News

Nemusí chcieť každý padnúť za vlasť (komentár Zola Mikeša)

obchodnyregister 2026.06.29.

Európska komisia navrhla predĺženie, ale aj zmenu zákona o dočasnej ochrane pre Ukrajincov na území Únie. Najnovšie ju nemajú dostávať ukrajinskí muži v odvodovom veku, lebo tí potom chýbajú na fronte. Je to zlý, chybný a nemorálny zákon.  

A nemorálnosť návrhu tohto zákona sa dá pomenovať hneď v niekoľkých rovinách. Predovšetkým v zákonnej a ľudskej.

Začnime najprv tou zákonnou, o ktorej by mohla najviac vedieť aj Ursula von der Leyenová, lebo kedysi bola, síce nie dobrou a asi ani nie neúplatnou, ale predsa len nemeckou ministerkou obrany.

Ak smú európski muži odmietnuť bojovať, musia mať toto právo aj tí ukrajinskí

To je dôležité preto, lebo práve z tohto dôvodu musí von der Leyenová vedieť, že Nemecko spolu s niekoľkými ďalšími európskymi krajinami patrí medzi štáty, kde je možné aj v čase vojny a stanného práva odmietnuť vojenskú službu. Právo odmietnuť vojenskú službu je v Nemecku jedným z najsilnejších a najchránenejších ľudských práv vôbec.

Je vysoko nemorálne a pokrytecké chcieť, aby ukrajinskí muži v odvodovom veku museli ísť bojovať za vlasť, keď tí z Nemecka, ale i z ostatných krajín za svoju vlasť – a európske územie – bojovať nemusia.

Je jasné, že Únia považuje za výhodné, ak jej občania nemusia brániť ruskej armáde v agresii do Európy a že to za nich urobia Ukrajinci. Je výhodnou možnosťou a našou svätou povinnosťou pomáhať pritom tým, ktorí tak robiť chcú. Ale nesmieme k tomu nútiť tých Ukrajincov, ktorí to tak necítia.

Nie každá vlasť je taká dobrá, aby sa za ňu oplatilo padnúť. A možno žiadna takou nie je

Lebo existujú aj takí, čo to tak necítia a je ich ľudským právom to tak necítiť, pričom nemusia byť o nič horší ako tí „geroji“. A to už je tá druhá, ľudská rovina. Tolerantná a demokratická spoločnosť sa musí vedieť zmieriť s tým, že sú ľudia, ktorí do tej spoločnosti patria len preto, lebo musia.

Platia dane na jej fungovanie a ticho rešpektujú jej zákony, sociálne vzťahy a väčšinou aj zvyklosti, i keď s nimi bytostne nesúhlasia. V sebe si nosia svoju predstavu ideálnej spoločnosti, ale vzhľadom na svoje skúsenosti z odžitého už vzdali nádej, že ju môžu na území svojho štátu vybojovať.

Zachrániť rodinu je viac než zachrániť dom

Ich mikrosvetom, kde sa zvyšky svojich ideálov snažia presadiť, je rodina – v tom lepšom prípade. A tú si vážia viac než územie tej krajiny, na ktorej vznikla spoločnosť, do ktorej sa síce narodili, ale vybrať by si ju nevybrali.

Nemôžete sa im preto čudovať, že v čase vojny rodinu zoberú a odídu do bezpečia. Necítia absolútne žiadnu povinnosť to územie chrániť. Majú bližší vzťah k rodine a ľuďom, než k územiu či domu na ňom postavenom.

Vyznávajú podľa božského, ale aj prírodného zákona, že človek je viac než matéria, a preto sa so svojou rodinou usadia radšej v cudzej krajine a skúmajú, či je lepšia ako tá ich pôvodná, či by nebolo treba vyliezť zo svojej ulity a transplantovať svoje pôvodné ideály do novej spoločnosti.

Je v záujme občanov Únie, aby sa u nás usadili aj ukrajinskí muži, ktorí bojovať nechcú

Európa nesmie sklamať ukrajinských mužov. Môžu byť obohatením nášho unijného genofondu, môžu nám pomôcť bojovať za lepšiu spoločnosť, môžu nám dať aj nové sily, ktoré nám už dochádzajú.

Máme profesionálne armády, platíme si ľudí, ktorých baví bojovať, strieľať a dodržiavať disciplínu. Tak nech konajú svoju prácu a idú bojovať.

Rusi ohrozujú aj nás. Posielať tam Ukrajincov len preto, že sú Ukrajinci, muži a v istom veku, to je diskriminácia a popretie akýchkoľvek ľudských práv, ideálov či morálky.

Skutočne sa týmto prístupom chce EÚ odlíšiť od Ruska?