Tajomstvo lepších vzťahov? Prestaňte veriť tomu, čo ste si domysleli

Neistota bolí, a tak si mozog rýchlo dosadí vlastný príbeh. Odborníčka odhaľuje, prečo veríme vlastným domnienkam viac než faktom a čo to robí s našimi vzťahmi.  

Koľkokrát ste sa tento týždeň urazili kvôli niečomu, čo vám vlastne nikto nepovedal? Koľkokrát ste si domysleli, čo si o vás niekto myslí? A koľkokrát ste na základe tejto domnienky konali?

Možno viac, než si uvedomujete.

Domnienky sú prirodzenou súčasťou nášho myslenia. Každý deň si vysvetľujeme správanie druhých, hľadáme súvislosti a dopĺňame informácie, ktoré nám chýbajú. Niekto nám neodpovie na správu, kolega sa počas porady tvári zamyslene alebo partner povie vetu stručnejšie ako zvyčajne. A v našej hlave sa okamžite začne odvíjať príbeh.

Začneme premýšľať, čo tým druhý myslel. Či sme niečo nepokazili. Či sa na nás nehnevá. Či sa náhodou niečo nedeje. Z niekoľkých informácií si vytvoríme vlastné vysvetlenie reality. Doplníme chýbajúce miesta, pospájame súvislosti a veľmi často uveríme, že práve takto to naozaj je.

Lenže medzi tým, čo sa skutočne stalo, a tým, čo sme si vytvorili vo svojej hlave, býva neraz veľký rozdiel. A práve v tomto priestore vzniká veľká časť nedorozumení, konfliktov, zbytočných obáv aj napätia vo vzťahoch.

O tom, prečo si vytvárame domnienky, ako funguje náš mozog a prečo je pre nás neistota taká nepríjemná, sme sa rozprávali s exekutívnou koučkou, promovanou psychologičkou a konzultantkou Branislavou Očvárovou.

Vypočujte si náš podcast:

Náš mozog nemá rád prázdne miesta

Podľa Branislavy Očvárovej je vytváranie domnienok prirodzenou súčasťou fungovania ľudského mozgu.

Mozog je nastavený tak, aby hľadal súvislosti, predvídal a vytváral zmysel z toho, čo sa deje okolo nás. Keď nemáme dostatok informácií, prirodzene sa snaží medzery doplniť.

Problém je, že tieto doplnené informácie často nevychádzajú zo skutočnosti. Sú ovplyvnené našimi skúsenosťami, obavami, očakávaniami či predchádzajúcimi zážitkami. Preto môžu dvaja ľudia zažiť tú istú situáciu a každý si z nej vytvorí úplne iný príbeh.

Keď svojej interpretácii uveríme, začneme podľa nej premýšľať, cítiť aj konať. Mozog pritom nerozlišuje, či ide o overený fakt alebo iba o našu domnienku. Ak niečomu uveríme, reagujeme na to, akoby to bola realita.

2fotky v galérii
biznis koučka Branislava Očvárová
Zdroj: Branislava Očvárová

Prečo si radšej niečo domyslíme, než by sme zostali v neistote?

Jednou z najzaujímavejších otázok je, prečo máme takú silnú potrebu vysvetľovať si veci aj vtedy, keď nemáme všetky informácie.

Neistota je pre mozog nepríjemná. Vyžaduje energiu, zvyšuje napätie a môže byť vnímaná ako potenciálne ohrozenie. Preto sa jej snaží čo najrýchlejšie zbaviť.

Mozog má často radšej akékoľvek vysvetlenie než žiadne. Je preň jednoduchšie vytvoriť si odpoveď, ako zostať v stave „neviem“.

Práve preto si často vytvoríme záver ešte skôr, než máme všetky fakty.

Najvýraznejšie sa to prejavuje v situáciách, ktoré sa nás emocionálne dotýkajú. Vo vzťahoch, pri pracovných konfliktoch alebo pri rozhodnutiach, na ktorých nám záleží. Čím viac emócií situácia vyvoláva, tým väčšia je pravdepodobnosť, že si začneme dopĺňať informácie podľa vlastných strachov alebo očakávaní.

A práve preto veľká časť konfliktov nevzniká z toho, čo bolo povedané. Vzniká z toho, čo sme si mysleli, že bolo povedané.

Rozhovor bol pripravený v spolupráci s Branislavou Očvárovou.