Medzi Rusmi zavládol najväčší pesimizmus ohľadom ekonomického vývoja za posledných najmenej 20 rokov.
Podľa Gallupu 60 percent respondentov v Rusku uviedlo, že sa zhoršujú ekonomické podmienky v meste alebo oblasti, kde žijú. Len 27 percent sa domnievalo, že sa zlepšujú, a deväť percent malo za to, že zostávajú rovnaké.
Na otázku ohľadom životnej úrovne 56 percent uviedlo, že sa zhoršuje, 29 percent povedlo, že sa zlepšuje, a 14 percent nezaznamenalo žiadnu zmenu.
Nedostatok palív a pokles dôvery v inštitúcie
Telefonický prieskum medzi 1000 Rusmi, vykonaný medzi 14. marcom a 6. májom, odráža podľa Reuters pochmúrnu náladu v ruskej spoločnosti ešte pred prudkým zhoršením situácie so zásobovaním pohonnými hmotami v tomto mesiaci. V čase vysokého sezónneho dopytu sa v mnohých častiach krajiny začal nedostatok benzínu a nafty po tom, čo Ukrajina zosilnila útoky na ropné rafinérie.
Rusko rokuje o dodávkach palív s druhými krajinami
Rusko, surovinová veľmoc, rokuje s druhými krajinami o možnom dovoze pohonných látok. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov naznačil v utorok pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS, že k takémuto dovozu by mohlo dôjsť, ak by sa dosiahli dohody o prijateľných cenách. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Podľa Peskova by to bol ďalší krok na ceste k stabilizácii vnútorného trhu a zabráneniu panickým nákupom. Hovorca ruského prezidenta však nemenoval konkrétne krajiny, len dodal, že kontakty už nadviazali. Podpredseda ruskej vlády Alexandr Novak tiež spomenul dovoz ako potenciálne opatrenie s cieľom zabezpečiť stabilitu domáceho trhu s palivami.
V rámci obrany proti ruskej invázii Ukrajina v posledných mesiacoch výrazne rozšírila útoky na ruské územie ďaleko za frontovou líniou, pričom opakovane zasiahla rafinérie. Kyjev sa tým snaží narušiť dodávky paliva pre ruskú armádu a znížiť príjmy Moskvy z predaja energetických surovín, ktoré sú kľúčové pre financovanie vojny, poznamenala DPA.
Agentúra poukázala ďalej na to, že benzín sa stal v mnohých regiónoch Ruskej federácie, ako aj na okupovanom Kryme, nedostatkovým tovarom. Problémy, ktoré spôsobujú ukrajinské útoky najmä pre energetickú infraštruktúru, priznal aj šéf Kremľa Vladimir Putin. Pozoruje sa určitý nedostatok, ale nie je kritický, pripomenula slová Putina agentúra DPA.
Dôvera v ruskú armádu klesla podľa Gallupu na 66 percent z 80 percent v roku 2022, keď prezident Vladimir Putin nariadil rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Dôvera vo vládu klesla v rovnakom období na 53 percent z 66 percent.
Výrazný pokles podpory USA na Ukrajine
Gallup rovnako zverejnil výsledky prieskumu vykonaného na Ukrajine. Ukázal, že spokojnosť s počínaním vedenia Spojených štátov klesla na sedem percent, pričom 79 percent respondentov konanie americkej administratívy neschvaľovalo.
Za posledné dve desaťročia prieskumov vo viac ako 140 krajinách nezaznamenal Gallup u žiadnej inej krajiny väčší pokles podpory Spojených štátov za päť rokov než práve na Ukrajine.
Tlak na mierovú dohodu a postoj Ukrajincov k vojne
Ukrajina sa už piatym rokom bráni rozsiahlej ruskej invázii. Americký prezident Donald Trump aj napriek občasnej kritike Ruska a Vladimira Putina tlačil na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby prijal mierovú dohodu za podmienok, ktoré Kyjev považuje za neprijateľné. Minulý rok mu v Bielom dome povedal, že nemá v ruke „žiadne karty“.
Gallup uviedol, že 24 percent respondentov oznámilo, že by Ukrajina mala pokračovať v boji až do víťazstva, zatiaľ čo 66 percent uviedlo, že by mala čo najskôr usilovať o vyjednanie ukončenia vojny. Tieto ukazovatele sa od minulého roka takmer nezmenili.