12 falošných plotov Roberta Kaliňáka (komentár Petra Bárdyho)

obchodnyregister 2026.07.06.

Sú témy, ktoré Robertovi Ficovi a jeho vláde mimoriadne prekážajú.  

Pre Bratislavčanov sa stal falošný plot, ktorý stavajú v réžii Roberta Kaliňáka za zhruba milión eur neďaleko legendárnej Kukurice, atrakciou, miestom posmechu aj symbolom šialeného míňania peňazí na nezmyselné projekty. A v nej zas – rovnako v réžii ministra Kaliňáka – inštalujú machovú stenu za 150-tisíc alebo luxusnú sedačku za 14-tisíc.

O prešovskej nemocnici, ktorá má stáť o vyše 200 miliónov eur viac, ako sa plánovalo – a opäť v réžii Roberta Kaliňáka – sa tu už toho tiež popísali state.

Keby chcel niekto vybrať štátnu kasu aj s úvermi, ktoré do nej dotekajú, asi by to nevyzeralo inak.

No a potom sa splní zákonná podmienka na vyhlásenie referenda, čiže vyzbieranie najmenej 350 000 podpisov oprávnených voličov na petičných hárkoch, a od tých istých ľudí, ktorí mesiace obhajujú vládne slayády, počuť, že referendum je plytvanie a že by ho mali politici zodpovední zaň zaplatiť zo svojho.

Žijeme absolútne zvrátenú dobu, keď amorálni ľudia bohorovne kážu o morálke.

Treba otvorene povedať, že keď Demokrati zbierali podpisy na vyhlásenie referenda, ťažko mohli predpokladať, že ak ho prezident vyhlási, bude úspešné.

Prečo?

Muselo by sa ho zúčastniť aspoň 50 percent oprávnených voličov, čo je napríklad nereálne. Len pre porovnanie – v ostatných prezidentských voľbách hlasovalo 51,91 % oprávnených voličov, a to tiekli peniaze v závratných sumách aj napríklad pre influencerov, ktorí sa inak k politike nevyjadrujú. Cieľ bol, aby zvíťazil Peter Pellegrini. A obrovskú kampaň mal aj jeho protikandidát Ivan Korčok.

Kampaňovalo sa zákonne aj nezákonne. Doma aj v Budapešti. A prišlo len niečo nad 50 percent.

Ak totiž má byť na Slovensku úspešné referendum, je prakticky nevyhnutné, aby sa spojili všetky veľké strany a mobilizovali na účasť v ňom. Pripomeňme úspešné referendum o vstupe do EÚ v roku 2003, ktorého sa zúčastnilo 52,15 percenta oprávnených voličov.

Keďže Demokrati namierili svoje referendové otázky tvrdo voči Robertovi Ficovi a jeho vláde, okamžite bolo jasné, že požadované kvórum nenaplnia. Navyše, keď nenašli podporu ani u opozície, ktorá mala na zdvorilé odmietnutie participácie určite dosť dôvodov.

Napríklad, že rovnako neverili v jeho úspech.

Zákon však nelimituje vyhlásenie referenda pravdepodobnosťou jeho úspechu. Takže Demokrati ho, podobne ako napríklad Smer v roku 2023, mohli využiť na svoju vlastnú stranícku kampaň alebo antikampaň voči vláde.

To, že neúspešné referendum stojí asi 12 miliónov, čiže približne 12 Kaliňákových falošných plotov, nehovorí nič o hospodárnosti nakladania so štátnym rozpočtom. Demokrati splnili podmienky, prezident ho vyhlásil bez otázky o skrátení volebného obdobia, a tak bolo absolútne relevantné. Podobne ako to z roku 2023.

Malo toto referendum zmysel?

Pre vyše 700-tisíc ľudí určite malo. A pomohli si aj Demokrati. Napriek tomu, že bolo neúspešné.

Referendum dáva politickým rozhodnutiam azda najvyššiu legitimitu. Preto sa mnohí vracajú k rozdeleniu Československa bez toho, aby bolo vyhlásené referendum. Krajina bola rozdelená legálne, ale nie legitímne.

Lenže na Slovensku sa tento významný nástroj priamej demokracie využíva takmer výhradne na populistické kampane a polarizáciu spoločnosti. No a potom sa čudujeme, keď jedni populisti vyčítajú iným, že robia referendá, ktoré sú dopredu odsúdené na neúspech.