Kyjevské Národné múzeum genocídy hladomoru balí a sťahuje svoje historické zbierky na bezpečnejšie miesta

Inštitúcia reaguje na stupňujúce sa ruské útoky, ktoré v posledných týždňoch zámerne cielia na ukrajinské kultúrne dedičstvo. Expozícia múzea mapuje tragické obdobie holodomoru z rokov 1932 – 1933, kedy milióny ľudí zomreli vinou umelo vyvolaného hladomoru pod taktovkou sovietskeho diktátora Josifa Stalina.  

Keďže Rusko stupňuje útoky na ukrajinské kultúrne a historické pamiatky, kyjevské Národné múzeum genocídy hladomoru je len jednou z mnohých inštitúcií, ktoré sa obávajú, že by sa mohli stať terčom úderov. Múzeum preto svoje zbierky balí a sťahuje, informuje TASR podľa štvrtkovej správy agentúry AFP.

• Rusko zintenzívňuje útoky na ukrajinské kultúrne a historické pamiatky.
• Kyjevské Národné múzeum genocídy hladomoru preventívne balí zbierky a sťahuje exponáty.
• Ukrajina hlási takmer 2-tisíc poškodených pamiatok a tisíce zasiahnutých kultúrnych inštitúcií.
• Mnohé ukrajinské múzeá ukrývajú stále zbierky a vystavujú iba dočasné expozície.

Sťahovanie dedičstva po obetiach Stalinovho teroru

V múzeu sú v sklenených vitrínach vystavené artefakty ako odevy, ikony, knihy či poľnohospodárske náradie, ktoré sú spomienkou na milióny obetí z čias umelo vyvolaného hladomoru (holodomor) v rokoch 1932 – 1933 pod vedením sovietskeho diktátora Josifa Stalina. Ukrajina a mnohé krajiny sveta tento čin označujú za genocídu.

„Ako ukázali skúsenosti z posledných týždňov, Rusko zámerne útočí na miesta spojené s kultúrnym dedičstvom a na kultúrne inštitúcie,“ uviedla pre AFP zástupkyňa generálneho riaditeľa múzea Oľha Melnyková. Väčšina diel sťahovaných na „bezpečnejšie miesta“ sú rodinné dedičstvá po obetiach hladomoru. Tie sa dedili z generácie na generáciu – často s osobným rizikom počas sovietskej éry, vysvetlila Melnyková.

Tisíce zničených pamiatok

Ukrajina uvádza, že od začiatku ruskej invázie v roku 2022 bolo v krajine poškodených takmer 2-tisíc kultúrnych pamiatok a 2500 kultúrnych inštitúcií. V júni zasiahli ruské drony Kyjevsko-pečerskú lavru, kláštorný komplex z 11. storočia chránený UNESCO, a zapálili strechu jeho hlavného Chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Pri útokoch bolo zasiahnuté aj Charkovské múzeum umenia, ktoré ukrýva jednu z najstarších zbierok na Ukrajine, významná galéria v Dnipre a filmové štúdiá v Kyjeve. Začiatkom tohto roka zasiahol historické centrum Ľvova na západe krajiny dronový útok uprostred bieleho dňa.

Nedávne útoky podnietili novú vlnu evakuácií. „Mnohé múzeá v súčasnosti už nevystavujú svoje stále expozície a namiesto toho prezentujú dočasné výstavy,“ povedal pre AFP námestník ministra kultúry Ivan Verbytskyj. Jeho rezort pracuje na audite potenciálnych skladovacích priestorov po celej krajine.

Verbytskyj: Ich cieľom je zničiť materiálne dôkazy o tisícročnej histórii Ukrajiny

Rusko popiera, že by sa zámerne zameriavalo na kultúrne objekty. Napríklad zásah kyjevskej katedrály označilo za následok zlyhania protiraketovej strely americkej výroby, ktorú prevádzkovala ukrajinská armáda. Pre Verbytského sú však vyhlásenia ruských predstaviteľov, ktorí opakovane popierajú alebo spochybňujú právo Ukrajiny na existenciu ako nezávislého štátu, dôkazom, že útoky sú „zámerné“.

„Ich cieľom je zničiť naše dedičstvo a odstrániť materiálne dôkazy o tisícročnej histórii Ukrajiny a o našej osobitej, autentickej kultúre,“ poznamenal.

Putin odmieta, že by hladomor bol genocídou ukrajinského ľudu

Melnyková tiež poukázala na oficiálne postoje Ruska ako na dôvod pre mimoriadnu opatrnosť. Ruský prezident Vladimir Putin totiž ostro odmieta, že by hladomor bol genocídou ukrajinského ľudu.

„Vzhľadom na to, že hladomor je pre Rusko obzvlášť citlivá téma a že Rusko vybudovalo mnohé zo svojich naratívov na popieraní hladomoru ako aktu genocídy, nemôžeme vylúčiť možnosť, že by sa naše múzeum mohlo v blízkej budúcnosti stať terčom ruského úroku,“ uviedla Melnyková.