Obchodná firma si najala marketingovú agentúru na kampaň, ktorá jej priniesla stovky nových zákazníkov. Pri daňovej kontrole sa ukázalo, že agentúra má sídlo v poštovej schránke. Firma musela dokázať, že služba bola reálna – a napokon uspela na Finančnom riaditeľstve.
Riaditeľ obchodnej firmy mi zavolal v piatok popoludní, krátko po tom, čo sa vrátil z daňového úradu. Boli tam na oboznámení s výsledkami kontroly a to, čo počul, ho prekvapilo. „Chcú po nás pätnásťtisíc eur späť,“ povedal. „Za DPH z marketingovej kampane, ktorá nám priniesla vyše dvesto nových zákazníkov.“
Spýtal som sa, v čom je problém. „Agentúra, ktorú sme si najali, má podľa kontrolórov sídlo v poštovej schránke. Bez zamestnancov. Vraj nemohla tú kampaň vôbec urobiť.“
Toto nie je prvý podobný telefonát, aký som dostal. Za posledné tri roky som ako špecialista na daňové kontroly riešil desiatky prípadov, v ktorých daňový úrad spochybnil dodávateľa – subdodávateľa stavby, IT firmu, marketingovú agentúru – a firme, ktorá si u neho objednala reálnu službu, chcel odoprieť odpočet DPH. Ide vtedy o desaťtisíce, niekedy státisíce eur. A vždy o rovnaký princíp: môže štát trestať poctivého podnikateľa za to, že jeho dodávateľ neplní svoje povinnosti?
Firma potrebovala nových zákazníkov, tržby dlho stagnovali. Cez internet našla marketingovú agentúru s webstránkou, portfóliom a referenciami a podpísala zmluvu na komplexnú trojmesačnú kampaň – stratégiu, kreatívu a správu reklám v Google Ads, na Facebooku a Instagrame. Cieľ bol jasný – dvesto nových klientov za tri mesiace.
Kampaň sa spustila a čísla postupne rástli: 68 zákazníkov v prvom mesiaci, 91 v druhom, 103 v treťom. Za samotnú prácu agentúry – stratégiu, tvorbu obsahu a správu kampaní – firma zaplatila honorár 75.000 eur bez DPH, teda 90.000 eur s DPH, a odpočítala si daň vo výške 15.000 eur. Samotné výdavky na reklamu v Google a na Facebooku, ďalších približne 45.000 eur, platila firma priamo týmto platformám, mimo faktúr od agentúry.
Až pri kontrole vyšlo najavo, že agentúra nemá žiadnych oficiálnych zamestnancov a jej konateľ predtým pracoval v celkom inom odbore. Pre kontrolórov to bol dostatočný dôvod na záver: služby nemohla dodať, odpočet 15.000 eur neprináleží.
Firma mala na vyjadrenie k protokolu sedem dní. Spolu sme prešli všetko, čo mala k dispozícii – a bolo toho prekvapivo veľa.
Mala webstránku agentúry uloženú z čias pred podpisom zmluvy, mailovú komunikáciu od prvého kontaktu cez cenovú ponuku až po podpis. Mala faktúry priamo od Googlu a Facebooku, vystavené na jej meno. Mala prístup do reklamných účtov, kde mohla kedykoľvek skontrolovať, čo sa deje – a čo bolo rozhodujúce, mala aj logy zmien v týchto účtoch: presné záznamy o tom, kedy a kto z tímu agentúry upravoval nastavenia kampaní, menil rozpočty alebo pridával nové reklamy. Tieto logy jasne ukazovali, že v účtoch reálne pracovali konkrétni ľudia, nie že tam len niekto vložil dáta raz a nechal ich bežať. A napokon mala zoznam 262 nových zákazníkov s menami, kontaktmi a dátumom, kedy prišli.
Do vyjadrenia sme napísali, že nejde o firmu, ktorá slepo platila faktúry, ale o firmu, ktorá kampaň aktívne sledovala, komunikovala s dodávateľom a má dôkaz, že na jej účtoch reálne niekto pracoval.
Daňový úrad napriek tomu vydal rozhodnutie – doplatok 15.000 eur. Podali sme odvolanie na Finančné riaditeľstvo. Opreli sme sa o judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne o prípady Mahagében a Vikingo, ktoré hovoria, že kupujúci konajúci v dobrej viere nemôže niesť zodpovednosť za to, že jeho dodávateľ si neplní daňové povinnosti. Dôkazné bremeno v takom prípade leží na štáte – ten musí preukázať, že firma o probléme vedela, nie naopak.
Po dvoch mesiacoch prišlo rozhodnutie: Finančné riaditeľstvo odvolaniu vyhovelo a pôvodné rozhodnutie zrušilo. Doplatok padol na nulu.
Keď mi riaditeľ zavolal s dobrou správou, znel úplne inak ako pri prvom telefonáte. „Ani sme netušili, koľko dôkazov vlastne máme,“ povedal. „Mysleli sme si, že stačí faktúra a hotovo.“
To je práve to, čo sa v podobných prípadoch opakuje najčastejšie – firmy majú dôkazy, ktoré potrebujú, len o tom nevedia, kým sa nedostanú do problémov.
Overujte dodávateľa pred podpisom zmluvy. Uložte si jeho webstránku (napríklad cez archive.org), archivujte komunikáciu, ktorá zmluve predchádzala.
Archivujte celú mailovú komunikáciu. Ponuka, zmluva, priebežné reporty, žiadosti o úpravy – každý mail je neskôr potenciálny dôkaz.
Ak je to možné, majte prístup k výsledkom priamo – a uchovajte logy zmien. Admin prístup do reklamných účtov je dobrý začiatok, ale najsilnejším dôkazom je história aktivít v systéme: kto, kedy a čo menil. Tá dokazuje, že na druhej strane reálne pracovali ľudia.
Dokumentujte výsledky. Zoznamy zákazníkov, konverzie, faktúry od tretích strán na vaše meno.
Poznajte svoje práva. Judikatúra Mahagében a Vikingo chráni kupujúceho, ktorý konal v dobrej viere – štát musí dokázať opak, nie vy svoju nevinu.
zdielať
zdielať
tlačiť
mReportér
Zdielajte článok
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
© obchodnyregister.com – All rights reserved
