Republika síce ešte nie je v parlamente, no vo Ficovej vláde je už teraz (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.07.03.
Pre tých, ktorí sa obávajú, že po ĽSNS Mariana Kotlebu sa do parlamentu opäť dostane silná antisystémová strana, máme dobrú správu: Republika vôbec nie je antisystémová.
Ak nejaká politická strana nemusí mať predposledné leto pred voľbami obavy z prieskumov a volebných modelov, je to Republika. To, že mimoparlamentné hnutie v nich bude tretie za Progresívnym Slovenskom a Smerom, je prakticky istota. Ak sa pozrieme na júnové čísla štyroch hlavných agentúr, menej než desať percent zaznamenala len v agentúre AKO.
Model IPSOSu pre Denník N jej nameral rovných desať percent, v modeli agentúry NMS ich získalo dokonca takmer trinásť a vo Focuse narástla o necelé dva percentuálne body na 11,7 percenta. A dokonca aj IPSOS, kde medzimesačne klesla, má pre ňu pozitívnu správu – Republika má po Smere a Progresívnom Slovensku najsilnejšie jadro voličov.
Prečítajte si tiež:
Republika v koaličnom tábore
Pre tých, ktorí sa obávajú, že po ĽSNS Mariana Kotlebu sa do parlamentu opäť dostane silná antisystémová strana, máme takisto dobrú novinu: Republika vôbec nie je antisystémová. Naopak, so systémom, ktorý tu po roku 2023 zaviedla koalícia Smeru, Hlasu a SNS, sa jej voliči zžili takmer dokonale.
Pozrime sa napríklad na vysvedčenia pre ministrov, ktoré publikovala agentúra NMS. Najlepšie hodnotený bol minister dopravy Jozef Ráž mladší. Dvojku by dostal len od voličov troch strán – Smeru, Hlasu a Republiky. Nebol jediný. Tretiu najlepšiu známku dostali všetci ministri práve od podporovateľov Republiky.
Prečítajte si tiež:
Našli sa iba dve výnimky. Ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú hodnotili priaznivejšie než voliči Hlasu a minister školstva Tomáš Drucker u nich obstál horšie ako medzi voličmi SaS a KDH. Zrejme preto, lebo ho vnímajú ako liberálneho ministra, ktorý do škôl púšťa vplyv „progresívnych ideológií“. Naopak, Šimkovičová im imponuje bojom proti liberálom v kultúre.
„Výsledky len potvrdzujú, aké hlboké sú rozdiely vo vnímaní predstaviteľov vlády medzi sympatizantami rôznych politických táborov. Rozdiely v známkovaní medzi týmito skupinami obyvateľstva sú oveľa výraznejšie ako pri ostatných demografických charakteristikách,“ zhodnotil prieskum analytik NMS Michal Mislovič. Republika je jasne v tábore Smeru.
Ficov syn im neprekáža, Šimečkova mama áno
No to, že voliči Republiky sú už mentálne v koalícii s Robertom Ficom, neukazuje len tento jeden prieskum. Agentúra IPSOS nedávno pre Denník N zisťovala názory Slovákov na rodinkárstvo v politike. Až takmer tretina voličov Republiky si myslí, že je v poriadku, ak sú v riadiacich funkciách v štátnych inštitúciách a firmách blízki príbuzní vládnych politikov.
Neznie to ako vysoké číslo, no na to, že Republika nielenže nie je vo vláde, ale ani v parlamente, a tak nemôže čerpať výhody politického nepotizmu, je to prekvapujúci postoj. Navyše, medzi voličmi žiadnej inej opozičnej strany s tým nesúhlasila ani desatina. Až pre 43 percent voličov Republiky je v poriadku, že je Michal Fico platený aj zo štátneho príspevku.
Prečítajte si tiež:
K Michalovi Šimečkovi však už takí zhovievaví nie sú. Jeho vyjadreniam ku kauze Projekt Fórum dôveruje iba päť percent z nich. To je menej než medzi voličmi Smeru. Názory na Projekt Fórum ešte v máji zisťovala agentúra Focus pre Nadáciu Zastavme korupciu. Až 86 percent voličov Republiky to považuje za závažnú kauzu.
Je to najviac spomedzi všetkých strán. To by ešte nemusel byť dôkaz, že voliči Republiky patria do sveta Smeru. Nemôžeme od nich čakať, že budú veriť progresívcovi. No aj pri hodnotení kauzy Očistec, v ktorej figuruje podpredseda Smeru Tibor Gašpar, majú bližšie ku koalícii. Za závažnú ju považuje 62 percent jej voličov. Z nekoaličných strán je to najmenej.
Krajná pravica volí Smer
Ešte väčším dôkazom, že voliči Republiky sú k Smeru mimoriadne empatickí, je ich názor na novelu trestného práva. Viac ako štvrtina z nich si myslí, že bola potrebná na nápravu zneužitia práva a len podľa necelých 40 percent mala pomôcť vybraným ľuďom blízkym vláde. Veľmi podobne to dopadlo medzi voličmi Hlasu. Takto opozičný volič nepremýšľa.
No a napokon blízkosť elektorátu Republiky k Smeru ukazuje aj postoj k sobotnému referendu. Až tri štvrtiny jej voličov naň neprídu. Väčší odpor k návšteve hlasovacích miestností je už len – uhádli ste – medzi voličmi Smeru. S heslom „Stačilo Fica“ sa zjavne volič Republiky nestotožňuje.
Prečítajte si tiež:
Hoci o tom, že by sa Smer chystal vládnuť s Republikou, predstavitelia týchto strán otvorene nehovoria a predseda Republiky Milan Uhrík ešte vo februári tvrdil, že Smer nie je ich vysnívaným partnerom, voličské nálady sú pomerne jasné. Napokon, už pred minulými parlamentnými voľbami bol Smer vo vláde prijateľný až pre 83 percent voličov Republiky.
Podľa prieskumu agentúry NMS navyše Republike za posledný rok najviac vzrástol potenciál. Jediný, kto môže Slovensko ušetriť koalície Smeru a Republiky, je tak, paradoxne, Smer. No nie preto, že by Robert Fico vylúčil vládu s ňou. Na to je príliš veľký pragmatik a skúsený technológ moci. Blízkosť Republiky a Smeru však znamená, že bojujú o toho istého voliča.
Je tu teda nádej, že ak Republika porastie, bude to iba na úkor Smeru a na vládu im to stačiť nebude. Ako pripomína analytik Roman Pudmarčík z IPSOS-u, Republika a Smer v jednom klastri a voliči sa medzi nimi prelievajú. Od vlády krajnej pravice nás teda neuchráni zásadovosť sociálnej demokracie, ale to, že krajná pravica už volí Smer.