Veľké spájanie v Bratislave: Menšie mestské časti môžu prísť o vlastné volebné obvody, magistrát prekresľuje mapu

Bratislavský magistrát zverejnil nový návrh volebných obvodov a počtu poslancov do mestského zastupiteľstva pre nasledujúce štvorročné volebné obdobie.  

Počet volebných obvodov sa má znížiť z doterajších 17 na 11. Dôjsť má totiž k spájaniu niektorých mestských častí do jedného obvodu. Magistrát takto reaguje na nedávne rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o protiústavnosti časti zákona o hlavnom meste SR Bratislave. Počet mestských poslancov má zostať rovnaký, teda 45. O novom návrhu bude rokovať mimoriadne mestské zastupiteľstvo 7. júla.

„Navrhované riešenie je postavené na princípe čo najmenšieho nevyhnutného zásahu do doterajšej štruktúry volebných obvodov. Mestské časti, ktoré vzhľadom na počet obyvateľov umožňujú vytvorenie samostatného obvodu bez vzniku extrémnej disproporcie, zostávajú samostatnými volebnými obvodmi. Mestské časti s nižším počtom obyvateľov sa spájajú tak, aby bola posilnená rovnosť váhy hlasu, avšak bez neprimeraného zásahu do ich historickej, územnej a administratívnej identity,“ konštatuje dôvodová správa materiálu.

Do jedného volebného obvodu sa má spojiť Rača s Vajnormi, zastupovať ho majú traja poslanci. Spojiť sa má aj Devínska Nová Ves a Devín, nový volebný obvod by mali zastupovať dvaja poslanci. Jeden volebný obvod s celkovo piatimi poslancami majú vytvoriť Dúbravka, Lamač a Záhorská Bystrica. Spoločný južný volebný obvod majú vytvoriť Jarovce, Rusovce a Čunovo, ktorý má v mestskom parlamente zastupovať jeden poslanec.

Zvyšné bratislavské mestské časti majú zostať samostatnými volebnými obvodmi, pri dvoch z nich sa však má zmeniť počet poslancov. K zmenám má dôjsť v Starom Meste, kde sa má zvýšiť počet poslancov zo štyroch na päť a v Ružinove zo siedmich na osem. Rovnaký počet poslancov má zostať v Petržalke (desať), Novom Meste (štyria) a Karlovej Vsi (traja), ako aj Podunajských Biskupiciach a Vrakuni (zhodne po dvoch).

Predkladaný variant podľa magistrátu predstavuje ústavne obhájiteľný kompromis. Upúšťa od doterajšieho modelu samostatného zastúpenia každej mestskej časti a znižuje disproporcie vo váhe hlasu. „Zároveň však rešpektuje, že Bratislava je mestom s dvojúrovňovou samosprávou, s historicky stabilizovanými mestskými časťami a s výraznými územnými a demografickými rozdielmi, ktoré nemožno pri tvorbe volebných obvodov úplne abstrahovať,“ podotýka hlavné mesto. Vychádza tiež z odporúčaní Benátskej komisie, ktoré popri populačnom kritériu umožňujú prihliadať aj na geografické, administratívne a historické hranice.

Bratislavské mestské zastupiteľstvo (MsZ) sa volebnými obvodmi a počtom poslancov bude zaoberať druhýkrát. Tému totiž poslanecký zbor riešil aj 18. júna, keď schválil rovnaký počet poslancov i obvodov pre budúce volebné obdobie, ako je to v súčasnosti, teda 45 poslancov a 17 obvodov.

Ústavný súd však o necelý týždeň na to rozhodol o protiústavnosti. Dal za pravdu ombudsmanovi Róbertovi Dobrovodskému, ktorý na konci januára podal podnet, v ktorom za nesúladné s ústavou označil ustanovenie, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman v prípade tohto uznesenia skonštatoval porušenie rovnosti volebného práva. Odvolávajúc sa na odlišnú váhu voličov vo výrazne odlišných volebných obvodoch upozornil na výrazné zvýhodnenie voličov i kandidátov v malých volebných obvodoch hlavného mesta.

Témy:
Bratislava
volebné obvody

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.