Zbohom, Američania? Nestačí, že NATO bude európske, musí sa vedieť brániť a hovoriť z pozície sily

Bolo by lepšie, keby Američania v Európe zostali. Ak však odídu, hoci nie všetci, NATO by malo byť pripravené. Bude?  

Včera sa v Ankare začal dvojdňový summit Severoatlantickej aliancie. Slovensko v Turecku zastupuje prezident Peter Pellegrini a sprevádzajú ho minister obrany Robert Kaliňák a šéf rezortu diplomacie Juraj Blanár (obaja Smer).

Summit má aliancii pomôcť preniesť sa do budúcnosti, ktorá však asi bude menej americká. Ako povedal minister obrany USA Pete Hegseth, má to byť NATO 3.0. Čo to znamená? Hegseth to vysvetlil tak, že cieľom oznámeného prehodnotenia americkej vojenskej prítomnosti v Európe je zabezpečiť, aby sa aliancia rýchlo a nezvratne posunula k tomu, že organizáciu budú viesť európski spojenci.

Čo robí Trump

„Sú s tým spojené finančné, politické a vojenské výzvy. Myslím si, že sa stačí pozrieť do histórie a vidíme, že tvrdenie vlády Donalda Trumpa o tom, že Európa a Kanada neberú svoju obranu dostatočne vážne, nie je nové. Tón tohto odkazu sa nám nemusí páčiť, pretože je čoraz brutálnejší, ale jeho podstata je absolútne správna. Americkí lídri o tom hovorili už od prezidenta Eisenhowera cez Kennedyho až po Obamu. V zásade je logické sa pýtať, prečo by mali Američania brať bezpečnosť Európy vážnejšie než samotní Európania. Keď sa nad tým zamyslíte, áno, majú pravdu. Ako dlho to ešte môže trvať? Evidentne nie veľmi dlho,“ povedala pre Pravdu Oana Lungescuová, ktorá pôsobila v rokoch 2010 – 2023 ako hovorkyňa Severoatlantickej aliancie a teraz spolupracuje s think-tankom RUSI.

Podľa nej to neznamená, že by sa Spojené štáty mali z Európy úplne stiahnuť. „Washington trvá na tom, že to nie je jeho zámerom. Európania by však mali hrať hlavnú rolu v konvenčnej obrane starého kontinentu a mali by to dokázať čo najskôr. USA sa, samozrejme, musia pozerať aj na Čínu, indopacifický región, ale aj na západnú pologuľu či Blízky východ. Ich príspevky týkajúce sa európskej konvenčnej obrany sa znížia, ale ich jadrový dáždnik nad kontinentom zostane. Pre obranu Európy je absolútne životne dôležitý, veď predstavuje ultimátne odstrašenie,“ vysvetlila Lungescuová.

V ideálnom prípade by mali byť Európania od Američanov menej závislí, ale transatlantické partnerstvo zostane zachované. Problémom však je, že prezident Trump spojencov nežiada len o to, aby viac investovali do obrany, ale očakáva od nich aj absolútnu lojalitu. Čo za to ponúka? Pochybnosti, či by vôbec prišiel pomôcť Európe, keby to bolo potrebné.

Trump aj včera partnerom v aliancii pripomenul, aký je nevyspytateľný. Po príchode do Ankary opäť vyhlásil, že USA by mali kontrolovať Grónsko. Vie, že by to poškodilo vzťahy v NATO, no napriek tomu kritizoval Dánsko, ktorému ostrov patrí. Na otázku, či oznámi ďalšie stiahnutie amerických vojakov z Európy, odpovedal: Uvidíme.

„Najmä po Trumpových vyhrážkach o anektovaní Grónska a hrozbách voči Kanade vyjadrujú spojenci svoje postoje oveľa jasnejšie. Myslím si však, že je dôležité komunikovať so Spojenými štátmi z pozície sily, nie slabosti. Pretože ak niektorí spojenci majú veľmi vyostrenú a kritickú rétoriku, ale na svoju obranu dávajú ledva dve percentá HDP, nie je to veľmi dôveryhodný postoj. Európania by sa mali držať stratégie, ktorú nebudú ľutovať. Mali by investovať do svojej obrany a budovať vojenské kapacity. Pretože to Európanom umožní stať sa silnejšími partnermi v aliancii, a mať tak v rukách viac kariet pri rokovaniach so Spojenými štátmi. A ak sa USA v budúcnosti ešte výraznejšie stiahnu zo starého kontinentu, potom budeme oveľa lepšie pripravení zvládnuť všetko, čo príde,“ vysvetlila Lungescuová.

Na vlaňajšom summite sa 32 krajín aliancie vrátane Slovenska dohodlo, že do roku 2035 budú vynakladať na obranu päť percent HDP. Z toho 3,5 percenta priamo na vojenské veci a 1,5 percenta na záležitosti súvisiace s bezpečnosťou. Generálny tajomník Mark Rutte NATO chce, aby v Ankare krajiny predložili konkrétnu stratégiu, ako budú tieto výdavky zvyšovať.

Minister obrany Kaliňák na otázku Pravdy, či má Slovensko dôveryhodný plán, keďže podľa aliancie bude tento rok na úrovni 2,02 percenta HDP, odpovedal, že do roku 2035 sa to má zvýšiť na 3,5 percenta.

„Už sme to v zásade predstavovali aj v samotnej centrále NATO. Z nášho pohľadu sme ten plán predstavili udržateľne a myslím si, že aj veľmi dôveryhodne. Zároveň sme to jasne komentovali, že sa budeme sústrediť na tie veci, ktoré majú šancu byť užitočné aj ostatným občanom Slovenskej republiky, lebo to navýšenie bude masívne. Napríklad výstavba nemocnice v Prešove, ktorá bude súčasťou toho triapolpercentného základu,“ povedal Kaliňák.

Bezpečnosť aliancie

Opozičné Progresívne Slovensko kritizuje prezidenta a premiéra Roberta Fica, že debatu o summite zúžili na otázku, že vláda neposkytne žiadnu vojenskú pomoc Ukrajine, a dostatočne sa nevenovali práve plánom na posilnenie bezpečnosti aliancie. Čo všetko NATO skutočne krajinám započíta do obranných výdavkov, ukáže až čas. Zároveň však členské štáty potrebujú rýchlejšie budovať svoje vojenské kapacity. Ak niektoré krajiny budú výrazne zaostávať, prejaví sa to aj na súdržnosti aliancie. Najmä v prípade, že bude pokračovať celoplošná ruská invázia na Ukrajinu.

„Myslím si, že teraz je čas ukázať, že NATO je pripravené prejsť od toho, že bude ustupovať Trumpovi, k tomu, že bezpečnosť starého kontinentu a dôveryhodnosť odstrašovania bude stáť na Európanoch. Je potrebné ukázať jasné, rozhodné a trvalé úsilie o vybudovanie reálnych kapacít – nielen dosiahnuť päť percent HDP na papieri. NATO by malo deklarovať skutočnú transformáciu smerom k aliancii vedenej Európou, a nie sa zameriavať na zabezpečenie nejakého symbolického záväzku USA alebo sa snažiť nájsť ďalší spôsob, ako si udobriť amerického prezidenta. Inými slovami, lídri aliancie by mali vyslať odkaz, že sa učia fungovať aj mimo Trumpovho iracionálneho správania alebo ho budú ignorovať, avšak s jasnou víziou zvládnutia konvenčných vojenských záväzkov v Európe aj po prípadnom odchode USA,“ uviedol pre Pravdu Tomas Janeliūnas z Inštitútu medzinárodných vzťahov a politických vied na Vilniuskej univerzite.

Témy:
NATO
Donald Trump
Európa
Rusko
Ukrajina
Putinova vojna
vojna na Ukrajine

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.