Prvé rokovanie o Hormuzskom prielive. Irán a Omán si nárokujú suverenitu nad kľúčovou trasou pre ropu

Irán a Omán po historickej dohode Teheránu s Washingtonom prvýkrát rokujú o správe Hormuzského prielivu. Hrá sa o budúci režim jednej z kľúčových trás sveta.  

Iránske ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že s Ománom absolvovalo prvé rokovanie venované správe Hormuzského prielivu, informovala agentúra AFP. Stretnutie sa uskutočnilo po tom, ako Teherán a Washington podpísali rámcovú dohodu o ukončení vojny na Blízkom východe. Teherán aj Maskat zároveň tvrdia, že nad touto strategickou námornou trasou majú suverenitu obe krajiny.

• Irán a Omán absolvovali prvé spoločné rokovanie o správe Hormuzského prielivu.
• Hormuzský prieliv bol počas nedávnej vojny Iránom zablokovaný, destabilizoval energetické trhy.
• Irán zvažuje zavedenie nových poplatkov za služby spojené s plavbou prielivom.
• Omán otvoril dočasný námorný koridor pri svojom pobreží v koordinácii s OSN.
• Prechod Hormuzským prielivom ostáva bezplatný iba šesťdesiat dní od podpisu dohody.

Podľa námestníka iránskeho ministra zahraničných vecí Kazema Gharíbábádího sa prvé zasadnutie tzv. Spoločného hormuzského výboru konalo počas cesty iránskej delegácie do ománskeho hlavného mesta Maskat. Na sociálnej sieti X uviedol, že účastníci sa venovali aktuálnym otázkam týkajúcim sa prielivu a vymenili si názory aj na jeho budúce riadenie, bez uvedenia presného dátumu stretnutia.

Sporná námorná trasa

Hormuzský prieliv, široký približne 30 kilometrov, oddeľuje Irán od Ománu a predstavuje jednu z najdôležitejších dopravných ciest pre vývoz energií z Perzského zálivu. Počas nedávnej vojny ho Irán zablokoval, čo zásadne ovplyvnilo globálne energetické trhy. Otázka budúceho režimu plavby v tejto úžine bola jedným z kľúčových bodov rokovaní medzi Teheránom a Washingtonom o ukončení ich konfliktu.

Irán signalizuje, že zvažuje zavedenie tzv. poplatkov za služby spojené s plavbou prielivom, ktoré pred vypuknutím vojny neexistovali. Spojené štáty tieto úvahy odmietajú a argumentujú, že Hormuzský prieliv má charakter medzinárodnej vodnej cesty, kde by sa takéto poplatky nemali uplatňovať. Omán v uplynulých dňoch vysielal v tejto otázke nejednoznačné signály.

Nejasné poplatky

Po návšteve iránskych predstaviteľov v Ománe obe krajiny v spoločnom vyhlásení oznámili, že analyzujú náklady spojené s budúcou správou prielivu. Následne však Omán koncom týždňa naznačil, že sa nepočíta so zavedením „poplatkov za prechod“ a informoval o otvorení „dočasného námorného koridoru“ pri svojom pobreží, ktorý podľa Maskatu vznikol v koordinácii s OSN.

Teherán na to reagoval tvrdením, že jediná povolená trasa vedie koridorom pri iránskom pobreží. Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí zároveň varoval, že využívanie alternatívnych námorných ciest v regióne môže viesť k eskalácii napätia. Jeho varovanie prišlo po tom, čo v oblasti opäť prepuklo nepriateľstvo – iránske sily zasiahli v prielive obchodnú loď a Spojené štáty odpovedali útokmi na ciele na iránskom pobreží.

Obmedzené prechodné obdobie

Podľa memoranda o porozumení medzi Teheránom a Washingtonom má Irán nadviazať dialóg s Ománskym sultanátom s cieľom stanoviť budúci režim správy a poskytovania námorných služieb v Hormuzskom prielive. Tento proces má prebiehať po konzultáciách s ďalšími štátmi Perzského zálivu v súlade s medzinárodným právom a suverénnymi právami pobrežných krajín, ktoré k prielivu priliehajú.

Text dohody zároveň uvádza, že prechod prielivom má zostať bezplatný len 60 dní od jej podpisu. AFP konštatuje, že nie je jasné, aký režim bude platiť po uplynutí tohto prechodného obdobia a či sa Irán napokon rozhodne zaviesť spomínané poplatky, ani ako by na takýto krok reagovali Spojené štáty a ďalší aktéri v regióne.