Kubiš a Kríž pred summitom NATO rozobrali, prečo SR odmieta finančne ručiť za pomoc Kyjevu, ale aj korupciu na Ukrajine či Trumpov tlak pre Irán.
Summit v Ankare: Pomoc bez našich záruk
Najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky majú na spoločnom stretnutí sformovať definitívny postoj domácej delegácie, ktorú na summit NATO do Turecka povedie prezident Peter Pellegrini spolu s ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom.
Poradca prezidenta SR a bývalý šéf diplomacie Ján Kubiš v relácii zdôraznil, že slovenská pozícia zostáva kontinuálna a čitateľná. „Slovensko pôžičku Ukrajine neblokovalo a blokovať nebude. To bola pozícia predchádzajúcej maďarskej vlády,“ uviedol Kubiš s tým, že zásadný rozdiel spočíva v garanciách. Slovenská republika sa odmieta zúčastniť na ručení za tieto obrovské finančné objemy, keďže podľa neho panuje legitímna neistota, či bude Ukrajina schopná v budúcnosti tieto záväzky splatiť. Slovenská vláda mieni aj naďalej presadzovať mierové riešenia konfliktu.
Historik a publicista Juraj Kríž, ktorý sa do vysielania pripojil online z Veľkej Británie, predpokladá, že rovnakú pozíciu ako Slovensko zaujmú minimálne ďalšie dva až tri štáty. Ako príklad uviedol Bulharsko, kde po zmene na poste predsedu vlády badať prístup veľmi podobný slovenskému kabinetu. Rovnako pripomenul, že pri schvaľovaní predošlej ekonomickej pomoci pre Ukrajinu v minulom roku odmietli participovať aj Česká republika a Maďarsko, hoci nová maďarská vláda sa už v mnohých ohľadoch od politiky Viktora Orbána odlišuje.
Na otázku, či odmietaním znášania nákladov na zbrojenie neriskujeme vyčítavé pohľady spojencov, odpovedali obaja hostia zamietavo. Podľa Kubiša si Slovensko svoje obligatórne fiškálne a obranné záväzky voči aliancii plní zodpovedne. Pripomenul tiež unikátny formát spoločných rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády, prostredníctvom ktorého SR poskytuje Kyjevu rozsiahlu humanitárnu pomoc, posilňuje cezhraničnú infraštruktúru a na komerčnej báze dodáva významné množstvá potrebnej munície.
Kríž doplnil, že hoci niektorí západní partneri môžu slovenské rozhodnutie vnímať kriticky, netreba v tom vidieť zradu. Podotkol, že hoci estónska diplomatka Kaja Kallasová občas prichádza s príliš heslovitými a frázovitými politickými vyhláseniami ovplyvnenými pobaltskou historickou skúsenosťou, samotná podstata aliancie stojí na slobodnej výmene názorov suverénnych štátov. Dlhodobým európskym záujmom však podľa neho zostáva, aby sa Ukrajina ubránila ruskej agresii.
Korupcia v Kyjeve straší donorov
Veľkou témou diskusie bola efektivita a kontrola vynakladaných prostriedkov na Ukrajine, ktorú neustále sprevádzajú korupčné škandály. Podľa Jána Kubiša je prísna kontrola nevyhnutná, keďže viaceré kauzy tieňom podozrenia zasiahli bezprostredné okolie prezidenta Volodymyra Zelenského, vrátane ministerstva obrany.
„Môžeme dať prostriedky ako Únia, NATO alebo ktokoľvek iný, ale pokiaľ si ich budú strkať do vrecka rôzni predstavitelia a investovať do nehnuteľností v zahraničí, tak je to priame poškodzovanie obranyschopnosti Ukrajiny,“ upozornil Kubiš. Zároveň však ocenil, že odhalenie týchto prípadov je výsledkom práce samotných ukrajinských orgánov v spolupráci so západnými tajnými službami.
Juraj Kríž potvrdil, že západných spojencov a Európsku komisiu tieto incidenty mimoriadne vyrušujú. Pripomenul minuloročné čistky v Kyjeve, kedy museli po prevalení hanebného obohacovania sa na vojne odstúpiť viacerí ministri a kľúčový poradca Mychajlo Podoljak. Brusel navyše musel vyvinúť enormný tlak na Zelenského administratívu, keď sa objavili politické snahy o oklieštenie nezávislých protikorupčných prokuratúr a vyšetrovacích úradov. „Vojna je tragická a jeden z jej tragických vedľajších efektov je, že istý typ ľudí sa bude hyenisticky obohacovať,“ uzavrel Kríž, no dodal, že prebiehajúce čistky môžu očistný proces v krajine paradoxne urýchliť.
Trumpov odkaz: Európa platí, USA riešia Irán
Diskusia sa dotkla aj očakávanej účasti amerického prezidenta Donalda Trumpa na summite v Ankare. Hostia sa zhodli, že súčasná americká administratíva poslala Európe jasný odkaz: bezpečnosť starého kontinentu je v prvom rade záležitosťou samotnej Európy.
Trump síce pravdepodobne politicky podporí pokračovanie pomoci Ukrajine, no finančné bremeno prenesie na plecia európskych daňových poplatníkov. USA chcú svoje zdroje alokovať na riešenie krízových situácií mimo Európy – konkrétne v strategickom Hormuzskom prielive na Blízkom východe.
Čítajte viac USA a Irán zastavili útoky. Zástupcovia krajín si sadnú za jeden stôl
Bývalý diplomat Kubiš poukázal na Trumpov tvrdý postoj voči Iránu, na ktorý USA zaútočili zo vzduchu bez širšej opory v medzinárodnom práve. Trump následne veľmi ťažko niesol, že európski partneri jeho vojenské ťaženie označili za protiprávne a odmietli sa doň zapojiť. Podľa Kríža je vysoko pravdepodobné, že Trump Európe toto odmietnutie „spočíta“ a povie, že ak mu nepomohli s Iránom, miliardový účet za zbrane pre Ukrajinu si zaplatia kompletne sami.
Napriek neutíchajúcim lokálnym incidentom – ako bol nedávny útok iránskeho dronu na obchodnú loď – Washington, Izrael a Libanon momentálne vedú intenzívne diplomatické rozhovory o deeskalácii konfliktu. Trump si totiž podľa Kubiša uveodmuje, že pokračujúca vojenská anabáza mu doma prináša len stratu politických bodov u jeho vlastných voličov. Hrozba opatovaného masívneho leteckého úderu zo strany USA však nad Teheránom visí aj naďalej.