Herec Alexander Bárta: Nadávajú mi do darmožráčov, no vytváram pre spoločnosť hodnoty. Máme právo sa brániť
obchodnyregister
2026.07.01.
Nemyslím si, že by ma mal niekto posielať pracovať, keď už dávno pracujem, hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.
Herec Alexander BÁRTA sa po rokoch vrátil na javisko Divadla P. O. Hviezdoslava. O novej inscenácii Kupec benátsky/Mauser, v ktorej účinkuje, hovorí, že Shakespearovo dielo aj po 400 rokoch odráža krutosť dnešnej doby.
Umelecká obec na Slovensku čelí v posledných mesiacoch stupňujúcemu sa tlaku a kritike zo strany časti verejnosti. Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, podľa ktorých by herci mali „iba hrať a zabávať“ a nevyjadrovať sa k politickému či spoločenskému dianiu.
Pripomína, že herci sú rovnakými daňovými poplatníkmi ako ktokoľvek iný a ak vidia v štáte nespravodlivosť či preukázateľné podvody, majú plné právo sa ozvať.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- Prečo považuje hosťovanie v DPOH za cennú skúsenosť a ako vnímal prácu s režisérom Dávidom Paškom;
- prečo odmieta divákom vopred vysvetľovať svoje postavy;
- ako reaguje na urážky na sociálnych sieťach a označovanie umelcov za „darmožráčov”;
- prečo považuje obranu umeleckého stavu za rovnako legitímnu, ako keď sa bránia lekári alebo baníci.
Aké je to pre vás stáť na doskách Divadla Pavla Országha Hviezdoslava, teda mimo domovskej scény Slovenského národného divadla, v predstavení Kupec benátsky/Mauser?
Tým, že tento divadelný priestor (DPOH) bol kedysi Národným divadlom, mal som šťastie, že som v tejto budove hral poslednú oficiálnu inscenáciu Úklady a láska v réžii Martina Čičváka. Toto javisko som si teda ešte stihol užiť a veľmi rád sa sem vraciam. Myslím si totiž, že čo sa týka akustiky a celkového prostredia, je to jedna z najlepších divadelných scén v Bratislave.
Možnosť pracovať mimo SND považujem za veľmi dobrú príležitosť. Človek sa stretne aj s inými kolegami a zrazu je spolupráca v niečom iná a inšpiratívna. Musím povedať, že skúšanie s režisérom Dávidom Paškom, s ktorým som pracoval prvýkrát, som si veľmi užil.
Vidieť, že vás fyzicky nešetrili. Je to predstavenie skutočne tak fyzicky náročné, ako to divák vidí?
Náročné to je, ale to je každé divadelné predstavenie. Tým, že je nás na scéne len sedem a každý má jasne definovanú svoju úlohu, sme na seba dosť napojení. Vyžaduje si to nesmiernu koncentráciu, sústredenie a hlavne nasadenie. Akonáhle z toho jeden článok vypadne, môže sa to celé rozsypať. Práve toto je na tom fyzicky aj psychicky veľmi náročné.
Kupec benátsky/Mauser v DPOH
Zdroj: Foto: Bara Podola, zdroj: DPOH
Nie je to trochu nečakané, keď sa ku koncu sezóny odpremiéruje divadelná inscenácia a potom s ňou opäť začnete až v septembri?
Nevnímam to nijako výnimočne, či už pozitívne, alebo negatívne. Možno je to nevďačné v tom, že sa istá fáza práce tou premiérou uzavrie. Divadelné predstavenie si totiž začne žiť svoj život práve vďaka reprízam. Priznám sa však, že som na to zvyknutý. Nie je to prvýkrát, kedy sa niečo odpremiéruje tesne pred divadelnými prázdninami. Nemám s tým problém a teším sa na budúcu divadelnú sezónu.
Je pre vás bežné, že sa k svojim postavám po ich odohraní nevyjadrujete? Odznelo to aj po verejnej generálke Kupca benátskeho/Mausera.
Nerád sa vyjadrujem, pretože teoretizovať o tom mi nepríde veľmi zaujímavé. Zaujímavé to začína byť vtedy, keď to človek zhliadne, vidí predstavenie a zrazu môže vzniknúť nejaký dialóg. Nechcem divákom vopred hovoriť, čo si o tom myslím. Divák to má vidieť na javisku, môj postoj by tam mal byť čitateľný. Prípadný dialóg môže nastať až potom, keď to divák uvidí.
Reflektuje aj našu súčasnú spoločenskú situáciu?
Myslím, že Shakespeare je mimoriadne aktuálny za každých okolností. Hoci to napísal pred 400 rokmi, absolútne to sedí aj na rok 2026. Tá téma bola krutá už vtedy a dnes je rovnako krutá, ak nie ešte krutejšia.
Časť verejnosti tvrdí v súvislosti s aktuálnym dianím, že herci majú len hrať, zabávať a nemajú sa vyjadrovať k spoločenským situáciám. Nedotýka sa vás to?
Vnímam to tak, že žijeme v demokratickej spoločnosti. Mám pocit, že právo vyjadriť sa k spoločensko-politickej situácii nemá len herec, ale aj šofér, ekonóm, právnik. My sme rovnako daňoví poplatníci tejto krajiny a nevidím dôvod, prečo by sme nemohli povedať svoj názor, ak s niečím nesúhlasíme.
Hlavne vtedy, keď človek zistí a vidí, že sa napríklad s verejnými financiami nenakladá tak, ako by sa malo. Keď sú preukázateľné podvody, zlodejstvá a kradnutie, prečo by sa človek nemal ozvať? Keby vám vykradli byt, asi by ste to tiež nenechali len tak.
Žijeme v dobe sociálnych médií. Mám pocit, že anonymita sa na tieto agresívne výpady tak zneužíva, až ľudia akoby nepoznali hranice. Dovolia si hocičo, lebo si myslia, že sú anonymní. Potom sa do spoločnosti dostane napätie, nenávisť, agresivita a takto to aj vyzerá.
Prečítajte si tiež:
Ako to máte vy? Máte čas chodiť na sociálne siete?
Mám na ne čas, ako každý iný človek.
Rozumiete ľuďom, ktorí nadávajú na hercov, že sú to darmožráči a majú veľa peňazí?
Neviem, či vôbec tušia, čo to znamená „veľa peňazí“.
Áno, nadávajú mi, že som darmožráč, hoci reálne pracujem. Pracujem v divadle, v televízii aj vo filme. Neležím doma, neberiem prídavky ani žiadnu podporu. Normálne pracujem a vytváram pre túto spoločnosť hodnoty. Nemyslím si, že by ma mal niekto posielať pracovať, keď už dávno pracujem. Alebo je azda zlé aj to, keď sa pracuje? Ja tomu už prestávam rozumieť.
Napriek tomu sa stupňuje nenávisť voči hercom…
To, že sa bránim, je jedna vec. Keď niekto napadne komunitu lekárov, lekári sa môžu vzoprieť. Takisto, keď napadnú nás, máme právo sa brániť. Keď napadnú baníkov, osočujú ich a začnú im vyčítať, že málo fárajú a pracujú, tiež majú predsa právo sa brániť. Myslím si, že ten istý princíp platí aj v našom prípade.