Blefaroplastika je najmódnejším zákrokom desaťročia. Lekárka: Mnohé pacientky to potom ľutujú

Súčasná okuloplastika sa preto opiera o striktnú zásadu, že plnosť tkanív je synonymom mladosti. Dzięgielewska na medzinárodných prednáškach a konferenciách neustále propaguje ideu maximálneho šetrenia anatomických štruktúr. „Zlaté pravidlo: menej je viac. Nesnažme sa zmeniť črty pacienta, čiže pri plných viečkach nerobme prázdnu očnicu a pri prázdnej sa nesnažme veci dopĺňať nasilu. Pacient vtedy nikdy nebude spokojný a šťastný,“ zdôrazňuje špecialistka.

Čo by teda malo byť reálnym dôvodom na operáciu? Ako hovorí Dzięgielewska, v oblasti horného viečka je to fyzický nadbytok natiahnutej kože, ktorá sa hromadí v záhybe a časom začína neesteticky prevísať vo vonkajšom kútiku. Stojí za to pamätať, že k tomuto stavu nevedomky prispievame sami, každodenné pretieranie oka, nanášanie makeupu či intenzívne odličovanie mechanicky rozťahuje jemné tkanivo. U starších ľudí tento problém presahuje estetiku a stáva sa dysfunkciou, ktorá drasticky obmedzuje zorné pole.

Z pohľadu profesionálneho chirurga tvorí tvár neoddeliteľný celok. Jednou z najčastejších chýb pacientov je izolovaný pohľad na problém. „Horné viečko nikdy neposudzujeme ako samostatnú štruktúru. Vždy musí byť prepojené s očnicovým oblúkom,“ deklaruje Dzięgielewska.

Počas úvodnej kvalifikácie sa hodnotí celé čelo. Často sa ukáže, že klasická blefaroplastika by nepriniesla žiadny výsledok, pretože očnicový oblúk leží už takmer priamo nad líniou mihalníc horného viečka. V takýchto prípadoch je namiesto operácie viečok potrebné vykonať lifting čela alebo temporálny (spánkový) lifting, ktorý nadvihne poklesnuté obočie a „otvorí“ oko.

Samotný zákrok v oblasti horných viečok trvá približne 40 minút a vo viac ako 90 percentách prípadov sa vykonáva v lokálnej anestézii. Tenká ihla zaručuje úplný komfort a bezbolestnosť, pričom celková anestézia sa vyhradzuje výlučne pre pacientov bojujúcich so silným strachom či klaustrofóbiou.

Chirurg pristupuje k tkanivám s mikro-presnosťou, kruhový sval oka sa operuje mimoriadne šetrne, keďže jeho nadmerná redukcia drasticky zhoršuje symptómy suchého oka. Tukové vankúšiky sa zasa redukujú hlavne v mediálnej (vnútornej) zóne, čím sa eliminujú takzvané „vystupujúce bochníčky“.

Zatiaľ čo plastika horných viečok sa považuje za relatívne rýchlu procedúru, dolné viečko predstavuje plnohodnotnú, pokročilú operáciu trvajúcu až hodinu a pol. „Dolné viečko vždy posudzujeme spolu s lícami,“ varuje Dzięgielewska. V tejto zóne sa klasické, agresívne vyrezávanie tkaniva takmer okamžite vypomstí na vzhľade pacienta.

Všeobecné presvedčenie, že každá vráska alebo nerovnosť pod okom znamená nadbytok kože, je hlbokým mýtom. Príliš odvážne narábanie so skalpelom na tomto mieste vedie k najhorším komplikáciám, až k retrakcii a zvráteniu dolného viečka do charakteristického, neprirodzeného tvaru lodičky. V moderných protokoloch sa len zriedka odstraňujú výlučne tukové hernie, teda populárne „vrecúška pod očami“.

Namiesto toho Dzięgielewska vykonáva transpozíciu — tukové tkanivo sa premiestni a prišije nižšie, aby sa prirodzeným spôsobom vyplnila slzná ryha a vyrovnali sa úbytky v oblasti čeľustnej kosti. Tento zákrok, pacientmi familiárne nazývaný „combo“, sa veľmi často končí jemným nadvihnutím celého líca a plastikou vonkajšieho kútika oka (kantopexia alebo kantoplastika), aby sa zabezpečil s vekom ochabujúci vonkajší kútik. Celú procedúru je možné vykonať transkonjunktiválne — vtedy rez vedie vnútri oka cez spojovku a na tvári nezostáva absolútne žiadna viditeľná jazva.

Hoci sa problémy s dolným viečkom spájajú so zrelým vekom, v ambulanciách sa objavujú aj pacientky pred tridsiatkou. Vyplýva to z geneticky podmienenej anatomickej stavby, pri ktorej sa tukové hernie zvýrazňujú veľmi skoro. Lekárka však jasne odlišuje chirurgické „vrecia“ od takzvaných malar bags (lícnych vačkov), ktoré sa môžu objavovať v oblasti jarmovej kosti líca okrem iného v dôsledku stagnácie lymfy v tejto oblasti: „Ak ide len o opuchy, tie chirurgicky neodstránime. Opuchy sa neoperujú.“

Okolo blefaroplastiky vzniklo množstvo očakávaní živených popkultúrou. Pacientky dokážu prísť do ambulancie s hotovou fotografiou a konkrétnou požiadavkou: „chcem vyzerať ako Kim Kardashian“. Dzięgielewska spomína dokonca aj e-mail od pacientky, ktorá sa odvolávala na zákrok u jednej z celebrít zo zámoria a naznačovala, že ak ho vykoná, lekárka sa stane „pionierkou v Poľsku“.

Reakcia expertky je vždy rovnaká — odporučanie zostať stále v realite, snaha o dosiahnutie kompromisu pri kvalifikácii, porovnanie očakávaní pacienta s reálnym výsledkom zákroku a prosba o prinesenie vlastnej fotografie spred dvadsiatich rokov. „Moja otázka znie: chcete vyzerať tak, ako ste vyzerali pred 20 rokmi, alebo úplne inak? Najdôležitejšie je vrátiť sa k tomu, čo bolo, aby sme pacienta omladili, ale nezmenili ho,“ vysvetľuje.

Ak sa pacient rozhodne pre operáciu dolných viečok, musí sa vyzbrojiť obrovskou trpezlivosťou, pretože úplné zahojenie tkanív a ústup hlbokých opuchov trvá približne tri mesiace a definitívny, stabilný estetický výsledok sa hodnotí až po uplynutí pol roka. Vyžaduje si to aj radikálnu zmenu životného štýlu — kým po operácii horných viečok sa do práce možno vrátiť po vytiahnutí stehov, dolné viečka si vyžadujú striktné vyradenie posilňovne, ťažkých fyzických prác a vyhýbanie sa predkláňaniu, a to až po dobu dvoch mesiacov.

Blefaroplastika nezastaví biologické hodiny raz navždy. Tvár stárne nepretržite — čeľustná kosť a dolný okraj očnice sa s pribúdajúcimi rokmi sťahujú do vnútra lebky, mäkké tkanivá ochabujú, stenčujú sa pod vplyvom hormónov a procesu starnutia a čelo neustále klesá. Efekt dobre vykonanej plastiky dolných viečok pretrváva zvyčajne 15 až 20 rokov, avšak po tomto čase môže vzniknúť potreba doplniť objem pomocou lipotransferu alebo zákrok zopakovať a doplniť ho o ďalšie procedúry.

Existujú aj každodenné hriechy, ktoré tento čas drasticky skracujú, konkrétne neresti a najväčší nepriateľ mladistvého pohľadu — slnko. Nenosenie slnečných okuliarov s filtrom, vynechávanie fotoprotekcie SPF 50 a vystavovanie tváre priamemu žiareniu počas dovolenky bez pokrývky hlavy ničia kolagénovú štruktúru kože hrozivým tempom.

Ako každý chirurgický zásah, aj blefaroplastika so sebou prináša riziká, o ktorých sa na sociálnych sieťach hovorí zriedka. Absolútnym pooperačným štandardom, s ktorým musí počítať každý pacient, je intenzívne suché oko. Počas niekoľkých týždňov po zákroku je nevyhnutné pravidelné aplikovanie zvlhčujúcich kvapiek a doplnkov nahrádzajúcich slzy.

K najvážnejším komplikáciám vyplývajúcim z technických chýb patrí nedovieravosť očnej štrbiny spôsobená príliš agresívnym vyrezaním kože, čo vedie k permanentnému dráždeniu rohovky a spojovky, a dokonca k ich poškodeniu. V dôsledku rozostúpenia sa okrajov rán zasa môžu vznikať neestetické, atrofické (vpadnuté) jazvy a nerovnosti.

Na trhu lekárskych služieb je cenové rozpätie za plastiku viečok gigantické — sumy sa pohybujú od 7-tisíc do takmer 20-tisíc zlotých (1 650 až 4 710 eur).

Z čoho vyplýva tento rozdiel? Táto suma nie je dielom náhody ani otázkou výlučne módnej lokality kliniky. „Rozdiel zvyčajne vyplýva z druhu anestézie a z kvalifikácie daného lekára,“ uzatvára lekárka Monika Dzięgielewska.

Hoci blefaroplastika býva u starších ľudí, u ktorých nadbytok kože reálne obmedzuje zorné pole, refundovaná zo strany NFZ (Národného fondu zdravia), realita v praxi necháva veľa nesplnených prianí.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.