Americký generál pre Pravdu: NATO nie je pripravené na ruské útoky, aké vidíme na Ukrajine

„Ak Rusi zaútočia na krajinu NATO, určite by som očakával, že Slovensko ako člen Severoatlantickej aliancie zasiahne. Ale najlepší spôsob, ako zabezpečiť, aby to žiadni vaši vojaci nikdy nemuseli urobiť, je postarať sa o to, aby Ukrajina porazila Rusko,“ povedal pre Pravdu generál vo výslužbe Ben Hodges, ktorý velil americkým pozemným silám v Európe.  

V rozhovore hovorí aj o tom, čo očakáva od summitu aliancie, ktorý sa uskutoční 7. – 8. júla v Ankare. Slovensko bude na schôdzke lídrov 32 krajín aliancie zastupovať prezident Peter Pellegrini.

Čo je momentálne pre NATO hlavná hrozba? Prichádza zvonku, teda je to Rusko, alebo je vnútorná, a to hovorím o neistote týkajúcej sa toho, či si s prezidentom Donaldom Trumpom budú USA plniť záväzky voči Severoatlantickej aliancii? Alebo je to oboje?

Fungovanie NATO je založené na súdržnosti. Vďaka nej je aliancia taká efektívna bez ohľadu na to, aké debaty prebiehajú medzi krajinami. A tie sme videli aj v minulosti a vždy sa vyskytli nejaké trecie plochy. Stále však existovala neotrasiteľná viera, že nech sa deje čokoľvek, ak niekto napadne člena NATO, všetci zasiahnu. Je to nesmierne dôležité a, samozrejme, vychádza to z článku 5. Spochybňovanie, či sa na seba môžeme spoľahnúť, podkopáva dôveru ľudí v súdržnosť aliancie. A to bez ohľadu na to, či to robia USA, alebo Francúzsko, Španielsko, Slovensko či Maďarsko, skrátka ktokoľvek. Zvyšuje sa tým aj riziko, že si to Rusko vyhodnotí tak, že by konečne mohlo dosiahnuť svoj cieľ, ktorým je rozbitie NATO. Tieto veci sú prepojené. Myslím si, že je veľmi neužitočné, keď americký prezident a jeho vláda nechávajú vo vzduchu visieť isté pochybnosti o NATO. Ale rovnako to platí pre iné štáty, keď robia veci, ktoré poškodzujú súdržnosť aliancie.

Viete si predstaviť, že Trump by celú debatu ukončil vyhlásením, že je oddaný NATO?

Samozrejme, že by to mohol urobiť, a mohol by tiež vyhlásiť víťazstvo. Trump by povedal, že vďaka nemu všetci dávajú viac peňazí na obranu a že je najlepší. Jednoducho by rozprával o všetkých týchto veciach. Myslím si, že väčšina európskych lídrov a generálny tajomník NATO Mark Rutte by boli radi, keby to urobil. Rovnako môže Trump vysvetľovať zmeny v rozmiestnení jednotiek v Európe. Veľkosť našich vojenských síl na starom kontinente a kapacity, ktoré tu máme, sa menili neustále. Keď som bol počas studenej vojny poručíkom, mali sme v Európe takmer 300-tisíc vojakov a väčšina z nich bola v západnom Nemecku. Je do istej miery normálne, že tieto počty klesli. A ak sú tieto zmeny založené na strategickej analýze, je to v poriadku. Keď však vychádzajú z akéhosi odmeňovania alebo trestania rôznych krajín, nie je to dobré. Prezident Trump by si namiesto toho mohol pripísať zásluhy za to, že krajiny zvyšujú svoje obranné výdavky. A potom by mohol pokračovať v tlaku na štáty, aby robili viac, ale uzavrel by otázku toho, či sú v rámci aliancie USA spoľahlivé. Pretože to poškodzuje aj náš obranný priemysel, keď si partneri Spojených štátov budú myslieť, že Amerike nemôžu dostatočne veriť.

K debate o amerických vojakoch v Európe sa ešte vrátime, ale na minuloročnom summite v Haagu bola v záverečnom vyhlásení v podstate len nepriama zmienka o ruskej vojne proti Ukrajine. Aký druh podpory by malo NATO Kyjevu sľúbiť a čo v tejto súvislosti očakávate od summitu v Ankare?

Úlohou číslo jeden pre NATO je odradiť Rusko od toho, aby zaútočilo na alianciu. A v prípade, že by sa to predsa len stalo, tak je jeho porážka v záujme kolektívnej bezpečnosti všetkých členov. Aliancia by mala hľadať ďalšie spôsoby, ako podporiť Kyjev, pretože Ukrajinci práve teraz robia prácu za NATO. Zastavili Rusko a v skutočnosti sa teraz dynamika na bojisku obrátila v ich prospech. Aliancia by preto mala spraviť všetko pre to, aby Ukrajine pomohla – či už hovoríme o munícii, protivzdušnej obrane, ekonomických opatreniach, sankciách alebo politickom tlaku. A, samozrejme, mali by to robiť aj všetky štáty NATO. No, bohužiaľ, to tak v skutočnosti nie je. Čo sa týka summitu v Ankare, tak ako pri každej takejto schôdzke, najdôležitejšie je, aby z neho aliancia odchádzala jednotná a aby bolo jasné, že jej súdržnosť je pevná a prežila všetky rôzne spory a hrozby. Budem však sklamaný, hoci nie šokovaný, keď stretnutie neukáže silnú podporu pre Ukrajinu. Niektoré krajiny sú v tomto smere slabé a dostatočne nevnímajú ruskú hrozbu. Úprimne povedané, práve tu by bolo užitočné, keby americký prezident povedal, že je v strategickom záujme všetkých v NATO, aby bola Ukrajina úspešná, a preto by mala dostať to, čo potrebuje. Bolo by to ideálne. Nemyslím si však, že sa to stane, a ani neverím, že Trumpova vláda by bola ochotná to urobiť. Rovnako ako niektoré iné krajiny.

Slovenský premiér Robert Fico uviedol, že je proti zvyšovaniu podpory pre Ukrajinu. Jeho vláda sa odmieta zapojiť do vojenských pôžičiek alebo finančných príspevkov aliancie pre Kyjev. Ako vnímate takéto vyhlásenie?

Slovensko je, samozrejme, suverénna krajina. Jej lídri môžu tvrdiť to, čo ste povedali. Myslím si však, že je to veľmi krátkozraké. Porážka Ruska je najlepší spôsob, ako zaistiť, aby Moskva po Ukrajine nepokračovala v agresii proti krajinám NATO. Ak Kyjev neuspeje, bude to len preto, že mu my na Západe nedokážeme dostatočne pomôcť. Rusi predsa sami hovoria, že chcú Estónsko, Lotyšsko, Litvu… Chcem tým povedať, že Ukrajinou sa to pre nich nekončí. Tvrdia to otvorene a každý, kto rozumie Rusku, vie, že je to pravda. Takže ak zaútočia na krajinu NATO, určite by som očakával, že Slovensko ako člen aliancie zasiahne. Ale najlepší spôsob, ako zabezpečiť, aby to žiadni vaši vojaci nikdy nemuseli urobiť, je postarať sa o to, aby Ukrajina porazila Rusko. Odporúčam slovenským lídrom, aby sa nad tým zamysleli.

Čo očakávate od Pentagonom oznámeného šesťmesačného prehodnotenia prítomnosti amerických síl v Európe?

Musím povedať, že keď som to počul, pomyslel som si: Ale veď len vlani v novembri sme vydali národnú bezpečnostnú stratégiu. Predpokladám, že bola výsledkom analýz všetkých našich záujmov, zdrojov a priorít. Prečo teda musíme robiť ďalšie šesťmesačné prehodnocovanie, aby sme určili, čo má byť v Európe? Neviem, aký bude výsledok. Generál Alexus Grynkewich je hlavný veliteľ spojeneckých síl v Európe (SACEUR), ale aj veliteľ Európskeho velenia ozbrojených síl USA. Určite bude spolupracovať so štábom v Pentagone, aby informoval o celom procese a vysvetlil, čo Amerika v Európe má, čo potrebuje a tak ďalej. Je to práca ministra obrany, aby zaistil rovnováhu medzi našimi strategickými záujmami, prioritami a zdrojmi v Európe, ako aj na celom svete. Nie som proti samotnému procesu. Som len veľmi skeptický k tomu, ako to celé bude fungovať.

Prečo to tak vnímate?

Pretože keď počúvam, čo hovorí pán Pete Hegseth, zdá sa, že k tomu pristupuje tak, že krajiny, ktoré dávajú veľa peňazí na obranu, by mali byť odmenené prítomnosťou amerických vojsk. A štáty, ktoré prezidenta Trumpa otravujú alebo hovoria veci, ktoré sa mu nepáčia, alebo nemíňajú dosť, by mali byť potrestané tak, že sa z nich naše jednotky stiahnu. To nie je stratégia. Je to snaha v mafiánskom štýle využiť vplyv. Preto tomu procesu neverím. V prípade Poľska sme si nedávno vypočuli, že sa zastaví rotácia obrnenej brigády po tom, čo už začala. Práve vtedy bol prezident v Číne. Núti vás to zamyslieť sa nad tým, čo sa to dočerta deje. Vynaložili sme na to množstvo peňazí, a potom sa to stopne? Vyzeralo to tak, že to nebol výsledok analýzy, ale niečoho iného. Preto sme sa museli pýtať: Kto to vlastne šéfuje v Pentagone? Kto urobil toto rozhodnutie? Aký bol proces? A čo s tým urobíte? No potom, tuším len o tri dni neskôr, prezident povie, že do Poľska pôjde päťtisíc vojakov. Kto to však bude?

Vezmú brigádu Stryker z Nemecka a presunú ju do Poľska? Dobre, ale to bude extrémne drahé a bude to dlho trvať. Ja tomuto procesu jednoducho nerozumiem. Nie som proti tomu, aby sme do Poľska poslali viac techniky a vojakov. Ale musí to byť výsledok chladnokrvnej strategickej analýzy, nie emócií, nie toho, že niekoho ideme trestať alebo odmeňovať. A okrem toho všetkého by som chcel pripomenúť, že v celej Európe – od Fínska po Turecko, od Španielska po Spojené kráľovstvo – máme v uniforme len asi 85-tisíc Američanov. To je všetko; 85-tisíc príslušníkov pozemných síl, námorníctva, letectva a námornej pechoty dokopy. A asi polovica z nich rotuje – prichádzajú z USA na šesť alebo deväť mesiacov. Celkovo to teda nie je veľa vojakov, veď by ani nenaplnili celý štadión Wembley v Londýne. Sme na tom tak, že keď začneme sťahovať sily, odídu aj vojenské technické kapacity. A to napríklad v Európe máme len jeden prápor Patriotov či jednu brigádu zameranú na podporu bojových jednotiek. Takže musíme byť veľmi opatrní, keď debatujeme o prípadnom stiahnutí vojakov.

Ako v Moskve vnímajú diskusiu o vojenskej prítomnosti USA v Európe?

Musia z nej byť nadšení. Takmer všetko, čo počujem z Pentagonu, je niečo, čo sa naozaj môže páčiť aj Kremľu. Či už sú to vojenské škrty, alebo pán Hegseth, ktorý kričí na svojich partnerov a hovorí im, že nie sú spoľahliví a obviňuje ich z toho, že nepodporili vojnu prezidenta Trumpa proti Iránu. Všetky tieto veci sú pre Kremeľ ako rajská hudba. A k tomu ešte musel odísť generál Chris Donahue, veliteľ amerických pozemných síl v Európe a Afrike. Je to najlepší vojak v súčasnej armáde a Moskva a teroristické organizácie po celom svete sa tešia. Myslím si, že Kremeľ musí byť vďačný za to, čo Pentagon robí.

Pred niekoľkými dňami generálny tajomník NATO Mark Rutte v Bielom dome ukázal Trumpovi graf, z ktorého vyplýva, že odkedy sa stal republikán po prvý raz prezidentom, spojenci vložili do obrany viac ako bilión dolárov. A hoci to očividne bolo aj divadlo, aby Rutte potešil vládcu Oválnej pracovne, investície do armád vo veľkej časti Európy vzrástli. Do roku 2035 sa členské krajiny NATO majú dostať na päť percent HDP, na čom sa dohodli vlani v Haagu. Ktoré vojenské kapacity by mali spojenci uprednostniť v nasledujúcich, povedzme piatich rokoch, aby posilnili kolektívnu obranu aliancie?

V prvom rade je potrebné podporiť pripravenosť ozbrojených síl. Znamená to mať peniaze na výcvik, údržbu vojenskej techniky a na to, aby bolo dostatok munície a paliva, teda všetko, čo potrebujete. K tomu je potrebné mať dostatok žien a mužov v uniformách, aby naplnili vaše formácie, lode alebo posádky lietadiel. Toto by mala byť najvyššia priorita pre každého ministra obrany. Ide o to, aby sme mali pripravené to, čo máme. Samozrejme, vždy, keď sú k dispozícii nejaké peniaze, objaví sa tendencia nakupovať nové vybavenie. Určite to musí byť súčasť celého procesu. Ale ako vravím, najdôležitejšie je mať pripravené to, čo už máme. Máme dostatok vojakov v každom prápore a na každej lodi? Majú dostatok munície na výcvik a boj? Sú schopní plniť všetky svoje úlohy? Odlietajú piloti dostatok letových hodín, aby boli na špičkovej úrovni pripravenosti? Tieto veci by podľa môjho názoru mali byť vždy prvoradé v rámci výdavkov.

Na čo by ste sa ešte zamerali?

Na pripravenosť a odolnosť našich záložných síl. Na ľudí, ktorí by boli mobilizovaní – a to nielen na armádu, ale aj civilistov, ktorí pracujú napríklad na infraštruktúre, v energetike či na železniciach. Jednoducho v sektoroch, ktoré by mali počas konfliktu alebo núdzovej situácie fungovať. Musíme investovať do obrannej infraštruktúry pred kybernetickými, ako aj skutočnými útokmi. Ak sa pozrieme na konkrétnejšie kapacity, platí, že absolútne nemáme adekvátnu protivzdušnú a protiraketovú obranu na ochranu našej infraštruktúry pred ruskými údermi dronmi a balistickými raketami. Nie sme pripravení, aby sme čelili takému rozsahu útokov, aký vidíme takmer každú noc na Ukrajine, a ani to nemáme dostatočne nacvičené.

Veľmi ma to znepokojuje, pretože Rusi vedia, že kľúčovou súčasťou odstrašovania a obrannej sily NATO je schopnosť rýchleho posilnenia členských štátov. Takže v rámci akéhokoľvek útoku by sa určite zamerali na letiská, prístavy, energetickú sieť či železničnú infraštruktúru. A ja si jednoducho nemyslím, že sme pripravení sa proti tomu brániť. Potrebujeme vojenské kapacity na presné ďalekonosné útoky. Vidíme, že Ukrajinci sú schopní zničiť ruskú rafinériu aj vo vzdialenosti dvetisíc kilometrov. My nemáme dostatok takýchto kapacít. A napokon by som chcel spomenúť námorné sily aliancie. Práve teraz Nemecko aj Spojené kráľovstvo robia veľké rozhodnutia týkajúce sa námorných programov. Nehovorím, že musíme mať veľa veľkých lodí, to vôbec nie, ale musíme mať schopnosť chrániť naše pobrežie, zaistiť slobodu plavby v Baltskom a Čiernom mori, ako aj v oceánoch. Musíme chrániť podvodnú infraštruktúru, od ktorej závisíme všetci, dokonca aj krajina ako Slovensko, ktorá nie je prímorským štátom. Toto je oblasť, na ktorú by som sa naozaj zameral.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
NATO
Ukrajina
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Rusko
Donald Trump
Robert Fico

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.