tiež chcem podporovať výstavbu nájomných bytov na mestských pozemkoch a zaviesť povinnosť pre developerov, aby časť z toho, čo postavia, museli vložiť do regulovaného mestského bytového fondu.
Chcete zaviesť nový spoločný orgán mesta, kraja a obcí. Čo by sa reálne zmenilo pre bežného človeka – zrýchli to výstavbu a dopravu, alebo je to len koordinačný nástroj?
Dnes sa niektoré projekty budujú trochu chaoticky, pretože to nemá jedného pána a často jedna mestská časť ani nevie o tom, čo chystá tá druhá. Čisto teoreticky – nová štvrť pre 5-tisíc ľudí v Záhorskej Bystrici by zásadne ovplyvnila dochádzanie ľudí z Marianky či zo Stupavy, ale takisto to výrazne pocíti aj Lamač, ktorým tie autá budú prechádzať. Chcem, aby sa všetci zúčastnení koordinovali, aby si vymieňali informácie a aby spoločne plánovali dopravu a výstavbu, pretože sú to spojené nádoby.
Čítajte viac Koniec Autobusovej stanice na Nivách? Autá aj cestujúci skončia na okraji, kraj sa chce zbaviť kolón Aký je váš postoj k developmentu v Bratislave? Kde má mesto podľa vás priestor rásť a kde by ste výstavbu obmedzili?
Mesto potrebuje byty a potrebuje ich všade, kde sa dá. Bratislava je značne rozťahaná do šírky, preto určite preferujem, aby sa využívali staré priemyselné oblasti (brownfieldy), ktoré dnes chátrajú. Tento trend tu už v posledných rokoch máme a určite ho budem podporovať. Skvelý priestor sa čoskoro naskytne aj v našom Zimnom prístave. Veľmi sa na ten projekt teším, bude to krásna nová štvrť s novou dominantou Bratislavy.
Zachytil som, že okolo tohto projektu sa šíri množstvo hoaxov o tom, že tam budú mešity a že sa bude kvôli tomu rúbať 100-tisíc stromov. Ani jedno nie je pravda. Žiadne mešity tam určite nikto stavať nebude a celý projekt sa vybuduje na mieste, kde je dnes prístav, nie les.
Aký model fungovania magistrátu považujete za najefektívnejší pre Bratislavu a čo by ste ako primátor robili inak v kontexte vedenia úradu?
Myslím si, že na magistráte je značne prebujnelá administratíva. Určite by som ako primátor okresal počet zamestnancov magistrátu minimálne o 200 ľudí a naopak, posilnil by som rady mestskej polície o 200 nových policajtov.
Čítajte viac Bývanie na Slovensku sa láme. Kto nemá dvojnásobný príjem alebo peniaze od rodiny, nemá šancu Čo sú podľa vás tri najväčšie problémy Bratislavy? Kde naopak vidíte najväčšie pozitíva a potenciál mesta?
Tri najväčšie problémy sú jednoznačne bezpečnosť, doprava a bývanie. Naopak, pozitívne je, že mesto je objektívne výrazne krajšie ako kedysi, čo je aj zásluha súčasného pána primátora. Každý deň vidím z kancelárie fontánu na Námestí slobody a myslím si, že je veľa ďalších miest v Bratislave, ktoré majú potenciál byť rovnako úspešným príbehom a rovnako obľúbeným verejným priestorom.
Akú víziu pre Bratislavu pod vaším vedením máte? Ak by ste sa stali primátorom, čo je prvá vec, ktorú by ste urobili inak než súčasné vedenie?
Moja vízia je jasná. Chcem, aby Bratislava bola moderná, bezpečná a otvorená pre všetkých. Aby sa tu ľuďom dobre žilo, aby sa nemuseli večer báť v podchodoch a parkoch. Aby tu mali čo robiť a kam ísť. Aby mali dôvod tu zostať a aby mali čo najlepšie podmienky na zakladanie rodín. Ako prvú vec by som určite navýšil počet mestských policajtov na úkor zamestnancov magistrátu.