Úkryt Kyjevčanov sa nachádza hlboko pod zemou. Odolal by aj útoku Putinových atómových zbraní?

Už viac ako šesť desaťročí slúži na rýchlu prepravu ľudí, v posledných rokoch plní aj úlohu spoľahlivého krytu. Keď v Kyjeve vyhlásia vzdušný poplach, veľa obyvateľov nájde bezpečie hlboko pod zemou. V priestoroch metra, ktoré v meste funguje od roku 1960.  

Zmienka o podzemnej dráhe je teraz namieste o to viac po tom, čo do nej pred niekoľkými dňami utiekol rekordný počet Kyjevčanov. Udialo sa to minulý týždeň 1. júla, keď úrady varovali pred masívnym ruským útokom (bohužiaľ, drony a rakety potom zabili takmer 30 civilistov). „V noci zo stredy na štvrtok sa metro stalo azylom pre 52 500 ľudí, medzi ktorými sa nachádzalo bezmála 4 500 detí,” informovala kyjevská radnica.

Server Liga napísal, že najvyšší počet takpovediac nočných utečencov bol v minulom roku necelých 26-tisíc. „Kyjevčania si počas ruských útokov uvedomili rozsah hrozby a dbali na mnohé výzvy, aby neignorovali sirény, ktoré signalizujú vzdušný útok,” podotýka Liga v súvislosti s výrazným nárastom obyvateľov, ktorí nachádzajú bezpečie v metre.

Keď v roku 1960 dokončili výstavbu prvého úseku metra v Kyjeve, stalo sa len treťou podzemnou dráhou vo vtedajšom Sovietskom zväze (metro v Moskve funguje od mája 1935, v Petrohrade – čiže v niekdajšom Leningrade – od novembra 1955). Kyjevské metro malo v novembri 1960 dĺžku iba 5,24 kilometra, no postupne sa rozrástlo tak, že jeho súpravy jazdia približne na 70 kilometroch.

Metro v hlavnom mete Ukrajiny má 52 staníc (ďalšie dve sú nedokončené). .„Ako útočisko pred ruskými údermi slúži 46 podzemných staníc,” uviedol server RBK-Ukrajina. Niektorí Kyjevčania si doň nosia nielen karimatky a spacie vaky. Pre väčší počet súkromia si prinášajú stany. Tie však minulý týždeň počas rekordného počtu skrývajúcich sa vyvolali kritiku. .Užívatelia sociálnych sietí publikovali príspevky, v ktorých poukazovali na to že priestoroch niektorých staníc bolo ťažké nájsť si miesto čo i len na sedenie,” upozornila stanica TSN. Odkaz znel, že metro nemôže vyzerať kemp.

Všetky stanice kyjevského metra, ktoré sa využívajú ako kryty, sa nachádzajú dostatočne hlboko pod zemským povrchom, aby ochránili ukrývaných civilistov. Platilo by to však aj v extrémnom prípade, keby Rusko nasadilo atómové zbrane? Prvú časť odpovede treba hľadať v období, keď podzemnú dráhu projektovali.

Sovietski inžinieri sa pustili do kreslenia výkresov kyjevského metra v čase, keď USA už predtým dvakrát použili jadrovú bombu proti Japonsku (v auguste 1945 na Hirošime a na Nagasaki). A studená vojna vyzerala čoraz viac nebezpečne. Pochopiteľne, že v Kremli chceli vidieť podzemnú dráhu v Kyjeve aj ako protiatómový kryt.

„Kyjevské metro sa stalo jedným z najlepšie chránených v celej Európe. Niektoré jeho stanice sa nachádzajú v hĺbke presahujúcej 50 až 100 metrov, čo výrazne zvyšuje šancu na prežitie v prípade zásahu tlakovou vlnou alebo pri vystavení rádioaktívnemu žiareniu,” zdôraznil server Fokus.

Architekti dbali aj na ochranu na úrovni zeme: „Mnohé stanice sú vybavené takzvanými tlakovými dverami – masívnymi kovovými dverami, ktoré dokážu hermeticky uzavrieť vstupy a poskytnúť ochranu pred tlakovými vlnami alebo kontaminovaným vzduchom,” dodal Fokus.

Ako vyzerá porovnanie Kyjeva s inými veľkomestami s metrom? Pokojne sa dá odpovedať, že excelentne. Určite to platí, keď si porovnáme údaje o najhlbšie položených staniciach v hlavných mestách štátov, s ktorými susedí Slovensko: Viedeň (31 metrov), Budapešť (necelých 39 metrov), Varšava (28 metrov), Praha (53 metrov). A Kyjev? Jeho najnižšia stanica sa nachádza presne až 105,5 metra pod zemou. Eskalátor dopraví cestujúceho do nej až po piatich minútach.

Táto kyjevská stanica má názov Arsenalná. Je dokonca hlbšie pod zemou ako najhlbšia stanica v Moskve, ktorou je Park víťazstva (84 metrov). Arsenalná je v celosvetovom rebríčku na druhom mieste, hlbšie sa nachádza už iba stanica v čínskom meste Čchung.-čching (116 metrov).

Stanica Arsenalná patrí medzi tých päť staníc, ktoré ako prvé otvorili v roku 1960. „Platforma je fakticky zasadená do žulového masívu, nad ktorým sa nachádza skalná vrstva s hrúbkou približne 70 metrov – útvar, ktorý sám osebe slúži ako mohutný prírodný štít,” upozornil Fokus. A teraz odpoveď na kľúčovú otázku, či by táto stanica odolala jadrovej explózii: „Výpočty naznačujú, že takáto konštrukcia dokáže odolať jadrovému výbuchu so silou až 40 kiloton, čo je približne dvojnásobok sily bomby zhodenej na Hirošimu v roku 1945,” podčiarkol Fokus.

Ako bezpečné miesto pred zbraňami hromadného ničenia by nepochybne slúžila aj stanica Šuljavská v hĺbke 90 metrov. „Je to druhá najhlbšia stanica metra v hlavnom meste. Tiež bola vybudovaná počas studenej vojny, je chránená masívnymi železobetónovými konštrukciami a vyznačuje sa dlhými podzemnými tunelmi. V prípade mohutného jadrového výbuchu dokáže okolitá zemina pohltiť časť energie,” napísal server Noviny. Samozrejmosťou je vybavenie vzduchotesnými konštrukciami, ktoré majú chrániť ľudí pred rádioaktívnym zamorením.

© Autorské práva vyhradené

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.