V zahraničí si zarobí takmer dvetisíc eur. Prečo sa slovenským študentom oplatí odísť?

Na letnej brigáde v zahraničí si študenti dokážu zarobiť aj niekoľkonásobne viac než doma. Vyšší plat však nie je zadarmo. Skúsenosti dvoch Sloveniek ukazujú dva rozličné letné scenáre. Kým prvá si zarobí takmer dvetisíc eur mesačne, druhá si napokon nezarobí nič.   

V zahraničí si za týždeň zarobí asi toľko, ako brigádnici na Slovensku za mesiac. Kým 23-ročná študentka IT Viktória strávi leto na nórskych ostrovoch Lofoty, kde pracuje v obchode, jej rovesníčka Adriána z Prievidze sa rozhodla pre prácu doma. Napokon brigádovať nebude – na miesto v kaviarni, kde pracovala minulý rok, ju už nezobrali.

Viktória toto leto pracuje ako predavačka v obchode so suvenírmi a občerstvením na jednom z najkrajších miest severnej Európy – na nórskych ostrovoch Lofoty. K brigáde sa nedostala náhodou. „Nešli sme cez agentúru, dohadovali sme sa priamo so zamestnávateľmi, ktorých sme našli na internete. Posielali sme niekoľko životopisov a čakali, odkiaľ sa nám ozvú,“ hovorí.

V nórskom obchodíku pracuje denne päť a pol hodiny, pričom nedele máva voľné. Jej hodinová mzda je v hrubom 19 eur. Po zdanení tak Viktória dokáže zarobiť mesačne takmer 2-tisíc eur.

Na brigádu odišla spolu so sestrou a ostať plánujú do konca augusta. Škandináviu chceli navštíviť už dlhšie, no dovolenka v Nórsku by pre ne bola pridrahá. Minulý rok sa z rovnakého dôvodu cez leto vydali do Holandska. „Išli sme tam cez agentúru. Výplata sa vyplácala týždenne a v čistom to vychádzalo za mesiac približne 1600 eur,“ vysvetľuje Viktória.

Vlastnú skúsenosť má pritom aj s domácim trhom. Pred odchodom do zahraničia pracovala ako čašníčka v pizzerii, kde si za mesiac zarobila približne 1000 eur. Za touto sumou však boli aj náročné smeny – denne pracovala 12 hodín.

Nie všetci chcú odísť

O práci v zahraničí síce premýšľala aj budúca farmaceutka Adriána, no napokon sa vždy rozhodla zostať doma. „Keďže mám náročné štúdium v inom meste, vždy som sa nakoniec rozhodla, že potrebujem aj trochu oddychu bez stresu doma, čo by som v zahraničí nemala,“ hovorí.

Toto leto plánovala pracovať v kaviarni, kde brigádovala i rok predtým. Dozvedela sa však nepríjemnú správu – prevádzka rieši finančné problémy a nemohla si dovoliť platiť ďalšieho brigádnika. Keď sa pokúšala nájsť si niečo iné, väčšina miest v okolí už bola obsadená. Vyzerá to teda tak, že toto leto ostane bez zárobku.

V minulosti si brigády vyberala najmä podľa vzdialenosti od bydliska a platu. Pri práci v sklade strávila na brigáde počas pracovných dní osem hodín denne, v kaviarni zvyčajne tri až štyri dni v týždni po šesť až sedem hodín. Zarobiť si takto vedela približne 300 až 500 eur mesačne.

Ponúk na Slovensku ubúda

Priemerná hodinová mzda pri študentských brigádach sa na Slovensku tento rok podľa portálu Profesia pohybuje okolo 7,30 eura. Pri ponuke práce v zahraničí sa v inzerátoch zárobok za hodinu pohybuje okolo 15 eur.

Hoci mnohých študentov lákajú vyššie zárobky v zahraničí, väčšina brigád sa aj naďalej obsadzuje na Slovensku. Ich počet však v posledných rokoch klesá. Najviac ponúk podľa PR manažérky spoločnosti Alma Career Slovakia Ľubice Melcerovej býva zverejňovaných na jar, teda počas hlavnej náborovej sezóny. „Tento rok bolo v máji na portáli Profesia publikovaných 690 ponúk na dohodu pre študentov na Slovensku, vlani ich bolo 880, v roku 2024 ich bolo 973,“ približuje.

Najväčší dopyt po brigádnikoch býva z oblasti obchodu. „Na niektoré ponuky prichádzajú aj stovky reakcií,“ uvádza Melcerová. Druhým sektorom je cestovný ruch a gastro, o ktoré ale majú študenti oveľa menší záujem, tretí najväčší počet príležitostí privyrobiť si poskytuje cez leto administratíva.

Na jeden inzerát reaguje podľa dát portálu Profesia v priemere až 60 uchádzačov. Kým pri práci v obchode je to takmer dvojnásobok, zamestnávatelia z gastra a cestovného ruchu dostávajú reakcií v porovnaní s priemerom o niečo menej.

Zahraničný plat má svoju cenu

Hoci študenti, ktorí sa rozhodnú nevycestovať, môžu mať problém nájsť si brigádu a zarobia podstatne menej ako Viktória, zdá sa, že majú jednu výhodu – nemusia platiť náklady na bývanie. Skutočnosť je však iná, napriek tomu, že Viktória platí nájom, sa jej práca v zahraničí oplatí. Aj po odrátaní jej stále zostane podstatne viac peňazí, než by si zarobila na podobnej brigáde na Slovensku.

Problém pri ubytovaní bol však inde. Kým tento rok na Lofotoch býva spolu so štyrmi spolubývajúcimi z rôznych krajín v peknom rodinnom dome, minuloročná brigáda v Holandsku bola podľa nej v tomto smere neporovnateľná.

„Bývali sme dvanásti na jednom poschodí a mali sme len jednu spoločnú kúpeľňu spojenú s toaletou. Ráno, keď všetci vstávali do práce, bol dosť chaos. Naše izby boli špinavé, na kobercoch boli podozrivé škvrny, nedali sa zamknúť vchodové dvere do domu a počas nášho pobytu sa ešte prerábal. Keďže chýbali okná, bola tam aj celkom zima,“ spomína.

Ubytovanie, ktoré sprostredkovala agentúra, podľa nej nemalo len horšiu kvalitu, no bolo i drahšie. Kým na Lofotoch platia za výrazne vyšší štandard len 180 eur mesačne, v Holandsku sa náklady na bývanie vyšplhali až na 500 eur.

Tým sa však jej výdavky nekončia. Život v Nórsku je podľa nej citeľne drahší a vyššie ceny vidieť aj pri bežných potravinách v supermarkete či občerstvení u nich v obchode. „Napríklad hranolky, ktoré predávame, stoja v prepočte osem eur. Na Slovensku by podobná porcia vyšla možno tri eurá. Rozdiely v cenách sú naozaj veľké,“ hovorí.

Gastro stále hľadá ľudí

Leto sa už začalo a zdá sa, že ten, kto si brigádu nedohodol ešte v máji, má smolu. „K dnešnému dňu, keď už je inzerátov výrazne menej, je najviac ponúk na dohodu pre študentov na Profesii z cestovného ruchu a gastra, práve preto, že je ich náročnejšie obsadiť ako brigády v obchodoch,“ uvádza Melcerová.

Najmä hotely a reštaurácie pritom ani počas letných prázdnin nemajú vyhraté. V niektorých regiónoch sa im brigádnikov stále nedarí nájsť. „Týka sa to predovšetkým zariadení, ktoré nie sú v centrách miest alebo priamo v strediskách cestovného ruchu,“ konkretizuje prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák.

Ďalším faktorom je podľa neho schopnosť brigádnika adaptovať sa na danú prácu a striedanie na pracovných miestach. „Často sa stretávame so situáciou, že uchádzačovi o letnú brigádu chýbajú zručnosti. To by nebol problém, tieto sa dajú správnym zaškolením rýchlo osvojiť. Problémom však je, že brigádnik počas práce zistí, že mu práca nevyhovuje, nebaví ho, a tak odchádza,“ dodáva.

Najväčší dopyt je podľa asociácie po obsluhe, pomocných silách v kuchyni a pracovníkoch zabezpečujúcich upratovanie ubytovacích zariadení.

Časť študentov podľa Harbuľáka síce odchádza za prácou do zahraničia, no nejde len o nich. „Ide skôr už o ľudí, ktorí majú bohatšie praktické skúsenosti a zručnosti. Častejšie sa stretávame s tým, že odchádzajú za sezónnou prácou na dlhšie obdobie, než je obdobie letných prázdnin,“ uvádza.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
brigády
práca v zahraničí
Slováci v zahraničí
študenti
pracovný trh

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.