Zelenskyj Trumpovi ukázal, že je ako Karate Kid. Pomôže NATO Kyjevu miliardami?

Šéf Bieleho domu Donald Trump o trochu viac rešpektuje ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a o niečo menej ruského diktátora Vladimira Putina.  

Trump pred niekoľkými dňami vyhlásil, že Zelenskému sa vo vojne Ukrajiny proti Rusku darí celkom dobre. Je očividné, že je to reakcia na viditeľné úspechy Kyjeva, najmä niekedy až spektakulárne útoky hlboko v tyle nepriateľa. Ukrajina sa nimi strategicky usiluje narušiť ropnú infraštruktúru a vojenský priemysel.

Postoj USA

„Keďže Trump má rešpekt pred silou, tak, samozrejme, rešpekt k Putinovi trochu klesol a k Zelenskému mierne stúpol. Pretože ukrajinský prezident vyzerá ako malý chalan z prvej triedy, ktorého mali na školskom dvore nakopať do zadku. Ale zrazu sa ukázalo, že ten chlapec je ako Karate Kid, ktorý vráti údery a zrazí na zem aj starších. A tak si získal určitý rešpekt u starých borcov. To je v podstate to, čo sa stalo,“ povedal pre Pravdu Gressel.

Podľa odborníka Rusov tento Trumpov postoj mimoriadne nahneval.

„Sú zúriví. Veď je potrebné sa pozrieť na to, z akého prostredia Trump vzišiel. Jeho hnutie MAGA je zamorené promoskovskými aktérmi. Aj investigatívni novinári z času na čas odhalia, koľko ruských obchodných a iných vplyvných spravodajských väzieb do tohto prostredia vedie. Trump v podstate nastúpil do Bieleho domu s presvedčením, že Ukrajina skolabuje a jeho priateľ Vladimir Putin je na ceste k výhre. V zásade to bola jeho predstava o ukončení vojny. Teda, že naservíruje Putinovi víťazstvo, keďže nepochyboval o tom, že Rusi ho dosiahnu. A prisvojil by si časť zásluh za to, že sa podarilo dosiahnuť mier, aj keby nebol skutočný,“ vysvetlil Gressel.

Čítajte viac Analytik: Ukrajina by prehrala, keby vojna pokračovala ako vlani

Expert pripomína, že Putinovi to hralo do karát. „Je otázne, ako dopadne vojna. Ale Putin stále verí vo svoje totálne víťazstvo. Musíme chápať, že šéf Kremľa nie je nastavený na otvorené rokovania. Putin chce kapituláciu Ukrajiny. Samozrejme, bol by rád, keby mu ju naservíroval americký prezident. Na medzinárodnej úrovni by to totiž bolo niečo úplne iné, než keď ju požaduje len Rusko a núti do nej Ukrajinu bombardovaním civilistov,“ ozrejmil Gressel.

Situácia sa však zmenila. „Teraz Trump vidí, že Ukrajina dokáže prežiť s európskou pomocou, ktorá stále pokračuje. Takže celá jeho predstava o rýchlom trojdňovom konci vojny sa rozplynula. Na druhej strane by som nepreceňoval to, ako sa Trump pozerá na Ukrajinu. Nie je to obrat k tradičnej republikánskej pozícii, čo sa týka podpory demokracie a podobných vecí. Trumpa, jeho ľudí a hnutie MAGA takéto veci nezaujímajú. Prezident USA len teraz nemá náladu naservírovať Putinovi totálne víťazstvo, pretože si uvedomil, že to nie je cesta vpred. Na druhej strane mu však chýba vlastná politiku a víziu týkajúca sa Ukrajiny a nemyslí si, že by sa o to mal naozaj starať. Takže, samozrejme, USA už nie sú až takým problémom pre Kyjev, ale nie sú ani aktérom, ktorý by veci posúval vpred,“ zdôraznil Gressel.

Vláda Spojených štátov po materiálnej stránke Ukrajine pomáha minimálne. „Schválila nejaké programy zahraničného vojenského predaja. Existuje veľmi obmedzená podpora vo forme darov, ktorá sa týka náhradných dielov pre stíhačky F-16 a výcviku. Inak si všetko platí Ukrajina sama, alebo to financujú Európania prostredníctvom fondu PURL. (Je to iniciatíva NATO, v rámci ktorej členské krajiny prispievajú na nákup vojenského vybavenia a zbraní pre Kyjev, pozn. red.). Systémy Patriot idú v prvom rade do zásob USA, v druhom rade smerujú do skladov regionálnych spojencov Trumpa v Perzskom zálive a až potom je na zozname dodávok Európa a Ukrajina,“ uviedol Gressel s tým, že ďalej pokračuje spolupráca amerického podnikateľského sektora s Kyjevom.

„Existovali obavy, že Trump vstúpi do komerčných vzťahov firiem, ktoré investovali na Ukrajine alebo obchodujú s jej vojenským sektorom. Myslím si, že toto nebezpečenstvo sa trochu dostalo do úzadia. Takže veci ako uvalenie sankcií na Ukrajinu alebo iné šialené nápady, ktoré presadzovali niektorí z najproruskejších aktérov z MAGA, sa zmietli zo stola aj preto, že v Trumpovom podnikateľskom svete je biznis dobrá vec. A firmy, ktoré robia obchody s Kyjevom, sú v podstate všetky republikánske. Elon Musk či Peter Thiel nie sú žiadni progresívni ľudia a zarábajú na Ukrajine peniaze. Takže základný Trumpov inštinkt je, nech sú spokojní a bohatší,“ ozrejmil Gressel.

Čítajte viac Meloniová ukázala, ako na Trumpa. Staraj sa o seba, odkázala mu. Premiérka si to môže dovoliť

Ukrajina a aliancia

Každý náznak ústretovosti voči Ukrajine, bez ohľadu na to, čím je podmienený, je však pre Kyjev veľmi dôležitý. Už o týždeň (7. – 8. júla) sa v tureckej Ankare koná summit lídrov Severoatlantickej aliancie. NATO stále rieši, čo na schôdzke ponúkne Kyjevu a ako sa postaví k činom Moskvy. Na vlaňajšom stretnutí v Haagu aliancia v záverečnom komuniké ruskú vojnu proti Ukrajine priamo vôbec nespomenula.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte najprv prišiel s plánom, aby členské krajiny organizácie každoročne vynaložili 0,25 percenta svojho hrubého domáceho produktu na vojenskú pomoc Ukrajine. Tento návrh však okamžite narazil na odpor mnohých krajín. Teraz podľa portálu Politico aliancia diskutuje o fonde pre Ukrajinu vo výške 70 miliárd eur.

Čítajte viac Porozpráva sa EÚ s Putinom? Sankcie pri Rusku budú platiť dlhšie, Fico sa opäť stretol so Zelenským

Otázne však je, či by sa do tejto iniciatívy zapojili USA, a je to podľa všetkého nepravdepodobné. Výhrady majú aj iné štáty. Premiér Robert Fico v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy vyhlásil, že je proti tomu, aby sa Slovensko podieľalo na vojenskej pôžičke pre Ukrajinu. Predseda vlády tvrdí, že takéto návrhy vyrušili aj partnerov vo visegrádskej štvorke.

Slovenskú delegáciu na summite NATO povedie prezident Peter Pellegrini, ale hlava štátu zatiaľ nemá schválený mandát od vlády, s ktorým by mala do Ankary ísť. Podobne to bolo minulý rok v Haagu.

Ak aj padne rozhodnutie, že Slovensko sa nemá zapojiť do aliančnej podpory Ukrajiny, na NATO to asi nebude mať vôbec žiadny vplyv. Fond by totiž mohol podľa Politico fungovať tak, že 30 miliárd pokryje už schválená pôžička 90 miliárd z Európskej únie, na ktorej sa Bratislava nepodieľa. Zvyšok majú zabezpečiť bilaterálne dohody Ukrajiny s jednotlivými štátmi, čiže aj v tomto prípade by zostalo Slovensko mimo.