Peklo v slovenských nemocniciach: Pacienti majú v izbách 40 stupňov, hnijú im rany a personál odpadáva

Kým v minulosti si pacienti balili do nemocnice osobné veci, dnes sa štandardom stáva vlastná chladiaca technika. Vlna horúčav odhalila kritický stav budov nemocníc.

Vlna horúčav, ktorá v uplynulých dňoch zasiahla Slovensko, premenila nemocničné izby na nedobrovoľné sauny. Na desiatkach oddelení po celej krajine chýba nielen moderná klimatizácia, ale v mnohých prípadoch aj obyčajné ventilátory. Vykúpením sú pre pacientov momentálne búrky a vytrvalý dážď.

Ochladenie vzduchu vonku je totiž jedinou šancou, ako sa aspoň pár hodín v pokoji vyspať. Svoje o tom vie aj 24-ročná Alanis Kolník, ktorú v sobotu večer hospitalizovali v nemocnici na Antolskej ulici v Bratislave s vážnym poranením oka. Hoci ju dnes prepúšťajú domov, v nemocnici bola práve v čase, keď boli teploty v hlavnom meste najvyššie.

Teplomer ukazoval 40 stupňov

Horúčavy sa podľa mladej pacientky síce prežiť dajú, no v izbe, kde teplota stúpala k štyridsiatke, si dokázala pospať sotva tri hodiny, aj to iba počas dňa. „V noci som nespala vôbec, nedalo sa to,“ opisuje Alanis. Problémom bola aj poloha izby. Nachádza sa totiž na siedmom poschodí a hoci má balkón, je otočená na slnečnú stranu, kvôli čomu sa vzduch vnútri prehrieval ešte rýchlejšie.

Aktuality.sk sa rozprávali aj so zamestnancami ružinovskej nemocnice, ktorí tvrdia, že netrpia len pacienti, ale aj oni. „Čím vyššie poschodie, tým je väčšie teplo. Viaceré moje kolegyne dokonca odpadli,“ hovorí zdravotná pracovníčka ružinovskej nemocnice, ktorá nechce byť menovaná. Jej celé meno má však redakcia k dispozícii.

Kvôli vysokým teplotám pacientom „hnijú“ rany. „Tak potom dostávajú antibiotiká,“ hovorí. O stanovisko sme preto požiadali hovorkyňu UNB Evu Kliskú, reakciu doplníme.

Aj keď sa lekári a zdravotné sestry snažia robiť na oddeleniach maximum, s horúčavami si rady dať nevedia. Prácu a starostlivosť personálu nesmierne oceňuje aj Alanis Kolník, no neznesiteľné teplo je podľa nej pre pacientov utrpením.

„Vedľa mňa leží staršia pani, ktorá tiež nedokáže vôbec spať,“ priznáva. Situácia ju prinútila požiadať personál, či by si nemohli na izbu požičať aspoň obyčajný ventilátor. Na oddelení na Antolskej ulici však žiadny nemali. Alanis tak nakoniec „zachránili“ až jej blízki. Ventilátor jej museli do nemocnice priniesť z domu, aby sa so spolubývajúcou mohli aspoň na chvíľu vyspať.

Pacienti prosia o ventilátory

Situácia v UNB zašla až tak ďaleko, že pacienti z Ružinovskej nemocnice v Bratislave prosili ľudí, či by im nemohli darovať stolové alebo stojanové ventilátory. Univerzitná nemocnica Bratislava je najväčšou nemocnicou na Slovensku, no podľa hovorkyne Evy Kliskej nedokáže zabezpečiť klimatizáciu na všetkých oddeleniach. Dôvodom je aj stará elektroinštalácia.

„Na pracoviskách bez klimatizácie sa zabezpečuje cirkulácia vzduchu pomocou núteného vetrania, použitím ventilátorov, ktoré sú dodávané na jednotlivé pracoviská, či pomocou prenosnej klímy,“ uviedla Kliská. „Ventilátory postupne zo skladu vydávame na jednotlivé oddelenia. Za posledné dva dni sme vydali 75 ventilátorov a postupne ich dopĺňame,“ dodala.

Počas horúčav si tak pomáhali žalúziami a roletami. Pacientom aj lekárom zabezpečili pitný režim a zamestnanci mali skrátený pracovný čas alebo prestávky na schladenie sa sprchou. Minister zdravotníctva Kamil Šaško reagoval na stav v nemocniciach vyhlásením, že ak majú riaditelia nejaké požiadavky, majú ich poslať na ministerstvo.

Na otázku, či riaditeľstvo UNB plánuje reagovať na ministrovu výzvu, hovorkyňa neodpovedala. Nemocnica neuviedla ani to, či sa pripravuje na ďalšie horúčavy. Podľa odborníkov sa im totiž nevyhneme a v budúcnosti sa u nás môžu vyskytnúť ešte horúcejšie letá.

„Už teraz máme o 1,5 stupňa teplejšiu atmosféru a čaká nás ďalšie štvorstupňové oteplenie. Vlastnosti vĺn horúčav sa teda posunú ďalej. Na Slovensku musíme v budúcnosti počítať s tým, že maximá sa priblížia k 45 stupňom Celzia, ak nie k vyšším hodnotám. Horúčavy budú nielen častejšie, ale predovšetkým teplejšie,“ povedal v relácii Na rovinu klimatológ Jozef Pecho.

Na vine sú staré okná

Podobné skúsenosti ako čitateľka Alanis Kolník majú aj ďalší pacienti v nemocniciach naprieč celým Slovenskom, ktorí o nich píšu na sociálnych sieťach.

Pozrite si komentáre, ktoré pribúdajú na sociálnych sieťach:

Po vlne horúčav pribúdali na sociálnych sieťach komentáre nahnevaných ľudí
Zdroj: Facebook

„Vodu musia nosiť rodinní príslušníci pacienta. Ventilátor a chladiace podložky taktiež, ak ti ich nedonesie rodina, nemáš nič,“ opisuje situáciu v košickej fakultnej nemocnici jeden z komentujúcich. Tvrdí, že pôvodné hliníkové okná v lôžkovej časti sa nedajú otvoriť.

Aktuality.sk kvôli reakcii na tieto tvrdenia oslovili Univerzitnú nemocnicu Louisa Pasteura. Dnes, keď prší, je tam 21 stupňov, predošlé dni však bola situácia výrazne horšia. Počas telefonického rozhovoru hovorkyňa Ladislava Šustová vysvetlila, že ide o najvyššiu nemocnicu v strednej Európe, ktorá má osemnásť podlaží a viac ako štyridsať rokov.

Možnosti, ako sa prispôsobiť horúčavám, sú tak limitované technickým stavom budovy. Medzi tieto obmedzujúce faktory patria aj hliníkové okná. Vedenie košickej nemocnice sme požiadali aj o odpovede na ďalšie otázky, ktoré súvisia so stavom nemocnice a možnými riešeniami. Na odpovede čakáme.

Horúčavy tak ukazujú zlý technický stav budov nielen v Košiciach. Príkladom sú bratislavské Kramáre, kde je kvôli deravým oknám v zime chladno. Chodby, kde pacienti čakajú, navyše nemocnica nevykuruje. To, že ide o systémový a konštrukčný problém, potvrdzuje aj stanovisko vedenia.

Vo februári 2025 sa Aktuality.sk o stave budov rozprávali s riaditeľom UNB Alexandrom Mayerom. Odvolával sa na vek nemocnice. „Viete, kedy bola táto nemocnica postavená? Minulý rok sme oslávili 55. výročie. To, že nie sú radiátory na verejných priestranstvách či na schodiskách, je vec konštrukcie budov, ktoré boli v tom období postavené,“ vysvetľoval.

Mayer zároveň priznal, že rýchle riešenia neexistujú. „Osobne si myslím, že väčší problém je, že na niektorých výhrevných telesách nevieme vymeniť termostaty, pretože si to vyžaduje obrovskú investíciu v rámci rekonštrukcie celej budovy, na ktorú čakáme,“ uzavrel vlani vo februári riaditeľ UNB.

Minister Šaško: Peniaze si vytlačiť nevieme

To, že situácia počas posledných horúčav bola na hranici únosnosti, priznal aj minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). Podľa jeho slov je realita pre pacientov aj zdravotnícky personál mimoriadne náročná, no okamžité riešenie nemá. Šéf rezortu tvrdí, že kľúčom sú najmä komplexné rekonštrukcie a výstavba nových nemocníc, no rezort naráža na obmedzený rozpočet.

„Je otázne, či chceme investovať do CT, magnetickej rezonancie alebo klimatizácie. Treba si to odladiť. Lebo ani ja si nevytlačím peniaze,“ uviedol minister Šaško koncom júna.

Tvrdil, že ak riaditelia nemocníc predložia ministerstvu konkrétne a vyčíslené požiadavky na financovanie klimatizačných jednotiek, rezort sa nimi bude aktívne zaoberať. Dovtedy však pacientom na prehriatych izbách nezostáva nič iné, len čakať na ďalšiu predpoveď počasia s nádejou na dážď.

Riaditeľ najväčšej Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexander Mayer

Prečítajte si tiež:

Minister dnes redakcii Aktuality.sk poslal stanovisko, v ktorom pripomína, že slovenské zdravotníctvo má investičný dlh v miliardách eur. „Pri obmedzených zdrojoch mám ako minister povinnosť uprednostniť to, čo zachraňuje životy každý deň v roku: CT, magnetické rezonancie a skríningové zariadenia, ktoré pacientom slúžia 24 hodín denne, 365 dní v roku. To nie je nezáujem o komfort pacientov, to je zodpovednosť za ich životy,“ uviedol.

Šaško sa odvoláva aj na fakt, že klimatizácia sa v našich nemocniciach nedá jednoducho doinštalovať. „Klimatizácia dnes, žiaľ, nie je štandardom nikde na Slovensku.“ Nové budovy nemocníc sa však podľa neho už stavajú aj s klimatizáciou.

Porušujú slovenské nemocnice zákon?

Asociácia na ochranu práv pacientov upozorňuje, že vyhlášky ministerstva zdravotníctva určujú ako maximálnu prípustnú teplotu na izbe 29 °C. Teploty nad touto hranicou sú nebezpečné pre ľudí so srdcovými a dýchacími ochoreniami, spôsobujú celkové prehriatie organizmu, dehydratáciu, kolapsy a sťažujú hojenie rán.

„Osobitne citlivo to treba vnímať pri senioroch, deťoch, tehotných ženách či pacientoch so závažnými chronickými ochoreniami,“ menuje prezidentka asociácie Mária Lévyová.

Aj keď slovenská legislatíva neustanovuje všeobecné právo pacienta na klimatizovanú izbu, pacienti majú podľa Lévyovej právo na dôstojné a bezpečné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nemocnica je tak povinná ho zabezpečiť iným spôsobom, napríklad cez vetranie, zábaly, pitný režim či častejšie kontroly pacientov zo strany personálu.

„Pacient alebo jeho blízki majú právo požiadať o informáciu, aké opatrenia nemocnica prijala v súvislosti s extrémnymi mikroklimatickými podmienkami v nemocnici. Môžu tiež žiadať o presun do chladnejšej izby, zabezpečenie tienenia, bezpečné vetranie či ventilátor, ak je to možné z hygienického a medicínskeho hľadiska,“ odkazuje pacientom Lévyová.

Ak nemocnica problém nerieši, pacienti môžu podať písomnú sťažnosť, obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva.

V takomto teple sa nedá liečiť

Pediater z Fakultnej nemocnice Nitra a Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský upozorňuje, že hoci minister hovorí o klimatizáciách akoby teraz neboli prioritou, v zdravotníctve majú svoje opodstatnenie.

„Nakúpiť klimatizácie pre pacientov je nesmierne dôležité. V tom teple sa tam nedá ležať a liečiť sa. Vedci už 20 rokov hovoria, že sa musíme pripraviť na horúčavy a teraz sú zrazu všetci prekvapení,“ konštatuje Visolajský, avšak uznáva, že to vôbec nemusí byť ľahké.

Vo viacerých nemocniciach je totiž stará elektroinštalácia, ktorá by nezvláda vysokú spotrebu energie spojenú s klimatizovaním priestorov. Inštalácia klimatizácii by preto musela byť vo viacerých nemocniciach spojená s rozsiahlejšou rekonštrukciou. Upozorňuje, že problém je už v samotnom nastavení financovania nemocníc.

„Tento rok sú platby v štátnych nemocniciach nastavené tak, že vyprodukujú stratu 200 až 400 miliónov eur. Štátne nemocnice majú takto nastavené platby, zatiaľ čo súkromníci zarábajú. Súkromné nemocnice zarobili 88 miliónov eur. Hovoríme o čistom zisku. Za to by predsa mohli nakúpiť klimatizácie pre pacientov,“ poznamenal predseda LOZ.

Pripomína, že ak chceme zlepšenie v nemocniciach, zrejme to nepôjde inak ako cez celkovú zmenu nastavenia myslenia. Sám hovorí, že sa v zahraničí stretol s úplne inou praxou. Napríklad lekári z Holandska nakupujú prístroje za oveľa nižšie ceny.

„Každá technologická firma dodáva počítače a techniku do holandských nemocníc s tou najnižšou možnou cenou. Pre firmu je totiž obrovská prestíž, že dodáva techniku práve nemocnici. U nás sa na jednom CT prístroji nadhodia milióny a viac, len aby na tom zarobili a potom si dotyční kupujú limuzíny a poľovnícke revíry,“ konštatuje Visolajský.