Nemecký úrad pre ochranu ústavy zaznamenal rekordný nárast extrémistov za posledný rok

Nemecký úrad pre ochranu ústavy hlási prudký nárast extrémistov. Najväčší podiel podľa neho nesie AfD, ktorej tisíce členov označuje za pravicových radikálov.  

Počet extrémistov v Nemecku stúpa, uviedol v utorok vo svojej výročnej správe Spolkový úrad pre ochranu ústavy (BfV). Tento nárast pripisuje predovšetkým rastúcemu počtu členov pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Upozornila na to agentúra DPA, píše TASR.

• Počet extrémistov v Nemecku stúpa podľa úradu BfV.
• Rast je najmä vďaka členom strany Alternatíva pre Nemecko.
• Pravicový aj ľavicový extrémizmus zaznamenal nárast počtu osôb.
• Konflikty vo svete zvyšujú potenciál pre extrémizmus v Nemecku.
• Islamistické skupiny boli menej aktívne v sledovaných akciách.

Nemecká kontrarozviedka BfV vo svojej správe odhadla, že vlani patrilo do kategórie potenciálnych pravicových extrémistov 58 700 ľudí, čo je o 8450 viac ako v predchádzajúcom roku. Podľa vlastných údajov úradu mala AfD v októbri 2025 70-tisíc členov. BfV odhaduje, že približne 28-tisíc z nich sú pravicoví extrémisti.

AfD je najväčšou opozičnou stranou v Nemecku a už niekoľko rokov je pod dohľadom BfV pre podozrenie z protiústavných aktivít, pripomína agentúra DPA. Kontrarozviedka stranu vlani v máji klasifikovala ako pravicovú extrémistickú organizáciu s odôvodnením, že „nedbá na ľudskú dôstojnosť“ a ohrozuje demokraciu. Toto označenie však bolo následne pozastavené po tom, čo AfD podala žalobu.

BfV zaznamenala nárast aj u ľudí zaradených do spektra krajnej ľavice. Zatiaľ čo vlani ich bolo podľa úradu 42 200, v predchádzajúcom roku približne 38-tisíc. Súčasný nárast podpory pre extrémistické skupiny z krajnej ľavice súvisí podľa kontrarozviedky s vývojom na krajnej pravici.

„Vzhľadom na spoločenský ‚posun doprava‘, ktorý táto scéna vníma, možno predpokladať, že ‚militantný antifašizmus‘ si zachová svoju dôležitú úlohu a že v tomto kontexte bude naďalej dochádzať k veľkému počtu trestných činov a násilných činov motivovaných ľavicovým extrémizmom,“ konštatuje BfV vo svojej správe.

Agentúra zároveň uviedla, že k nárastu extrémizmu prispela aj geopolitická situácia. Ruská invázia na Ukrajinu podľa nej napríklad viedla k nárastu ľavicového extrémizmu a motivovala ľudí k páchaniu trestných činov z „antimilitaristických dôvodov“. BfV tiež tvrdí, že konflikt na Blízkom východe v roku 2025 vytvoril „významný potenciál pre mobilizáciu v rámci islamistického spektra“. Dodáva však, že prívrženci palestínskych a libanonských islamistických skupín Hamas a Hizballáh sa vo veľkej miere zdržali uskutočňovania ostro sledovaných akcií.