Za Rusko bojujú ľudia z celého sveta. Koľkí už zaplatili za Putinovu vojnu životom?

Vo vojne, ktorú pred viac ako štyrmi rokmi rozpútala Moskva proti Ukrajine, padlo najmenej 233 033 vojakov bojujúcich v ruskej armáde. Uviedla to dnes ruská služba BBC, ktorá s nezávislým serverom Mediazona analyzuje verejne dostupné zdroje a spomínaných padlých identifikovala. V bojoch na ruskej strane pritom padlo najmenej 3 589 cudzincov pochádzajúcich z viac ako 40 krajín, napísala BBC.  

V zozname padlých eviduje 2 304 vojakov zo Severnej Kórey, ktorí zahynuli počas bojov po preniknutí ukrajinských ozbrojených síl do ruskej Kurskej oblasti v roku 2024. Ďalších 1 285 padlých boli občania iných krajín: od Ekvádoru cez USA po Vietnam, uviedla stanica a dodala, že skutočné počty zabitých medzi cudzími štátnymi príslušníkmi, ktorí bojovali na strane Ruska proti Ukrajine, budú výrazne vyššie. Tú istú poznámku stanica pravidelne uvádza aj vo svojich správach o celkových ruských stratách.

BBC teraz zverejnila mapu, na ktorej ukazuje počty padlých na ruskej strane podľa jednotlivých krajín. V prípade Česka a Slovenska žiadne nespomína, rovnako ako pri krajinách západnej Európy. Pri Taliansku uvádza dvoch zabitých a pri Poľsku, Maďarsku, Estónsku a Bulharsku po jednom padlom. V prípade Ukrajiny spomína 25 padlých bojujúcich za Rusko.

Najviac padlých cudzincov bojujúcich za Rusko pochádzalo zo Severnej Kórey. Na rozdiel od ostatných sa však títo vojaci vojny zúčastňovali na základe oficiálnej zmluvy medzi Ruskom a KĽDR, napísala BBC. Spomínaných 25 obyvateľov Ukrajiny, ktorí padli v ruskej uniforme, boli podľa BBC ľudia, ktorí boli v čase začiatku ruskej invázie registrovaní na územiach kontrolovaných Kyjevom a väčšinu z nich Rusi naverbovali z nápravných kolónií. Padlých z radov obyvateľov Moskvou okupovaných častí Ukrajiny eviduje BBC zvlášť.

NATO odhaduje, že v radoch ruských síl bojuje približne 24 000 zahraničných žoldnierov zo 44 krajín, oznámil ruskej službe BBC vysoko postavený predstaviteľ Severoatlantickej aliancie. Veľkú časť z nich podľa neho tvoria ľudia z afrických krajín.

Analýzou životných príbehov a ďalších údajov možno podľa BBC určiť tri hlavné fázy náborov cudzincov do ruskej armády. Od polovice roka 2022 do konca roka 2023 tvorili základ cudzincov bojujúcich na ruskej strane väzni naverbovaní z ruských väzníc, ktorým úrady ponúkli prepustenie výmenou za účasť v bojoch. Tento systém sa týkal predovšetkým občanov krajín bývalého Sovietskeho zväzu, najmä zo Strednej Ázie, píše BBC.

Druhá fáza verbovania podľa nej nasledovala v období od roku 2024 do polovice 2025. Ruské úrady vtedy výrazne zvýšili finančné odmeny za podpis nových kontraktov s ministerstvom obrony a približne v tom čase sa začal aktívny nábor obyvateľov z krajín ako Kuba, Nepál, India, Srí Lanka alebo Jemen, uvádza stanica, podľa ktorej sa väčšina týchto ľudí zaujímala o vysoké platy. Niektorí z nich vedeli, že budú odvedení do armády, ale niektorí nie, podotkla BBC.

Od polovice minulého roka potom podľa nej aktivisti obhajujúci ľudské práva evidujú novú vlnu tlaku na pracovných migrantov, ktorí prišli do Ruska z bývalých krajín ZSSR. Je im vnútená účasť vo vojne výmenou za sľuby, ako je urýchlené získanie občianstva alebo zrušenie vyhostenia, uviedla stanica a podotkla, že podľa Medzinárodnej federácie pre ľudské práva (FIDH) a agentúry Reuters v poslednom čase zintenzívnili pokusy o verbovanie občanov afrických krajín s nízkou životnou úrovňou.

Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej invázii od februára 2022. Moskva vlastné vojenské straty prakticky nezverejňuje, Kyjev tak robí zriedkavo. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom februára povedal, že od vpádu ruských vojsk do jeho krajiny v februári 2022 padlo okolo 55 000 ukrajinských vojakov, veľký počet bojovníkov je podľa neho nezvestných.

Na ukrajinskej strane bojujú alebo armáde pomáhajú podľa dostupných informácií aj Česi a niekoľko z nich od začiatku ruskej invázie padlo. V januári tohto roka hovorca českého ministerstva zahraničných vecí Daniel Drake pre ČTK povedal, da podľa údajov Černínskeho paláca v bojoch zomrelo päť českých občanov, najmenej šesť bolo nezvestných a jeden bol v tom čase v ruskom zajatí.

Témy:
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Moskva
ruská armáda
ukrajinská armáda
Kyjev

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.