
Ak si niekto myslí, že vytváranie akéhosi „protibruselského“ zoskupenia má byť úspechom, mýli sa – a to zásadne. Neprinieslo nám to nič v hospodárstve ani v raste životnej úrovne.
Autor je filozof, publicista, bývalý predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska a bývalý poslanec Európskeho parlamentu.
Tak sme tu mali po viacročnej prestávke stretnutie premiérov V4. A Slovensko od júla preberie predsedníctvo v tomto podivnom zoskupení. Prečo podivnom? Nuž, Vyšehrad sa namiesto priestoru susedskej spolupatričnosti stal symbolom nesolidarity a straty európskosti. Jeho podivní „vodcovia“ ani nepochopili, čo „európanstvo“ vlastne je.
Pokúšali sa ho nahradiť utópiami toho pravého civilizačného vodcovstva: či už v podobe poľského katolíckeho mesianizmu, Orbánovej falošnej novokresťanskej misie, Ficovej politiky „na všetky štyri svetové strany“ a českého komplexu viaccennosti, ktorý sa ťahá od Václava Klausa po Andreja Babiša…
Len demokracia, bežné politické práva a koncentrované úsilie prekonať rozpory a traumy, ktoré nám nadelila história, akosi zmizli. Prevládla neschopnosť pochopiť reálne dianie v Európe, ale aj v planetárnom priemete; a vydávanie tohto nepochopenia za „obranu našich národných záujmov“.
Protibruselský tmel
Tých posledných 20 rokov V4 ukazuje, že to, čo nás spája, sú skôr zlyhania. Ak si niekto myslí, že vytváranie akéhosi „protibruselského“ zoskupenia má byť úspechom, mýli sa – a to zásadne. Všetky doterajšie útoky nesmerovali k žiadnemu úžitku, ale len k predvádzaniu sa: aký som ja neochvejný bojovník za naše národné záujmy.
Neprinieslo nám to nič v hospodárstve, v raste životnej úrovne, turistike či kultúre. Veru nie, len pokusy posilniť nadvládu národných premiérov nad princípmi a zmluvami EÚ. S cieľom posilniť svojvôľu a výsledkom sú nekonečné geopolitické handrkovania namiesto spolupráce a solidarity.
Tí všetci kazieurópania si doteraz nevšimli, že nie nejakým ideálom, ale realitou politiky EÚ je solidarita: v ekonomike, sociálnych potrebách, nešťastiach, v pomoci regiónom… Solidarita nie je psychologický a morálny prístup, ale vytváranie celoeurópskeho sociálneho a ekonomického mechanizmu prerozdeľovania: hodnôt, financií a zodpovedností.
Zdravotné a penzijné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, vyrovnávanie regionálnych nerovností eurofondmi, či schémy zamestnávania mladých, obehu študentov cez Erasmus, pomoc pri katastrofách a nezavinených dôsledkoch globalizácie… Mohol by som spomenúť stovku ďalších oblastí. EÚ je obrovský stroj solidarity, ale funguje len na pravidlách právnej záväznosti. To doterajšia reprezentácia V4 asi málo chápe, alebo skôr nechce chápať.