
Litva chce zrušiť ústavný zákaz jadrových zbraní a stať sa súčasťou západného jadrového odstrašenia. Prezident Nauséda o tom rokoval v Berlíne.
Litovský prezident Gitanas Nauséda pri návšteve Berlína zopakoval, že Vilnius sa usiluje odstrániť z ústavy článok zakazujúci rozmiestnenie jadrových zbraní na území krajiny. Cieľom je, aby sa Litva stala súčasťou západného systému jadrového odstrašenia, informuje o tom agentúra AFP, na ktorú sa odvoláva TASR.
- Litovský prezident Gitanas Nauséda presadzuje zrušenie ústavného zákazu jadrových zbraní.
- Litva sa chce stať plnohodnotnou súčasťou západného systému jadrového odstrašenia.
- Vilnius zvažuje prijatie amerických jadrových zbraní ako odstrašenie prípadného ruského útoku.
- Päťdesiat poslancov predložilo ústavnú novelu, podporu vyjadrili lídri všetkých strán.
- Nemecký kancelár Friedrich Merz rozhodnutie Litvy rešpektuje a zdôrazňuje význam kolektívnej bezpečnosti.
Nauséda vysvetlil, že len pred niekoľkými dňami inicioval ústavnú zmenu, ktorá má zrušiť existujúce obmedzenie týkajúce sa možného umiestnenia jadrových zbraní v Litve. Deklaroval, že krajina by chcela byť vnímaná ako integrálna súčasť aliancie v oblasti jadrového odstrašovania.
Jadrové odstrašenie
Vilnius, ktorý patrí k najvýraznejším podporovateľom Ukrajiny v boji proti ruskej agresii, už skôr naznačoval záujem o potenciálne rozmiestnenie amerických jadrových zbraní na svojom území. Litovské vedenie to vníma ako nástroj na odradenie susedného Ruska od prípadného útoku.
V piatok predložila skupina 50 poslancov litovského parlamentu návrh na prerokovanie ústavnej novely. Na jej schválenie je potrebná dvojtretinová väčšina zo 141 zákonodarcov. Podľa Nausédu prakticky všetci lídri parlamentných strán vyjadrili iniciatíve podporu, čo zvyšuje šance na úspešné prijatie zmeny.
Debata v NATO
Britský denník Financial Times nedávno priniesol informáciu, že Spojené štáty zvažujú posilnenie jadrovej prítomnosti na východnom krídle NATO. V súčasnosti sú americké jadrové zbrane dislokované v šiestich členských štátoch aliancie – v Británii, Nemecku, Taliansku, Turecku, Belgicku a Holandsku.
Nemecký kancelár Friedrich Merz na spoločnej tlačovej konferencii s lídrami pobaltských krajín uviedol, že rozhodnutie Litvy v tejto otázke rešpektuje. Zdôraznil, že ide predovšetkým o politické rozhodnutie Vilniusu, ktoré zároveň ilustruje, ako vážne krajina vníma ruskú hrozbu a akým spôsobom je pripravená sa brániť.
Merz dodal, že sa nielen zdrží kritiky, ale s rešpektom berie na vedomie, do akej miery je Litva ochotná prispieť k vlastnej obrane a tým aj k ochrane územia NATO. Podľa neho litovský postoj ukazuje, že krajina je pripravená podieľať sa na kolektívnej bezpečnosti aj takouto formou.