Nový plán štátu rozdelil odborníkov. Ide o peniaze aj budúcnosť detí

Rodiny, ktorých deti dlhodobo nechodia do školy, môžu od budúceho roka prísť o prídavok na dieťa. Vyplýva to z návrhu zákona ministerstva práce, ktorý výrazne sprísňuje pravidlá pri vyplácaní prídavku na dieťa. Bude však hrozba straty peňazí stačiť na to, aby sa zmenila školská dochádzka tisícov detí? Príklady zo slovenských obcí ukazujú, že niekedy problém nevyrieši trest, ale lístok na autobus.  

Dnes platí, že ak rodičia nezabezpečia školskú dochádzku, o prídavok na dieťa neprídu. Peniaze však nepoputujú priamo im, ale obec ich prevezme ako takzvaný osobitný príjemca a použije ich na potreby dieťaťa, napríklad na potraviny, oblečenie či školské pomôcky.

To sa má zmeniť. Ak sa situácia s dochádzkou nezlepší ani po tom, čo prídavok spravuje obec, štát bude môcť jeho vyplácanie úplne zastaviť. Novela zároveň počíta so znížením rodičovského príspevku na polovicu a sprísnením pravidiel aj pri ďalších sociálnych dávkach. „Iniciatívu podporil aj komisár pre deti Jozef Mikloško,“ uvádza ministerstvo práce.

Šéf rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas) tvrdí, že súčasný systém nie je dostatočne účinný. „Často sa stretáva prax s tým, že aj tí úradníci chcú mať nejakým spôsobom pokoj a radšej to postupne vyplatia a podobne,“ povedal. Na otázku, ako účinný je súčasný systém a či má ministerstvo údaje o jeho výsledkoch, však konkrétne čísla nepredstavil.

Problémová dochádzka

Predseda strany Matúš Šutaj Eštok na tlačovej konferencii otvorene priznal, že ministerstvo opatrením reaguje na prípady, kedy rodičia zneužívajú sociálny systém a ktoré sa dejú najmä v marginalizovaných komunitách. „Pomôžme všetkým tým, ktorí pomoc potrebujú, no ale zároveň nemôžeme dovoliť zneužívanie pomoci štátu tam, kde sú zdravé a silné ruky a kde sa pomoc určená deťom, bohužiaľ, stáva len obživou pre ich často nezodpovedných rodičov,“ uviedol Šutaj Eštok.

Cieľom iniciatívy „Bez školy nebudú dávky“ podľa ministerstva školstva nie je deti trestať, ale chrániť ich a podporiť ich riadnu školskú dochádzku, aby mali šancu na lepšiu budúcnosť. „Finančné opatrenia vnímame ako krajný nástroj v prípadoch, keď všetky ostatné možnosti zlyhali,“ pripomína ministerstvo školstva.

Či nové pravidlá skutočne prinútia rodičov posielať deti do školy, alebo len prehĺbia problémy najchudobnejších rodín, je otázka, na ktorú sa názory výrazne rozchádzajú.

Prečo deti vymeškávajú?

Odborníci z praxe aj rezort školstva sa zhodujú na tom, že za neprítomnosťou na vyučovaní často nestojí nezáujem rodičov, ale kombinácia viacerých faktorov. V niektorých dedinách musia deti dochádzať do školy tri až päť kilometrov pešo popri hlavnej ceste plnej áut. „Do niektorých oblastí nielenže nejazdia autobusy, ale medzi bydliskom dieťaťa a školou nie je ani len vybudovaný chodník,“ vysvetľuje výskumníčka z Centra vzdelávacích analýz Michaela Bednárik.

Významnú úlohu zohrávajú aj jazykové a kultúrne bariéry. „Napriek tomu, že podľa odhadov sa v našich školách vzdeláva okolo 50-tisíc detí, ktorých materinským jazykom je rómčina, väčšina týchto detí sa od prvého dňa v škole musí vzdelávať v slovenčine bez akejkoľvek podpory,“ hovorí.

Problémom je podľa nej aj vyššia chorobnosť detí, ktorá súvisí s horšou kvalitou bývania a menej dostupnou zdravotnou starostlivosťou. Spomína aj školské obedy, ktoré sa často označujú za bezplatné. Podľa nej však dotácie rezortu práce nie vždy pokrývajú náklady školských jedální a niektorí rodičia tak musia za obedy doplácať.

Významným faktorom je aj skoré tehotenstvo a rodičovstvo, ktoré mladým ľuďom často sťažujú pokračovanie vo vzdelávaní. Upozorňujú na to vedúci Programu sociálnej inklúzie organizácie Človek v ohrození Lucia Sivoková a Lukáš Andrejčák.

Trest nie je riešením

„V mnohých rodinách je každodennou prioritou zabezpečiť jedlo, kúrenie alebo základné prežitie,“ hovorí koordinátorka komunikácie občianskeho združenia Cesta von Zuzana Pavlínová.

Podľa nej chcú mnohí rodičia, aby ich deti boli úspešné, no sami vyrastali bez pozitívnej skúsenosti so školou a nevedia im pomôcť s učením alebo čelia každodennému stresu spojenému s chudobou. „Naozaj sa ťažko premýšľa nad tým, čo z dlhodobého hľadiska prinesie vzdelanie môjmu dieťaťu, keď mu nemám dať čo jesť,“ dodáva.

„Ide o nepremyslený návrh, ktorý môže narobiť viac škody ako osohu. Nerieši príčiny, pre ktoré deti v školách vymeškávajú, a to je chyba,“ kritizuje novelu rezortu práce Bednárik. Podľa nej sa priemerný počet vymeškaných hodín za posledné roky dramaticky nemenil, a tak nevidí dôvod, prečo by sa súčasný systém, ktorý považuje za správny, mal meniť.

Odborníci z organizácie Človek v ohrození zas upozorňujú na to, že hrozba straty príspevku je v rozpore s tým, čo by malo byť základnou úlohou systému — chrániť záujem dieťaťa. Takýto krok podľa nich nevedie automaticky k lepšej školskej dochádzke, ale môže ešte viac prehĺbiť chudobu, stres a nedôveru voči systému.

„Vieme, že už dnes u nás práve deti patria k skupine najviac ohrozenej chudobou (viac ako dospelí a seniori), ohrozené je takmer každé štvrté dieťa,“ pripomína Bednárik. Úplné odobratie dávok by podľa nej mohlo viesť k tomu, že sa situácia ešte zhorší. „Pokiaľ ide o výdavky na sociálnu pomoc a vzdelávanie, Slovensko patrí v medzinárodnom porovnaní k podpriemeru. Do systému treba dať peňazí viac, a nie menej,“ dodáva.

Samotný minister práce Erik Tomáš pritom priznáva, že nejde o konsolidačné opatrenie a s významnejším príjmom do štátneho rozpočtu neráta. „Cieľom nie je šetriť, ide o princíp,“ vyhlásil na tlačovej konferencii.

Lístok namiesto sankcie

Existujú pritom aj príklady zo Slovenska, ktoré potvrdili, že bojovať s absenciou sa dá i bez sankcií. V Banskobystrickom kraji sa ukázalo, že niekedy stačí odstrániť zdanlivo obyčajnú prekážku – cestu do školy.

Projekt Bez prekážok do školy zmenil spôsob, akým rodiny dostávali príspevok na dopravu. Namiesto toho, aby peniaze dostali rodičia v hotovosti, školy s ich súhlasom nakupovali deťom predplatné autobusové lístky alebo im dobíjali kredit na dopravné karty.

„Príspevok na dopravu vyplatený v hotovosti často minú na iné nevyhnutné veci do domácnosti, zle si peniaze rozdelia a najmä ku koncu mesiaca im už jednoducho neostávajú ani drobné, za ktoré by deti poslali do školy,“ vysvetľuje vedúca útvaru marketingu a komunikácie IDS BBSK Lenka Štepáneková.

Podľa nej sa tak mnohé rodiny dostávali do začarovaného kruhu. „Čím viac dieťa chýba, tým menej peňazí na dopravu rodina dostane a tým viac opäť v škole vymešká,“ hovorí.

Výsledky pilotného projektu z obcí, kde sa projekt testoval, naznačujú, akú prekážku v skutočnosti doprava predstavuje. V Sirku klesol počet neospravedlnených hodín o 44 percent. V Jelšave sa počet detí, ktoré vymeškali aspoň jeden deň vyučovania, znížil o tretinu. Zároveň pribudlo detí, ktoré do školy cestovali autobusom – o 32 percent v Jelšave a až o 70 percent v Sirku.

Čo môže fungovať lepšie

Odborníci preto namiesto sankcií spomínajú opatrenia, ktoré odstraňujú konkrétne prekážky brániace deťom chodiť do školy. Patrí medzi ne napríklad spomínané zabezpečenie dopravy, školských pomôcok, stravy, doučovania či pravidelná práca s rodinami. „Kľúčové je pracovať s rodičmi tak, aby porozumeli hodnote vzdelania pre budúcnosť svojho dieťaťa. Nie prostredníctvom trestov, ale cez vysvetľovanie, sprevádzanie a budovanie dôvery,“ uviedli experti z organizácie Človek v ohrození.

Podobnú skúsenosť má aj občianske združenie Cesta von. Ako príklad Pavlíková uvádza ich ZEBRA kluby, ktoré dnes navštevuje približne 300 detí a mladých ľudí vo veku 11 až 19 rokov. Ponúkajú doučovanie, bezpečné prostredie, pozitívne vzory. Súčasťou fungovania klubov je aj pravidlo, že môže prísť len ten, kto bol v daný deň v škole. „Keďže deti chcú byť súčasťou klubu, prirodzene sa zlepšuje aj ich školská dochádzka, máme preto aj pozitívnu spätnú väzbu od riaditeľov a riaditeliek škôl,“ hovorí.

Dôležitá je podľa Bednárik aj včasná spolupráca a podpora priamo v školách. Pomôcť by podľa nej mohli napríklad sociálni pedagógovia, ktorí by školám pomáhali pracovať s rodinami, či školské raňajky, ktoré motivujú deti prísť do školy a zároveň zabezpečujú, aby neboli hladné.

Pozitívne výsledky už podľa rezortu školstva prinieslo aj sprísnenie pravidiel ospravedlňovania absencií. „Predbežné dáta z 90 základných škôl s najvyšším počtom vymeškaných hodín ukazujú pokles absencií o takmer 18 percent,” informovalo ministerstvo.

Minister práce zároveň tvrdí, že popri prísnejších sankciách pripravuje aj motivačné opatrenia. Zvýšiť sa má príspevok na školské potreby pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia z 33 na 50 eur, rozšíriť sa má dotácia na školské obedy aj na povinné ročníky materských škôl a zmeniť sa má aj príspevok na nezaopatrené dieťa v rámci pomoci v hmotnej núdzi. Ten by po novom mali dostávať aj rodiny s deťmi navštevujúcimi materské či vysoké školy.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Erik Tomáš
Hlas
Bez školy nebudú dávky
Človek v ohrození
školská dochádzka
prídavky na dieťa
školstvo

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.