Slováci v týchto dňoch zaplatia skrytú daň. Naše peňaženky môže stáť stovky miliónov eur

Aktuálne extrémne vlny horúčav nemajú vplyv len na ľudí, ale aj na ekonomiky krajín. Následky si pritom najviac odnesú tí najchudobnejší z nás. Nielenže si neraz nemôžu dovoliť vychladiť svoj dom či byt na úroveň, aby to neškodilo zdraviu, ale vysoké teploty poriadne ukroja aj z ich príjmov.  

V priebehu posledných rokov si vždy počas leta vonku priamo na svojej koži testujeme dopady globálnych klimatických zmien. Nie je žiadnou výnimkou, že aj Slovensko zasahujú 40-stupňové horúčavy. Ľudia sú malátni, vyčerpaní a nemalé percento z nás by najradšej strávilo deň niekde v klimatizovanej miestnosti.

Investícia do dobrej klimatizácie či aspoň obstojného ventilátora však nie je tým jediným, čo zabolí naše peňaženky. Najnovšia štúdia spoločnosti Climate Analytics ukázala, že teplo a ním spôsobené suchá už teraz znižujú priemerné príjmy domácností v Európe o približne tri percentá.

Pri priemernej dvojčlennej domácnosti pritom vôbec nejde o malé peniaze. Ako príklad si vezmime rodinu, v ktorej jeden dospelý zarába približne priemernú slovenskú mzdu okolo 1 600 eur a druhý má príjem 1 300 eur mesačne, spolu ide o 2 900 eur. Trojpercentný výpadok by pri takejto domácnosti znamenal stratu približne 87 eur mesačne. Ide teda o sumu, za ktorú možno zaplatiť jeden väčší týždenný nákup potravín.

Odborníci zároveň upozorňujú, že rastúce teploty môžu podľa štúdie ďalej prehlbovať príjmové rozdiely a dostať do rizika chudoby ďalšie milióny Európanov. Ak by sa svet pri súčasných politikách do konca storočia oteplil o 2,7 stupňa Celzia, priemerná európska domácnosť by mohla prísť až o 27 percent príjmu. Ak by sa podarilo oteplenie udržať na hranici 1,5 stupňa, teda na cieli Parížskej dohody, pokles by bol výrazne nižší – približne sedem percent.

Skrytá daň

Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda upozorňuje aj na iný rozmer, ktorý so sebou vlny extrémnych teplôt prinášajú. „Silné horúčavy sa správajú ako skrytá daň. Nikto ju neschválil v parlamente, nevyberá ju finančná správa a domácnosti ju neuvidia ako samostatnú položku na účtenke. Napriek tomu ju ekonomika platí. Platí ju nižšou produktivitou práce, vyššou spotrebou elektriny, väčšou únavou, nákladmi na chladenie, väčším počtom zdravotných komplikácií, meškaním zákaziek a v krajnom prípade aj slabšou úrodou,” hovorí odborník.

Platí síce, že ekonomika počas horúcich dní nestojí, fabriky ďalej vyrábajú, obchody predávajú a ľudia chodia do práce, časť výkonu sa však jednoducho stratí. V prehriatych prevádzkach, skladoch, kuchyniach, na stavbách či v poľnohospodárstve ľudia pracujú pomalšie, rýchlejšie sa unavia, robia viac chýb a častejšie potrebujú prestávky. Práve preto sa horúčavy podľa ekonóma postupne menia z problému počasia na problém produktivity, ktorý sa môže premietnuť do zmeškaných zákaziek, vyšších nákladov firiem aj slabšieho výkonu ekonomiky.

V českých podmienkach je podľa Kovandu možné škody spôsobené dvojtýždňovou vlnou mimoriadnych horúčav orientačne vyčísliť na zhruba 400 až 600 miliónov eur. Stredný odhad sa pohybuje na úrovni okolo 480 miliónov eur. V miernejšom scenári, keď horúčavy síce obťažujú, ale ešte výraznejšie neochromujú prevádzky a nespájajú sa so suchom, môže byť účet nižší. V horšom scenári, keď teploty opakovane atakujú štyridsiatku, rastie chorobnosť, častejšie sa prerušuje práca a vznikajú škody v poľnohospodárstve, sa už môžu náklady vyšplhať výrazne vyššie.

Takýto výpočet pritom nepočíta len s tým, že celá krajina zažíva dva týždne po sebe štyridsaťstupňové peklo. Ide skôr o typickú epizódu silného letného tepla, počas ktorej sa denné maximá v nížinách, priemyselných regiónoch a veľkých mestách držia väčšinou nad tridsiatkou a niekoľko dní sa môžu dostať až k hranici 36 až 39 stupňov Celzia. Problémom nie sú iba denné horúčavy, ale aj tropické noci, keď teplota neklesne pod 20 stupňov. Ľudia si vtedy poriadne neoddýchnu, ráno nastupujú do práce unavenejší a horúčava sa tak prenáša aj do ďalších dní.

Ak rovnakú logiku prenesieme na Slovensko, dostaneme sa tiež k vysokým sumám. Slovenský hrubý domáci produkt (HDP) dosiahol vlani približne 136,8 miliardy eur. V jednoduchom prepočte tak ekonomika vytvorí denne výkon za približne 375 miliónov eur a za dva týždne zhruba 5,25 miliardy eur. Horúčavy tento výkon, samozrejme, nevynulujú. Stačí však, aby počas takejto epizódy ukrojili z celkového výkonu dve až štyri percentá, a účet sa začne počítať v stovkách miliónov eur.

Pri miernejšom scenári by dvojtýždňová vlna silných horúčav mohla Slovensko stáť približne 100 miliónov eur. Ak by výpadok výkonu dosiahol tri až tri a pol percenta, išlo by už o 160 až 185 miliónov eur. V tvrdšom scenári, keď by sa k horúčavám pridalo sucho, vyššia chorobnosť, prerušenia práce na stavbách a škody v poľnohospodárstve, by sa účet mohol dostať nad 200 miliónov eur. Pri extrémnom priebehu by sa mohol priblížiť aj k hranici 300 miliónov eur. Je však nutné zopakovať, že skutočne ide len o veľmi hrubé prepočty, ktoré slúžia skôr len predstavu o tom, aké problémy môžu horúčavy spôsobiť ekonomike.

Horúčavy brzdia rast

Podobným smerom ide aj najnovšia analýza Allianz Research s názvom Too hot to grow (v preklade – Príliš horúco na rast), ktorá horúčavy označuje za štrukturálne ekonomické riziko. Podľa nej prichádza zlomový bod už približne pri 30 stupňoch Celzia, po ktorých sa straty produktivity prudko zvyšujú. Práve vtedy začína podľa analytikov platiť, že ľudia pracujú pomalšie a firmy aj domácnosti zároveň míňajú viac energie na chladenie.

Allianz vo svojom stresovom scenári modeluje, čo by sa stalo, ak by sa v rokoch 2026 až 2030 zopakovalo päť najhorúcejších rokov, ktoré jednotlivé krajiny zažili v období rokov 2014 až 2024. Slovensko spolu s Francúzskom, Japonskom, Španielskom a Talianskom patrí medzi krajiny, pri ktorých model ukazuje najvyššie kumulatívne straty hrubého domáceho produktu. V takomto scenári by bol výkon slovenskej ekonomiky o päť až sedem percent nižší, než by bol bez takýchto extrémnych horúčav.

Pre Slovensko je zaujímavé aj to, že horúčavy by podľa tejto analýzy nebrzdili iba okamžitý výkon ekonomiky, ale aj jej budúci rast. Allianz upozorňuje, že pri krajinách zasiahnutých tepelným stresom klesajú investície často viac než spotreba domácností. V prípade Slovenska model ukazuje pokles spotreby domácností o 6,5 percenta.

Analýza zároveň varuje pred kombináciou, ktorú ekonómovia označujú ako stagflačný tlak. Pri viacerých teplejších ekonomikách vrátane Slovenska by sa totiž podľa modelu mohli nepriaznivo hýbať ceny aj nezamestnanosť naraz.

Chudobní sa potia

Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, s odvolaním sa na program Copernicus (program Európskej únie) na pozorovanie Zeme, upozornil, že Európa sa otepľuje asi dvakrát rýchlejšie, ako je globálny priemer. Znamená to, že nás ekonomické problémy spojené s horúčavami dobehnú možno rýchlejšie ako iné hospodárstva na západe. Zároveň ide aj o to, či ľudia vo vlastnom byte dokážu prežiť leto v znesiteľných podmienkach.

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (EK) okre toho upozorňuje aj na to, že nemalá časť európskej populácie má problémy udržať si doma optimálnu teplotu – a to nielen v zime, ale v posledných rokoch aj v lete. Pre približne 26 percent Európanov to znamená, že sa po práci musia vracať do bytov, ktoré sa doslova menia na skleníky. Čo sa týka najchudobnejšej časti populácie – pri nej sa toto číslo dokonca šplhá až na 35 percent.

Problém sa pritom týka aj Slovenska. Podľa centra si u nás v roku 2023 (posledné dostupné dáta) nedokázalo udržať bývanie v lete komfortne chladné 24,6 percenta domácností, teda približne každá štvrtá domácnosť. Správa zároveň upozorňuje, že v strednej a východnej Európe patria medzi krajiny s vysokým podielom takýchto domácností najmä Slovensko a Rumunsko. Najtvrdšie to opäť dopadá na ľudí s nižšími príjmami, ktorí často nemajú peniaze na klimatizáciu, kvalitné tienenie, lepšie zateplenie ani vyššie účty za elektrinu.

Ak sa však chladenie bude rozvíjať len cez individuálne nákupy klimatizácií, problém sa podľa Kočiša nevyrieši, len sa presunie inde. Bez energetického plánovania, efektívnejších budov a posilňovania sietí môže počas najhorúcejších dní prudko narásť spotreba elektriny. Loptička je tak teraz na strane štátu.

Témy:
horúčavy
slovenská ekonomika

mReportér

Zdielajte článok