Plyn, ktorý nemusíme ťahať z Ruska ani z USA, už máme doma. Slovensko však svoj potenciál stále nevyužíva
obchodnyregister
2026.07.06.
Slovensko už má plyn, ktorý nemusí dovážať z Ruska ani z USA. Dokonca si ho dokážeme vyrábať sami. Ide o biometán, ktorý sa vyrába z odpadu a po úprave môže tiecť tou istou sieťou ako klasický zemný plyn, ktorý desaťročia dovážame zo zahraničia.
Podľa expertov by dokonca mohol nahradiť výraznú časť komodity, ktorá sa na Slovensku spotrebuje. Údaje hovoria, že v Európskej únii (EÚ) sa v roku 2024 celkovo vyrobilo 19 miliárd kubických metrov bioplynu. Z toho samotný biometán tvoril asi 4,3 miliardy kubických metrov. Bioplyny pokrývajú približne šesť percent spotreby zemného plynu v EÚ, samotný biometán asi 1,3 percenta.
Na Slovensku je výroba zatiaľ oveľa menšia. Podľa Slovenskej bioplynovej asociácie sa dnes vyrába približne 24 miliónov kubických mestrov biometánu ročne, čo pokrýva asi 0,5 percenta slovenskej spotreby plynu. Slovensko má pritom okolo 100 bioplynových staníc, no väčšina z nich dnes bioplyn využíva najmä na výrobu elektriny a tepla, nie na výrobu suroviny do plynárenskej siete.
Národný energetický a klimatický plán pritom počíta s výrazne rýchlejším rozvojom. Pri existujúcich opatreniach má Slovensko do roku 2030 získať vyše 200 miliónov kubických metrov biometánu ročne, pri ambicióznejšom scenári až 300 miliónov kubických metrov. V prepočte na dnešnú spotrebu plynu by to znamenalo približne štyri až šesť percent domácej spotreby.
„V Slovenskej bioplynovej asociácii (SBA) sme optimisti a veríme, že náš národný cieľ 200 miliónov kubíkov do roku 2030 úspešne dosiahneme,” skonštatoval pre Pravdu generálny sekretár asociácie Dávid Kančo.
Náhrada za zemný plyn?
Aby sme si viac priblížili o čom sa vlastne bavíme – bioplyn vzniká pri rozklade biologického odpadu bez prístupu vzduchu. Môže ísť napríklad o hnoj, zvyšky z poľnohospodárstva, potravinársky odpad či kuchynský bioodpad. V bioplynovej stanici sa tento materiál uzavrie do veľkých nádrží, kde ho rozkladajú mikroorganizmy. Výsledkom je surovina bohatá na metán. Ak sa ďalej vyčistí od oxidu uhličitého, síry a ďalších prímesí, vznikne biometán. Ten už má podobné vlastnosti ako zemný plyn, a preto sa môže vtlačiť do plynárenskej siete alebo použiť v priemysle, teplárňach či doprave.
Takto upravený plyn sa dá používať podobne ako klasický zemný plyn a môže prúdiť už existujúcimi plynovodmi. Jeho výhodou je aj to, že sa dá skladovať. Vďaka tomu môže pomáhať energetike v čase, keď je spotreba vyššia alebo keď iné zdroje nestačia, a zároveň znižovať závislosť od dovozu. „Biometán nie je len palivo, ale strategický zdroj, ktorý znižuje našu závislosť od dovážaných fosílnych palív,“ vyjadril sa k potenciálu tejto komodity pre Európu eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen.
Aj slovenskí odborníci hovoria o tom, že tento zdroj môže krajine výrazne pomôcť. „Slovensko má významný potenciál na výrobu biometánu, najmä vďaka existujúcim bioplynovým staniciam, poľnohospodárskym zvyškom, biologicky rozložiteľnému odpadu, exkrementom hospodárskych zvierat a rozvinutej plynárenskej infraštruktúre. Potenciál je približne 500 miliónov kubických metrov biometánu ročne,” vyjadril sa výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.
Podľa Kvasňovského najvyšší odhad potenciálu výroby biometánu na Slovensku hovorí až o 962 miliónoch kubických metrov ročne. Tento údaj priniesla „Cestovná mapa obehového hospodárstva v oblasti využitia biomasy a bioplynu“. Ide o dokument, ktorý vznikol ako výsledok projektu Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra z roku 2025. Projekt sa zameriaval na rozvoj udržateľnej výroby biometánu, organických hnojív a obehového hospodárstva.
Rozmeňme si to celé na drobné. Podľa údajov SPP sa na Slovensku v roku 2025 spotrebovalo približne 49 terawatthodín zemného plynu. V prepočte ide zhruba o päť miliárd kubických metrov plynu. Ak by biometán naozaj dokázal nahradiť pätinu tejto spotreby, znamenalo by to približne jednu miliardu kubických metrov plynu ročne.
Kančo z SBA je však vo svojich odhadoch oveľa opatrnejší. „Pokiaľ ide o celkový dlhodobý potenciál krajiny – pri plnom využití je náš reálny strop na úrovni osem percent spotreby zemného plynu (asi 350 miliónov kubických metrov). Dosiahnutie tohto maximálneho objemu je však beh na dlhú trať a vysoko ambiciózny cieľ, ktorý si bude vyžadovať masívne investície celého sektora,” hovorí.
Podobne hovorí aj Asociácia biometánu Slovenska, podľa ktorej sa realistický potenciál pohybuje na úrovni osem až desať percent spotreby zemného plynu. Teoretický strop je podľa nej vyšší, približne 12 percent, čo by znamenalo asi 500 miliónov kubíkov biometánu ročne.
Dôležité pritom je aj to, ako sa bude vyvíjať samotná spotreba plynu. Ministerstvo hospodárstva podľa asociácie očakáva, že v najbližších troch až piatich rokoch bude spotreba zemného plynu na Slovensku skôr stagnovať alebo mierne klesať, s výhľadom okolo 4,3 miliardy kubických metrov ročne. Pri takejto spotrebe by naplnenie realistického potenciálu znamenalo, že domáci biometán by mohol nahradiť približne 350 až 430 miliónov kubických metrov zemného plynu ročne.
Kde sa už domáci plyn vyrába?
Biometán zatiaľ na Slovensku vyrába len zopár zariadení. Podľa mapy SBA je dnes ako biometánových označených celkovo päť staníc. Nachádzajú sa v Novej Vsi nad Žitavou, pri Ožďanoch, v Jelšave, vo Veľkých Bierovciach a v Horovciach. Práve Horovce sa tento rok dostali najviac do pozornosti. Pôvodná bioplynová stanica v Púchovskom okrese sa po prestavbe zmenila na biometánovú a podľa prevádzkovateľa je aktuálne najväčšou biometánovou stanicou na území bývalého Československa. Kvasňovský navyše hovorí, že do konca roka 2027 by ich mohlo pribudnúť ďalších 17.
Stanice sa však medzi sebou líšia. Väčšina slovenských zariadení je stále klasickou poľnohospodárskou bioplynovou stanicou, ktorá vyrába bioplyn najmä z hnoja, rastlinných zvyškov či cielene pestovaných plodín a následne ho spaľuje na výrobu elektriny a tepla. Druhým typom sú odpadové bioplynové stanice, ktoré sa viac zameriavajú na spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu z potravinárstva, supermarketov, kuchýň či komunálneho odpadu. Treťou kategóriou sú biometánové stanice. Tie idú o krok ďalej, konkrétne tak, že bioplyn vyčistia od oxidu uhličitého, síry a ďalších prímesí, upravia ho na kvalitu zemného plynu a následne ho môžu vtláčať do plynárenskej siete.
Spomínané Horovce ukazujú, kam sa môže časť sektora posunúť. Tamojšia stanica bola pôvodne postavená ešte v roku 2010 a postupne sa rozrástla na výkon v objeme tri megawatty elektrickej energie. Po skončení pätnásťročnej podpory výroby elektriny z bioplynu však prevádzkovateľ hľadal nový model fungovania. Riešením sa stala prestavba na biometánovú stanicu. Namiesto toho, aby sa bioplyn využíval najmä na elektrinu a teplo, sa dnes čistí, stláča a po úprave natláča do vysokotlakového plynovodu.
„Sektor má dostatočnú kapacitu a aktívne pripravuje ďalšie zámery. Očakávané je aj vyhlásenie novej výzvy na transformáciu, ktorá by sektoru výrazne pomohla a fungovala by ako dôležitý akcelerátor. Umožnilo by to oveľa rýchlejšiu realizáciu a nábeh ďalších, už technicky pripravených projektov do reálnej prevádzky,” doplnil Kančo.
Cena nie je všetko
Najväčšou brzdou biometánu je dnes cena. Ide totiž o drahšiu alternatívu. „Na cenu biometánu by sme sa nemali pozerať len optikou samotnej výroby. Transformácia bioplynovej stanice, čistenie plynu a pripojenie do siete sú finančne veľmi náročné investície, preto sú samotné výrobné náklady aktuálne vyššie ako pri ťažbe a dovoze fosílneho plynu,“ vysvetľuje Kančo.
Podľa Asociácie biometánu Slovenska to však nie je dôvod biometán nevyužívať. Jeho hlavná hodnota totiž nespočíva vo výrobných nákladoch, ale v znížení emisnej stopy plynu dodáva. Práve v tom je rozdiel oproti obyčajnému porovnaniu ceny za megawatthodinu. Fosílny plyn je síce lacnejší na trhu, no nerieši emisie, závislosť od dovozu ani domáce využitie odpadu.
Biometán má podľa Kanča hodnotu aj v tom, že sa naň vydávajú certifikáty pôvodu, ktoré potrebujú firmy pri znižovaní svojej uhlíkovej stopy. „Takýto plyn je na trhu mimoriadne žiadaný,“ hovorí.
„Pri porovnaní však treba zohľadniť aj cenu emisných povoleniek a investičné náklady alternatívnych dekarbonizačných riešení. Práve v centralizovanom zásobovaní teplom môže byť biometán veľmi efektívny. Je plne miešateľný a zameniteľný so zemným plynom, dá sa použiť v existujúcich kotloch a kogeneračných jednotkách a nevyžaduje výmenu teplárenských technológií – využíva už vybudovanú plynárenskú a teplárenskú infraštruktúru, ktoré máme na Slovensku veľmi rozvinuté a moderné,” dodal Kvasňovský z plynárenského a naftového zväzu.
Kľúčové bude, kto z jeho rozvoja získa najviac. Kančo upozorňuje, že bez systémovej podpory môžu zelené benefity domácej výroby odísť za hranice. „Certifikáty sa jednoducho predajú do zahraničia tomu, kto ponúkne najvyššiu cenu, a zelené benefity z našej domácej výroby tak odtečú za hranice,“ tvrdí. Riešením by podľa neho mohli byť aukcie na biometán podobné tým, ktoré sa spustili v Česku.
Pre domácnosti sa však pri používaní biometánu nič výrazné nemení. Surovina sa totiž po vtlačení do siete mieša so zemným plynom. Aj Asociácia biometánu Slovenska hovorí, že náklady na rozvoj odvetvia dnes nesú predovšetkým štátne dotácie a príjmy z predaja certifikátov pôvodu, nie priamo koncový odberateľ. Pre bežného zákazníka preto nejde ani tak o okamžitú zľavu na faktúre, ale skôr o poistku proti výkyvom na trhu.
Pre bežného spotrebiteľa spočíva hlavný prínos domáceho biometánu podľa Kanča v energetickej bezpečnosti. Domáci plyn z odpadu totiž nie je taký citlivý na geopolitiku, výpadky dodávok či cenové šoky na svetových trhoch. A má ešte jednu výhodu, na ktorú upozorňuje aj Asociácia biometánu Slovenska. „Je to obnoviteľná energia vyrábaná z domácich surovín, ktorú je možné v lete vyrobiť a uskladniť na zimu – rovnako ako zemný plyn.“
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.