Koniec pohodlnej jazdy na nemeckom úspechu. Slovensko môže tvrdo doplatiť na pád európskeho motora

Slovensko roky zarábalo na tom, že bolo pevne napojené na nemecký priemysel. Do krajiny prichádzali investície, vznikali pracovné miesta, rástol export a ekonomika sa približovala bohatšiemu Západu.  

Lenže model, ktorý desaťročia ťahal Nemecko aj veľkú časť strednej Európy, sa dostáva pod čoraz väčší tlak. Slovensko tak už nie je len príjemcom jeho úspechu, ale môže byť aj obeťou jeho problémov.

Symbolom tejto zmeny je obraz, ktorý by ešte pred pár rokmi pôsobil takmer nepredstaviteľne. V krajine Volkswagenu, Mercedesu, BMW a Porsche sa oficiálnym partnerom futbalového EURO stala čínska automobilka BYD. „Je to viac než marketingový detail. Je to malý obraz veľkej zmeny v európskom priemysle,“ píše analytik Slovenskej sporiteľne (SLSP) Marián Kočiš v najnovšom Týždenníku banky.

Nemecko pritom stále zostáva automobilovou veľmocou. Problém je v tom, že svet okolo neho sa zmenil rýchlejšie, než boli jeho tradičné priemyselné firmy zvyknuté. Z Číny sa stáva tvrdý konkurent, ktorý sa tlačí priamo do srdca európskeho priemyslu. Tvrdé dáta ukazujú, že po dvoch rokoch poklesu vzrástla nemecká ekonomika v roku 2025 iba o 0,2 percenta. Európska komisia čaká v rokoch 2026 a 2027 rast len o 0,6 a 0,9 percenta. Nemecký priemyselný zväz BDI bol ešte opatrnejší a odhad rastu na rok 2026 znížil z jedného percenta na 0,4 percenta. Situáciu v priemysle označil za kritickú, hoci nie beznádejnú.

Starý nemecký model sa vyčerpáva

Problém Nemecka podľa odborníka zo Slovenskej sporiteľne nie je iba v slabšom dopyte, drahších energiách či geopolitickej neistote. To všetko hrá úlohu, no jadro problému je hlbšie. „Model, ktorý desaťročia fungoval mimoriadne dobre, sa vyčerpáva,“ píše Kočiš.

Tento model stál na silnom priemysle, lacnej energii, exporte, globalizácii, kvalitnom inžinierstve a Číne ako veľkom zákazníkovi. Lenže tieto piliere slabnú naraz. Lacný ruský plyn sa tak skoro nevráti, globalizácia pribrzdila, svet sa viac fragmentuje a Čína sa z odberateľa mení na konkurenta.

Najviditeľnejšie je to práve v automobilovom priemysle. Nemecké automobilky stále vedia vyrábať kvalitné autá vo veľkom rozsahu. Horšie však zachytili zlom, pri ktorom sa auto začalo meniť na softvérovú platformu. Hodnota sa presúva od motora, prevodovky a karosérie k batériám, čipom, softvéru, dátam, autonómnym funkciám a používateľskému zážitku.

Pre Slovensko nejde o vzdialený nemecký problém. Naopak, Slovensko je na nemecký priemysel napojené tak silno, že jeho slabosť sa môže veľmi rýchlo prejaviť aj u nás. Po vstupe do Európskej únie bol náš rast do veľkej miery postavený práve na tomto prepojení. Prinieslo nám to fabriky, pracovné miesta, export aj rýchlejšie dobiehanie bohatších krajín.

Dnes sa však rovnaká výhoda mení aj na zraniteľnosť. Nemecko je náš najväčší exportný trh a smeruje tam približne pätina až štvrtina slovenského vývozu. Ďalšia časť slovenského priemyslu je na nemecký dopyt napojená nepriamo cez krajiny ako Česko. Problém nie je v samotnom napojení na Nemecko, ale v tom, kde presne sa Slovensko v tomto reťazci nachádza. „Sme automobilová ekonomika, ale nie automobilová centrála,“ upozorňuje Kočiš.

Slovensko podľa neho vyrába kvalitne, no strategické rozhodnutia, značky, softvér, dáta a veľká časť marží zostávajú inde. Práve to je pre krajinu nebezpečné. Kým starý nemecký model fungoval, ťahal dopredu aj slovenské fabriky. Ak sa však bude meniť, Slovensko nemusí automaticky patriť medzi víťazov. „V dobrých časoch nás nemecký model ťahal dopredu. V čase jeho prestavby nás robí zraniteľnejšími,“ píše Kočiš.

Lacná dielňa už nestačí

Do hry na Slovensku vstupuje aj pripravovaná automobilka Volvo pri Košiciach. Veľkosériová výroba sa posunula na začiatok roka 2027 a plánovaná kapacita závodu je 250-tisíc áut ročne. Môže to priniesť nové pracovné miesta a zvýšiť dopyt po kvalifikovaných ľuďoch. Zároveň to však nemení hlavnú otázku: či Slovensko zostane len ďalšou výrobnou kapacitou, alebo sa dokáže posunúť bližšie k technológiám, batériám, softvéru, vývoju a vyššej pridanej hodnote.

Nemecký priemysel sa bude novým podmienkam prispôsobovať. Bude sa rozhodovať, kde sa bude vyrábať, čo sa bude vyrábať a ktorá časť hodnotového reťazca zostane v strednej Európe. Pre Slovensko to môže znamenať nové príležitosti, ale aj stratu niektorých výrobných programov. Rozhodujúce bude, či krajina dokáže ponúknuť viac než iba nákladovú výhodu. Nestačí byť lacnejší a spoľahlivý. Ak sa najväčšia hodnota bude vytvárať v softvéri, dátach, batériách a vývoji, Slovensko nemôže zostať len miestom, kde sa finálny produkt poskladá.

Kočiš to v závere zhŕňa tvrdo. „Starý nemecký model Slovensku pomohol zbohatnúť. Nový nemecký model nás však automaticky nepotiahne,“ píše analytik Slovenskej sporiteľne. Ak zostaneme iba lacnejšou, hoci spoľahlivou výrobnou základňou, budeme podľa neho skôr niesť náklady transformácie, než inkasovať jej výnosy.

Témy:
nemecká ekonomika
automobilky
Čína
slovenská ekonomika

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.