Najšťastnejšia krajina sveta v slepej uličke: Prečo legendárny fínsky zázrak narazil na brutálnu realitu?

Finančný analytik spoločnosti XTB Ondrej Greguš potvrdzuje, že pád tohto giganta mal na krajinu obrovský vplyv: „Ústup Nokie z pozície globálneho lídra sa výrazne prejavil na raste produktivity aj exportnej výkonnosti krajiny.“ Hoci pád firmy uvoľnil tisíce inžinierov, ktorí naštartovali silnú startupovú scénu (stojacu za hrami ako Angry Birds), výpadok sa nepodarilo plnohodnotne nahradiť.

Podľa správy OECD tento špecifický šok vyvolal domáci dominový efekt, pretože na Nokiu bolo naviazané obrovské množstvo domácich dodávateľov. Tí sa nedokázali včas preorientovať na zahraničie a kríza zasiahla tie najproduktívnejšie firmy. Pád tohto sektora vysvetľuje najmenej 30 % dlhodobého spomalenia rastu produktivity v celej fínskej ekonomike.

K tomu sa pridal kolaps globálneho obchodu v roku 2009, kedy sa fínsky export prepadol o viac ako 25 % a na predkrízovú úroveň sa už nikdy nevrátil. Fínsko navyše včas neprispôsobilo svoje mzdové náklady, čím utrpela jeho konkurencieschopnosť.

Keď štedrý sociálny štát narazí na realitu

Najväčší balvan, s ktorým sa dnešné Fínsko borí, je však financovanie jeho povestného sociálneho štátu. Dlhé roky sa pozornosť médií sústredila na to, že Fínsko vyhráva rebríčky „najšťastnejšej krajiny na svete“ vďaka skvelej sociálnej sieti a rovnováhe medzi prácou a životom. Lenže tento luxus niečo stojí.

Analytik Ondrej Greguš pomenováva jadro problému: „Samotný sociálny štát väčšina medzinárodných inštitúcií nepovažuje za hlavný problém fínskej ekonomiky… Problém vzniká skôr v kombinácii vysokých sociálnych výdavkov s pomalým ekonomickým rastom a starnutím populácie.“ Ako dodáva, „problémom nie je samotný sociálny štát, ale skôr to, že ekonomika nerastie dostatočne rýchlo na to, aby jeho náklady bez problémov financovala.“ Rastúce náklady na dôchodky, zdravotníctvo a sociálne služby tak vytvárajú čoraz väčší tlak na verejné financie.

Dáta z vlaňajšej správy OECD odkrývajú neutešenú situáciu v plnej nahote:

– Prehlbujúci sa dlh: Rozpočtový deficit Fínska v roku 2024 stúpol na 4,4 % HDP a celkový verejný dlh presiahol 82 % HDP.

– Explózia sociálnych výdavkov: Medzi rokmi 2009 a 2022 sa výdavky na sociálnu ochranu súvisiacu so starnutím zdvojnásobili.

– Extrémne drahá starostlivosť: Na dlhodobú zdravotnú a sociálnu starostlivosť o starších vynakladá Fínsko približne 3,8 % HDP, čo je jedna z najvyšších hodnôt v OECD. Verejné výdavky na dôchodky navyše do roku 2019 stúpli až na 13,5 % HDP, čo výrazne prevyšuje ich severských susedov.

– Finančne náročné reformy: Tlak na štátnu kasu zvýšili aj drahé implementačné náklady na reformu, ktorá preniesla sociálnu a zdravotnú starostlivosť z obcí na 21 nových „krajov služieb blahobytu“, ktoré naďalej generujú deficity.

Kvôli tejto neudržateľnej situácii musela fínska vláda pristúpiť k predtým nemysliteľnému kroku – k tvrdým škrtom v sociálnych programoch. Štát dnes rýchlejšie znižuje dávky v nezamestnanosti, ruší v nich prídavky na deti, zmrazuje indexáciu vybraných sociálnych dávok a ruší dotácie na vzdelávanie dospelých. OECD dokonca vláde odporúča zaviesť prísnejšie testovanie príjmov pre poskytovanie sociálnej pomoci.

Demografická kríza a geopolitické rany

Aby toho nebolo málo, sociálny systém podkopáva fatálny demografický vývoj. Greguš upozorňuje na alarmujúci fakt: „Podľa Eurostatu zaznamenalo Fínsko medzi rokmi 2003 a 2023 najväčší pokles plodnosti spomedzi všetkých krajín EÚ. Počet detí na ženu klesol z 1,72 na 1,32.“ Pre štedrý sociálny systém je čoraz ťažšie prežiť, keď prudko ubúda ľudí v produktívnom veku, ktorí naň majú zarábať.

Tento nedostatok pracovnej sily sprevádza aj úpadok samotného školstva. Miera vysokoškolského vzdelania od roku 2000 stagnuje a Fínsko spadlo v podiele mladých vysokoškolákov z popredných priečok až na 30. miesto v OECD.

Posledným klincom do rakvy fínskeho hospodárskeho rastu boli geopolitické šoky po roku 2022. Ako uvádza Greguš, negatívne sa podpísalo „praktické zastavenie obchodu s Ruskom, ktoré bolo pre Fínsko historicky významným partnerom.“ Fínske firmy prišli o lacné ruské suroviny, kvôli uzavretiu vzdušného priestoru skolaboval ázijský turizmus a štát musel kvôli ochrane svojej 1 340 km dlhej hranice masívne investovať do armády (napr. stíhačky F-35) s cieľom zvýšiť obranné výdavky až na 3 % HDP do roku 2029. K tomu všetkému vysoké úrokové sadzby (keďže 90 % fínskych hypoték je naviazaných na pohyblivý Euribor) priškrtili domácu spotrebu a uvrhli do krízy stavebníctvo.

Varovanie pre Slovensko: Podobné riziká, no iná liga

Príbeh Fínska ponúka dôležité paralely aj pre Slovensko. Podľa Mariána Kočiša, analytika Slovenskej sporiteľne sú obe krajiny malé, otvorené ekonomiky extrémne závislé od exportu a naviazané na jedno ťažiskové odvetvie. Kým Fínsko vsadilo všetko na ICT sektor a Nokiu, Slovensko je dnes kriticky závislé od automobilového priemyslu (automotive). Obe krajiny navyše zdieľajú hrozbu rýchleho starnutia populácie a potrebu zvyšovať produktivitu.

Kočiš však dvíha varovný prst a upozorňuje, že Fínsko má pred nami obrovskú výhodu: „Treba povedať, že Fínsko z pohľadu ekonomického výkonu hrá vyššiu ligu. Je stále oveľa bohatšia, inštitucionálne silnejšia a inovačne vyspelejšia ekonomika.“ V Indexe prosperity sa Fínsko v oblasti Spoločnosť nachádza na 3. mieste z 27 krajín EÚ a v oblasti vzdelávanie & veda na 2. mieste, zatiaľ čo Slovensko je stále ekonomikou, ktorá len dobieha Západ. Greguš zároveň dopĺňa, že Fínsko dlhodobo investuje výrazne viac do výskumu a vývoja, čo mu dáva väčší priestor na zvládanie štrukturálnych šokov.

Súčasná fínska realita je však pre Slovensko jasným mementom. Ak dokáže prílišná závislosť od jedného odvetvia, demografická kríza a neudržateľné verejné výdavky dostať do úzkych aj takého inovačného a inštitucionálneho giganta, akým je Fínsko, pre menej rozvinuté ekonomiky to môže byť v budúcnosti fatálne.