Platné referendum s účasťou pod 50 percent? Môže z toho vzísť tyrania väčšiny, hovorí politológ

Deväť referend a len jedno úspešné. Desiate, v ktorom voliči hlasujú o zrušení doživotnej renty pre premiéra Roberta Fica (Smer) a návrate Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry, sa začalo ráno. Aký zmysel má pre politické strany iniciovať referendum, a či by sa mala znížiť podmienka 50-percentnej účasti, povedal pre Pravdu politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity.  

Sobotné referendum je desiate od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zákonnú hranicu 50-percentnej účasti, teda aby sa stalo platným, však splnilo len to z roku 2003 o vstupe do Európskej únie. Okrem neho sa všetky ostatné – až na jednu výnimku – zapísali ako neplatné.

Referendum, ktoré sa konalo v roku 1997, skončilo totiž ako zmarené. Vyhlásil ho prezident Michal Kováč a občania mali odpovedať na štyri otázky: „Ste za vstup SR do NATO?“, „Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?“, „Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?“ a „Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?“.

Posledná otázka sa stala spornou pre vtedajšiu koalíciu a opozíciu a nakoniec k nej vydal verdikt Ústavný súd. Rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta o vyhlásení referenda pri otázke týkajúcej sa priamej voľby hlavy štátu odporuje zákonu o spôsobe vykonania referenda. Minister vnútra Gustáv Krajči dal v ten deň vytlačiť hlasovacie lístky s tromi otázkami, ktoré sa týkali iba bezpečnostnej problematiky. Referendum bolo označené za zmarené.

Politológ hovorí:

• čo demotivuje ľudí hlasovať v referende,

• akú úlohu zohráva, ak ho iniciuje politická strana,

• či by sa podmienka účasti mala znížiť,

• aký zmysel má referendum pre politikov.

Na Slovensku sa v sobotu koná 10. referendum v ére samostatnosti, pričom len jedno bolo doteraz úspešné. Prečo sa nedarí voličov dostať k hlasovacím urnám, hoci ide o nástroj priamej demokracie?

Lebo otázky často zneužívajú politické sily na politický boj a sebapropagáciu alebo ide o kontroverzné témy prichádzajúce z občianskeho sektora ako napríklad referendum o rodine. A kto je proti, stačí, aby hlasoval nohami a nezúčastnil sa, tým tiež dokáže prispieť k neplatnosti, a teda neúspechu referenda. Otázky môže vyvolávať aj rôzne ústavnoprávne výklady o záväznosti referenda. Asi najzásadnejšou vecou je, že občania nie sú presvedčení, že môžu účasťou na referende niečo zmeniť. Nenaučili sa tomuto inštitútu vo veľkom dôverovať, skôr ho ignorovať.

Posledné referendum inicioval v roku 2023 Smer, to aktuálne strana Demokrati. Akú úlohu zohráva pri účasti na referende to, kto naň zbieral podpisy?

Zásadnú, lebo to potom vyzerá ako PR akcia toho ktorého politického subjektu alebo nejakej občianskej skupiny. Slováci si povedia, že odkiaľ vietor fúka a nechcú sa podieľať na niečom, čo inicioval niekto, koho nepodporujú. Toto nás zaujíma viac ako otázka/otázky referenda.

Aký politický zmysel má pre politické strany organizovať na Slovensku referendá, ak doterajšie, okrem jedného o vstupe do EÚ, mali účasť pod 50 %?

Je to mobilizačné pre ich sympatizantov, získajú tým celoslovenskú mediálnu a verejnú pozornosť, čo nie je málo. Kto dokáže iniciovať referendum, ukazuje dobré organizačné schopnosti a aj istú verejnú podporu, keďže je potrebné zozbierať najmenej 350-tisíc podpisov pod petíciu.

Vypovedá nízka volebná účasť o únave voličov z politiky alebo si ešte ľudia na Slovensku nezvykli na túto metódu priamej demokracie?

Nízka účasť sa prejavuje na Slovensku vo všetkých typoch volieb, okrem parlamentných, takže účasť v referendách nie je prekvapivá. Je to celkový postoj občanov k politickej participácii.

Volebná účasť pri parlamentných voľbách bola doteraz vždy nad 50 % a je vyššia aj pri prezidentských voľbách, kde bola najnižšia účasť na úrovni cca 41 %. Prečo je záujem o parlamentné a prezidentské voľby, ale nie o referendá?

Väčšina voličov chápe, že na základe parlamentných volieb sa vykreuje nová vláda, čo je dobrou motiváciou pre voličov. Pri prezidentovi ide o personálnu voľbu, vyberáme si jednu osobu, ktorá má reprezentovať nás a našu krajinu, to voličov takisto mobilizuje.

Je súčasná podmienka 50-percentnej účasti na platnosť referenda podľa vás primeraná, alebo by sa mala zmeniť?

Je to na diskusiu, ale ja v tejto súvislosti hovorím vždy o tyranii väčšiny, ktorá z takéhoto rozhodnutia môže vzísť, čo sa, samozrejme, môže stať v zastupiteľskej demokracii aj pri každom rozhodnutí parlamentnej väčšiny, a preto podporujem na slovenské pomery vysokú hranicu platnosti. Keď už o niečom majú občania priamo rozhodnúť, nech to má silnú politickú legitimitu, že o tom rozhodlo množstvo ľudí – minimálne viac ako polovica, čo sa nedá povedať o nastavení našej zastupiteľskej demokracie, kde nemáme žiadne limity a primátorom mesta sa teoreticky môžete stať, ak nemáte protikandidáta iba napríklad vlastným hlasom, ak by ste boli len jediným voličom. Aj napriek nízkej politickej legitimite takto mnohí volení funkcionári rozhodujú o celých mestách, samosprávnych krajoch a podobne. Možno by práve tam bol potrebný limit, pri jednom kandidátovi na starostu/primátora/župana alebo komunálnych poslancov, aby voľby boli platné, len keď príde voliť napríklad aspoň 30 percent voličov. Takže obrátil som to, no možno to bude pre čitateľov na zamyslenie. Druhou vecou je však praktickosť, lebo potom by sa voľby v mnohých samosprávach museli často opakovať.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
referendum
demokrati
Smer

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.