Trik s 20 percentami? Ako si ministerstvo financií kupuje reklamu na zlacňovanie potravín, s ktorým nemá nič spoločné
obchodnyregister
2026.07.09.
Oficiálne štatistiky potvrdzujú, že potraviny zlacneli. Na rozdiel od ministerstva financií však ekonómovia vidia dôvody inde.
Na regáloch v obchodoch sa objavujú lacnejšie potraviny. Pri niektorých kategóriách, ako sú napríklad jablká, zemiaky, mlieko či bravčové mäso, štatistiky ukazujú prepad cien o desiatky percent.
Analytici hovoria, že ide o normalizáciu cien po predošlých prudkých nárastoch. Peňaženkám spotrebiteľov tiež nahrávajú sezónne faktory či širšia situácia na regionálnych trhoch s poľnohospodárskymi tovarmi.
Ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického zo Smeru využíva situáciu a zásluhy za lacnejšie potraviny si pripisuje na vlastný účet. Konkrétne na účty na sociálnych sieťach spoločnosti Meta, kde si platí reklamu na svoj porovnávač cien potravín.
„Ušetrite až 20 percent,“ láka veľkými písmenami rezort v príspevku na Facebooku či Instagrame. Štátny porovnávač cien „cenyslovensko.sk“ pritom neumožňuje priamy nákup potravín, len porovnávanie cien v rôznych maloobchodných predajniach.
Ušetrite 20 percent, láka platená reklama MF SR na sociálnych sieťach
Zdroj: Facebook / Ministerstvo financií SR
MF SR sa chváli poklesom cien potravín vo svojom porovnávači
Zdroj: Facebook / Ministerstvo financií SR
Tlačový odbor ministerstva v reakcii na otázky Aktuality.sk uviedol, že v prípade propagovaných 20 percent ide o teoretickú úsporu, ktorú by spotrebiteľ mohol dosiahnuť, keby nakupoval v rôznych predajniach len tie najlacnejšie produkty.
„Úspora presahujúca 20 percent vychádza z porovnania celkovej hodnoty rovnakého nákupu medzi jednotlivými obchodnými reťazcami v konkrétnom čase, pričom spotrebiteľ si môže zvoliť predajňu s najvýhodnejšou cenovou ponukou,“ uviedol rezort.
Len nedávno sa pritom rezort financií chválil výrazne nižšími zľavami. V bežnom príspevku na sociálnej sieti rezort minulý týždeň uvádzal, že cena košíka s 15 vybranými druhmi potravín poklesla o „takmer 5,5 percenta“ v období od júla minulého roka do konca apríla tohto roka.
Naše prepočty na základe údajov zo Štatistického úradu ukázali, že rovnaký košík bol dokonca ešte o čosi lacnejší ako tvrdí ministerstvo. Produkty v tomto období totiž zlacneli o 5,79 percenta.
„Pokles o 5,5 percenta predstavuje zmenu hodnoty modelového nákupného košíka v čase, vypočítanú na základe cien naprieč všetkými sledovanými reťazcami od zavedenia systému cenyslovensko.sk,“ dodal rezort financií.
Naše porovnanie cien potravín na základe údajov ŠÚ SR
Zdroj: Aktuality.sk
Štátny web má obmedzený vplyv
Porovnávače cien teoreticky zvyšujú transparentnosť na trhu, čo môže vplývať na správanie spotrebiteľov i obchodníkov, myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. „Ak ľudia ľahšie vidia, kde sú ceny nižšie, obchodníci majú väčšiu motiváciu reagovať,“ hovorí.
„Na druhej strane netreba tento predpoklad významne preceňovať, pretože cenotvorba závisí najmä od vývoja vstupných nákladov v rámci celého dodávateľského reťazca,“ pokračuje Kočiš. „Pri potravinách ľudia nenakupujú iba podľa ceny jedného výrobku, ale aj podľa dostupnosti predajne, značky, čerstvosti, času a celého nákupného košíka. Porovnávač preto môže pomôcť, ale nenahrádza hlavné faktory inflácie,“ dodáva.
Navyše, návštevnosť ministerského porovnávača je relatívne nízka. V júni si na web kliklo v priemere 1 700 ľudí, v máji to bolo menej než tisíc, ukazujú dáta z nástroja Similarweb.
V neposlednom rade, vývoj cien potravín je veľmi kolísavý a neistý. Napríklad aj centrálni bankári, ktorých úlohou je udržiavať infláciu v rozumnej miere, preto pri analýzach pracujú s dátami, ktoré sú očistené o ceny potravín či energií. Nie preto, že by vývoj týchto zložiek spotrebiteľského koša nebol dôležitý, ale preto, že úroková politika centrálnych bánk má len obmedzený vplyv na vývoj agrokomodít.
Prečo potraviny zlacňujú?
Kočiš vníma aktuálny pokles cien potravín ako návrat do normality po odznení veľkých šokov z uplynulých rokov. „Stabilizovali sa dodávateľské reťazce, časť komodít zlacnela a ceny energií sa upokojili,“ hovorí analytik.
Dôkazom je napríklad situácia s mliečnymi produktami na trhu v strednej Európe, poukazuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Prebytky mlieka v našom regióne podľa neho tlačia ceny mlieka, smotany a masla nadol. „Podobný vývoj sledujeme vo väčšej miere aj v okolitých krajinách, najmä v Česku, Maďarsku, čiastočne aj v Poľsku a Rakúsku,“ hovorí Koršňák.
„Detailnejší pohľad do štruktúry poklesu, ale naznačuje, že rastlinná výroba už svoje dno našla. Očakávaná nižšia úroda v dôsledku suchého a horúceho počasia pritom bude pravdepodobne cenové tlaky smerom ku koncu roka ešte viac zvýrazňovať. Vyššie ceny krmív sa s miernym oneskorením môžu začať prelievať i do cien v živočíšnej výrobe,“ vysvetľuje.
Prečítajte si tiež:
Analytici sa zhodujú, že ďalší vývoj budú ovplyvňovať vonkajšie faktory, ako sú počasie či vývoj cien energií v reakcii na blízkovýchodný konflikt. Na začiatku roka totiž v reakcii na zablokovaný Hormuzský prielev prudko zdraželi hnojivá.
„Rizikom pre ceny potravín v druhej polovici roka sú najmä vlny horúčav, ktoré tento rok postihujú Európu a ktoré majú potenciál znižovať produkciu miestneho poľnohospodárstva a vytvárať tak dodatočné cenové tlaky,“ dopĺňa Koršňák. „Od jesene predpokladáme opätovný nárast cien potravín, pričom počas jari budúceho roka by medziročné rasty cien potravín podľa našich modelov mohli v priemere atakovať úrovne okolo piatich percent,“ dodáva.
Pri úvahách o potravinovej inflácii je v neposlednom rade tiež dôležité uvedomiť si, o aké porovnávanie ide. Ako spotrebitelia totiž vnímame vývoj cien zo dňa na deň, z týždňa na týždeň či mesiaca na mesiac. Len zriedka si porovnávame ceny za dlhšie časové obdobie. Pritom pre štatistikov a analytikov je hlavným ukazovateľom práve medziročné porovnávanie cien.