
Môže sa genocídy dopúšťať národ, ktorý ju sám zažil? Izrael takému obvineniu čelí za to, čo pácha na okupovaných palestínskych územiach. Jeho obeťami sú tam tisíce civilných obyvateľov vrátane detí. Len vlani zabili izraelské sily na Západnom brehu Jordánu 54 detí. Od októbra 2023 tam usmrtili už vyše tisíc Palestínčanov, z toho 241 maloletých. Potrestaný za to nebol nikto, úrady židovského štátu to väčšinou obhajujú tým, že išlo o “teroristov”.
,,Rozsiahle a bezprecedentné zabíjanie palestínskych detí a tínedžerov na Západnom brehu Jordánu je výsledkom širšej izraelskej politiky, ktorá umožňuje zabíjanie Palestínčanov prakticky bez akejkoľvek zodpovednosti,” uviedla na portáli izraelskej organizácie pre ľudské práva B’Tselem jej výkonná riaditeľka Juli Novaková.
Práve toto združenie pred pár dňami zverejnilo správu s názvom Deti bez ochrany, kde podrobne opisuje spomenutých 54 prípadov usmrtenia.
Po dvoch rokov v rukách teroristov konečne doma. Hamas prepustil izraelských rukojemníkov
Hamas 7. októbra 2023 pri útoku na Izrael zadržal 251 ľudí. Niektorých postupne prepustil, ale viacerí zomreli. Nakoniec zostalo v Gaze 48 rukojemníkov, z nich 20 živých, ktorí sa po dvoch rokoch mohli konečne zvítať so svojimi blízkymi. Zdroj: IDF
Zdroj:
IDF
Z jeho zistení vyplýva, že od 7. októbra 2023, keď islamské teroristické hnutie Hamas napadlo Izrael, až do 28. júna tohto roku zabili Izraelčania na Západnom brehu Jordánu 1 086 Palestínčanov.
Až 241 z nich boli deti a mladiství, čo znamená, že takmer každý štvrtý zabitý Palestínčan nemal ani 18 rokov. Podľa organizácie ide o najvyššiu mieru zabitých palestínskych detí na tomto území od začiatku jej okupácie v júni 1967.
Povolenie zabíjať
Autori správy tvrdia, že tieto činy nie sú výsledkom ojedinelého zlyhania jednotlivcov či porušovania rozkazov, ale dôsledkom izraelskej politiky. Vláda podľa nich podporuje tých, čo proti Palestínčanom používajú smrtiacu silu a obete označuje za ,,teroristov”, hoci nepredstavovali žiadnu hrozbu.
Dokazuje to aj vyhlásenie šéfa ústredného velenia izraelskej armády Aviho Blutha o tom, že ,,Arabi chápu, že zabiť ich je normou”. ,,Takže zabíjame tak, ako sme to nerobili od roku 1967,” citoval ho v máji izraelský denník Haaretz.
,,Keď sa vojenský veliteľ oblasti takto chváli, potvrdzuje, že systém nielenže podporuje tých, ktorí stlačia spúšť, ale v skutočnosti im dáva povolenie zabíjať,” zhodnotila Novaková.
Správa sa zaoberá i tým, ako neľudsky sa izraelskí vojaci správajú po čine – takmer vo štvrtine zdokumentovaných prípadov z minulého roka zdržiavali pomoc alebo úplne zabránili lekárom či miestnym obyvateľom dostať sa k zraneným deťom. Nehovoriac o tom, že židovský štát stále zadržiava telá 18 z 54 usmrtených detí.
Pohoršenie vo svete vyvolali aj dva nedávne incidenty, ktoré ukázali, akú ,,cenu” má pre izraelských vojakov život palestínskeho dieťaťa. Prvý sa odohral 15. marca v meste Tamún v severnom údolí Jordánu.
Izraelčania tam údajne pátrali po teroristoch, keď spustili paľbu na prechádzajúce auto, v ktorom sa viezli arabskí manželia so štyrmi deťmi. Okrem rodičov zastrelili aj ich dvoch synov vo veku päť a šesť rokov, dve ďalšie deti zranili. Izraelská armáda potom tvrdila, že vozidlo zrýchlilo, takže ho vojaci vnímali ako hrozbu.
Človek by čakal, že po takej tragédii budú izraelskí vojaci pri vyhodnocovaní situácie opatrnejší, no opak je pravdou. Už 5. júna sa stal podobný prípad v meste Hebron na Západnom brehu Jordánu.
Palestínčan, ktorý učil na Betlehemskej univerzite, viezol domov rodinu – manželku, matku a dvoch synov vo veku 11 rokov a sedem mesiacov, keď mu izraelská hliadka na ceste dala pokyn, aby zastal.
Hoci to spravil, začala strieľať, pričom ho zranila a zabila mladšieho syna. Ťažké zranenia utrpela i matka, ktorá držala dieťa v náručí.
Po streľbe vojaci pokojne odkráčali preč, akoby sa nič nestalo. Izraelská armáda ich neskôr bránila tvrdením, že auto zrýchľovalo a blížilo sa ich smerom, preto ich pokladali za možných teroristov, čo je však verzia, ktorú svedkovia vyvrátili.
Nepotrestané zločiny
Podobné vraždenie ako na Západnom brehu Jordánu sa podľa organizácie B’Tselem deje aj v okupovanom Pásme Gazy, kde izraelské ozbrojené sily zabili už vyše 21-tisíc palestínskych detí.
Nezávislá vyšetrovacia komisia OSN uplynulý týždeň prezentovala správu, ktorá na opis činnosti izraelských ozbrojených síl používa výraz, s akým sa dosiaľ narábalo veľmi opatrne – genocída.
Ako komisia zhrnula, Izrael zámerne útočí na palestínske deti, čo je súčasť prebiehajúcej genocídy v Pásme Gazy, ako aj vojnových zločinov na Západnom brehu Jordánu.
Autori správy skonštatovali, že asi 30 percent úmrtí Palestínčanov v Pásme Gazy tvoria deti. A to aj po uzavretí prímeria v októbri minulého roka, ktoré židovský štát sústavne ignoruje.
Zarážajúce je, že v týchto prípadoch úplne zlyháva spravodlivosť. Ako upozornila organizácia B’Tselem, od októbra 2023 nezaznamenala ani jednu žalobu, ani jeden súdny proces, ktorý by súvisel so zabíjaním Palestínčanov.
To znamená, že za smrť 1 086 civilistov vrátane 241 detí ešte nikto nepykal. Akoby tým Tel Aviv do sveta vysielal signál, že zabíjanie Palestínčanov nie je trestné.
O tom, že Izrael pácha etnické čistky na okupovaných palestínskych územiach, hovorí aj júnová správa ľudskoprávnej organizácie Amnesty International.
Veľkú pozornosť venuje najmä tomu, ako Tel Aviv rozširuje židovské osady na Západnom brehu Jordánu, hoci je to z hľadiska medzinárodného práva nelegálne, a podporuje svojich osadníkov v prenasledovaní miestneho palestínskeho obyvateľstva.
,,Židovskí osadníci teraz s podporou armády vymazávajú všetko, čo je palestínske – ľudí, stromy, kamene,” citovala správa Muntasira al-Málikího žijúceho v jednej z ohrozených arabských komunít.
Podľa autorov dokumentu Izraelčania systematicky osídľujú krajinu, ktorú majú mať v správe iba dočasne, pričom neberú ohľad na pôvodných obyvateľov. Počet útokov na ich dediny sa od roku 2023 zvýšil až o 130 percent a z okupovaných oblastí Západného brehu Jordánu vyhnali už približne 6 000 Palestínčanov.
Reakcie z Tel Avivu sú zakaždým rovnaké. Izrael odmieta výrazy ako ,,apartheid” či ,,genocída”, kritikom vrátane komisií OSN vyčíta zaujatosť, jednostrannosť či dokonca antisemitizmus.
Obviňuje ich z nadržovania teroristom a z podpory islamských hnutí Hamas či Hizballáh. Na druhej strane však už aj medzi Izraelčanmi pribúda ľudí, ktorí sa ostatným snažia ,,otvoriť oči” a priznávajú, že je vládna politika pomýlená. O genocíde navyše hovoria i uznávaní zahraniční odborníci.
,,Už štvrťstoročie vyučujem kurzy o téme genocída. Spoznám ju, keď ju vidím,” napísal vlani pre denník New York Times Omer Bartov, expert na holokaust z Brownovej univerzity v USA, ktorý sa narodil v Izraeli.
Ako zdôraznil, pre posúdenie, či v Pásme Gazy naozaj dochádza ku genocíde, je kľúčové, či Izraelu možno preukázať úmysel, čo je aj podmienkou podľa právnej definície schválenej v OSN. Bartov je presvedčený, že židovskému štátu možno úmysel preukázať.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Izrael
západný breh Jordánu
Pásmo Gazy
genocída
vojna v Gaze
Palestínčania
izraelská armáda
izraelská politika
izraelsko-palestínsky konflikt
Palestína
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.