
Bezpečnostná situácia novinárov na Slovensku sa v prvom polroku 2026 zhoršila. Platforma Bezpečná žurnalistika, prevádzkovaná Investigatívnym centrom Jána Kuciaka (ICJK), zaznamenala za prvých šesť mesiacov tohto roka 44 incidentov namierených proti zástupcom médií a redakciám.
Pracovné prostredie novinárov na Slovensku sa v priebehu prvých šiestich mesiacov roka 2026 výrazne zhoršilo, pričom verbálna agresia v dvoch prípadoch vyústila do fyzického násilia. Platforma Bezpečná žurnalistika, ktorú prevádzkuje Investigatívne centrum Jána Kuciaka, zaznamenala za toto obdobie spolu 44 incidentov namierených proti novinárkam, novinárom a redakčným kolektívom.
Tento polročný údaj predstavuje viac ako polovicu celkového počtu prípadov z predchádzajúcich dvoch rokov, kedy organizácia zaevidovala 77 incidentov v roku 2025 a 74 incidentov v roku 2024. Autori monitoringu navyše upozorňujú, že tieto čísla zachytávajú len časť reality, keďže vysoký podiel útokov, najmä v online prostredí, zostáva nenahlásený.
Prípady fyzického násilia v Košiciach a Nových Zámkoch
Najzávažnejšími udalosťami prvého polroka 2026 boli dve priame fyzické napadnutia reportérov pri výkone ich profesie. Prvý incident sa odohral desiateho januára v košickom obchodnom centre Aupark, kde neznámy muž napadol zozadu komentátora denníka SME Petra Schutza. Novinár po údere spadol a utrpel zlomeninu stehennej kosti, ktorá si vyžiadala operačný zákrok a následnú hospitalizáciu.
Keďže páchateľ Schutzovi neodcudzil peňaženku ani telefón, vyšetrovacie verzie pracujú s vysokou pravdepodobnosťou, že útok súvisel s jeho dlhodobou kritickou publicistickou činnosťou smerom k vládnym predstaviteľom. Polícia v tomto prípade vzniesla obvinenie z ublíženia na zdraví a výtržníctva, pričom incident verejne odsúdil aj Medzinárodný tlačový inštitút.
Druhý fyzický útok bol zaznamenaný tridsiateho marca pred budovou Okresného súdu v Nových Zámkoch, kde útočník Martin Šutka zasiahol dráždivým sprejom do očí reportéra vtedajšej verejnoprávnej STVR Ivana Bradu. Incident mal dohru aj v budove súdu, kde napadnutý novinár hľadal pomoc.
Prítomní príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže mu ju podľa jeho vyjadrenia odmietli poskytnúť a nezavolali políciu ani zdravotnú záchrannú službu. Reportér si preto musel pomoc privolať sám a následne podal trestné oznámenie.
Terčom sú najmä novinárky a nezávislé redakcie
Podrobná analýza dát ukazuje, že útoky smerujú vo väčšej miere proti ženám. Z celkového počtu incidentov bolo dvadsaťšesť namierených voči novinárkam, dvanásť voči novinárom a v šiestich prípadoch bola cieľom redakcia alebo médiá ako skupina.
Spomedzi konkrétnych redakcií zasiahlo najviac útokov denník SME, ktorý eviduje šestnásť prípadov. Nasleduje Denník N s desiatimi incidentmi a portál Aktuality.sk so siedmimi prípadmi.
Televízia Markíza a verejnoprávna STVR zaznamenali zhodne po štyri incidenty. Z hľadiska formy išlo najčastejšie o cielenú diskreditáciu, verbálne hrozby a online obťažovanie. Organizácia však zaznamenala aj odopieranie prístupu k informáciám, cenzúru či šikanózne žaloby typu SLAPP.
Útoky zo strany politických predstaviteľov
Zástupcovia platformy Bezpečná žurnalistika kladú dôraz na fakt, že v štrnástich prípadoch stál na začiatku útoku politik alebo verejný činiteľ. V dvanástich z týchto situácií išlo o predstaviteľov súčasnej vládnej koalície, medzi ktorými monitoring explicitne uvádza premiéra Roberta Fica, europoslanca Ľuboša Blahu, ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, štátneho tajomníka Filipa Kuffu a poslanca Jána Richtera.
Správa dokumentuje konkrétne vyjadrenia premiéra Fica na tlačových konferenciách, kde verbálne útočil na reportérky Denníka N Máriu Benedikovičovú a Moniku Tódovú, pričom v apríli médiám verejne pohrozil obmedzením komunikácie zo strany úradu vlády.
Europoslanec Blaha zasa verejne obviňoval novinárku Zuzanu Kovačič Hanzelovú, kým štátny tajomník Kuffa si počas kladenia otázok natáčal reportérku Soňu Mäkkú a poslanec Richter spochybňoval legitimitu portálu Aktuality.sk po zverejnení informácií o jeho synovi.
Podľa odborníkov sú útoky od predstaviteľov štátnej moci nebezpečnejšie než anonymné prejavy na internete, pretože politici majú v rukách nástroje štátu a ich vyjadrenia často spúšťajú lavínu nenávistných správ od tisícok sledovateľov, čo zvyšuje tlak na autocenzúru v redakciách.
Organizačné zmeny a prepúšťanie v STVR
Osobitnú časť monitoringu tvorí situácia vo verejnoprávnej Slovenskej televízii a rozhlase. Vedenie inštitúcie na čele s generálnou riaditeľkou Martinou Flašíkovou pristúpilo na jar 2026 k hromadnému prepúšťaniu približne šesťdesiatich zamestnancov. Hoci manažment odmieta politickú motiváciu týchto krokov, o prácu prišla väčšina členov štrajkového výboru a ďalší interní kritici, ktorí v minulosti verejne namietali legislatívnu premenu pôvodnej RTVS na súčasnú STVR podľa zákona účinného od prvého júla 2024.
Medzi prepustenými pracovníkmi sú dlhoroční tvorcovia, ako publicistka Soňa Gyarfašová, šéfdramaturg Tomáš Bartoněk, redaktorka Rozália Vlasková či dramaturgovia Ondrej Starinský a Boris Koreň. Prepúšťanie a personálne zmeny v kontrolných orgánoch inštitúcie, ktoré ovládli nominanti ministerstva kultúry, kritizovala aj Európska federácia novinárov. Tá vyjadrila vážne obavy o nezávislosť verejnoprávneho vysielania na Slovensku.
Súčasný nárast počtu a intenzity útokov podľa platformy Bezpečná žurnalistika ohrozuje prístup celej verejnosti k informáciám, keďže novinári čelia agresii za kladenie otázok vo verejnom záujme. Organizácia preto dotknutým redaktorom poskytuje právnu, psychologickú aj bezpečnostnú podporu a za prvých šesť mesiacov roka 2026 nahlásila tridsaťpäť závažných prípadov do európskych registrov a medzinárodným inštitúciám.