Odborníci kritizujú
Podľa odborníkov sa však návrh z dielne ministra spravodlivosti celkom nepodaril. Generálna prokuratúra, ministerstvo vnútra aj Slovenská advokátska komora upozorňujú na nejasné formulácie v návrhu zákona a žiadajú spresnenie niektorých pojmov s cieľom posilniť právnu istotu. Jednoducho chcú, aby bol nový paragraf reálne využiteľný aj v praxi a aby si ho všetci vykladali rovnako.
„Kto poruší právo na ochranu osobnosti inej osoby tým, že neoprávnene poskytne, zverejní alebo sprístupní tretej osobe mediálny obsah vytvorený alebo upravený prostredníctvom počítačového programu, ktorý vyvoláva dojem verného zobrazenia osobnostných prejavov tejto osoby a tým jej spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva rok,“ znie nový paragraf.
Práve pojem mediálny obsah však vníma profesor trestného práva a dlhoročný prokurátor Jozef Čentéš ako právne neurčitý. „Nenašiel som nikde v texte zákona, že by bol definovaný, preto navrhujem nahradiť tento pojem slovným spojením, obrazový, zvukový, alebo obrazovozvukový záznam, ktorý je súčasťou ustálenej právnej terminológie v slovenskom právnom poriadku,“ povedal pre Aktuality.sk.
Právna neistota
Partner advokátskej kancelárie TaylorWessing Andrej Leontiev víta, že slovenské trestné právo reaguje na fenomén deepfake. Aj on má však problém so samotnou formuláciou návrhu. Viaceré pojmy budú musieť podľa neho v praxi vykladať až súdy, čo by zo začiatku so sebou mohlo priniesť právnu neistotu.
„Ak by som mal odporučiť jednu zmenu, bolo by vhodné precizovať skutkovú podstatu tak, aby lepšie a praktickejšie reflektovala najbežnejšie formy zneužitia deepfake technológií. Najrýchlejšie sa dnes šíria prípady hlasového alebo vizuálneho klonovania pri finančných podvodoch, vytvárania intímnych deepfake materiálov bez súhlasu dotknutej osoby, alebo manipulácie verejnej mienky,” hovorí Leontiev. Zároveň odporúča, aby návrh explicitnejšie riešil finančné nároky poškodeného.
Obete majú dokazovať svoje utrpenie
Práve spomenutá intímna pornografia bez súhlasu dotknutej osoby tvorí podľa odborníka na informačnú bezpečnosť Victora Breinera drvivú väčšinu problémového obsahu a cieli takmer výlučne na ženy.
Za problém pritom považuje navrhovanú zákonnú podmienku „spôsobenia vážnej ujmy na právach“.
„Znamená to, že trestný nie je samotný deepfake ani jeho zverejnenie – trestné je až to, keď obeť preukáže, že jej vznikla vážna ujma. Pojem nie je definovaný, súdy ho vykladajú ako závažný zásah do osobných, rodinných či pracovných pomerov. V praxi to znamená, že obeť intímneho deepfaku – a to je štatisticky drvivá väčšina prípadov – bude musieť na polícii dokazovať rozpad vzťahov, stratu práce alebo psychickú ujmu. To je sekundárna viktimizácia (teda keď obeť opätovne pociťuje ujmu) a zároveň pohodlný dôvod pre políciu vec odložiť, lebo ‚vážna ujma nenastala’,“ upozorňuje odborník z infosecurity.sk.
Pri intímnych deepfake videách preto navrhuje zvážiť samostatnú skutkovú podstatu úplne bez podmienky „ujmy“ ako je dnes definovaná v návrhu. „Nekonsenzuálny sexuálny deepfake (teda vytvorený bez súhlasu) je ujmou sám osebe,“ hovorí.
Zásah do ľudskej dôstojnosti
Právnik Leontiev pripomína, že najďalej zašla v právnej úprave Veľká Británia.
„Tá už nepristupuje k deepfake iba ako k otázke nepravdivého obsahu, ale predovšetkým ako k zásahu do ľudskej dôstojnosti, súkromia a osobnej autonómie. Osobitnú pozornosť venujú v Spojenom Kráľovstve intímnym deepfake materiálom, pri ktorých sa trestnosť viaže na samotné vytvorenie alebo šírenie obsahu bez súhlasu dotknutej osoby, pretože skúsenosti ukázali, že ujma obeti vzniká už samotnou existenciou takéhoto materiálu.”
Tento posun od ochrany „dobrej povesti“ k ochrane „identity“ je podľa právnika jedným z hlavných trendov, ktorý bude postupne preberať aj ďalšia európska legislatíva.
Breiner upozorňuje aj na podvody s klonovaním hlasu – napríklad falošný príbuzný v núdzi, ktorému treba okamžite poslať peniaze a politické dezinformácie, keď sa na verejnosť dostávajú vyfabrikované vyhlásenia a údajné „uniknuté“ nahrávky. To všetko podľa neho vedie k takzvanej systémovej erózii, alebo rozpadu dôvery.
„Keď sa dá sfalšovať čokoľvek, dá sa spochybniť aj to pravé, čo podkopáva dôkaznú hodnotu videa a audia v žurnalistike aj na súdoch,“ upozorňuje Breiner.
Chránená osoba politik
Breiner kritizuje aj odseky, pri ktorých sa majú tresty sprísňovať. Trest jeden až päť rokov má po novom hroziť pri deep fakeoch spáchaných na chránených osobách, ktorými sú aj verejní činitelia.
„Chránená osoba zahŕňa aj politikov, čo znamená, že deepfake zosmiešňujúci verejného činiteľa by automaticky padal do sadzby 1–5 rokov. To ide proti judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej politici musia zniesť viac kritiky, nie menej,“ vysvetľuje. Verejných činiteľov preo navrhuje z kvalifikácie úplne vylúčiť. Zmenil by aj výnimky, pri ktorých deep fake videá nemajú byť trestné.
Dnes totiž návrh hovorí o tom, že takýto obsah nie je trestný, ak vznikol „na účel vedeckých, výskumných, vzdelávacích, umeleckých aktivít, informovania o aktuálnych alebo historických udalostiach alebo na iné obdobné účely, ak je z vytvoreného obsahu zrejmé, že bol vytvorený na tieto účely“.
Výnimka pre satiru?
Táto podmienka podľa Breinera ohrozuje satiru, ktorá podľa neho funguje práve na hrane vierohodnosti. Naopak klauzulu „iné obdobné účely” považuje za únikovú cestu pre páchateľov, ktorí sa môžu vyhovávať, že išlo len o umelecký projekt. Breiner preto navrhuje výslovne uviesť do zákona satiru a paródiu a viazať výnimku napríklad na to, že priemerný divák obsah nemôže považovať za autentický.
Satirické AI video z úvodu článku vlani riešila polícia. Nemáme nič proti zábave a v tejto veci nevedieme žiadne trestné konanie. Celú záležitosť iba posudzujeme na základe podnetov od vás a operatívnych informácií z médií,“ informovalo vtedy policajné prezídium.
Napokon trestný čin nenašla. „Nebolo zistené, že by posudzované konanie napĺňalo zákonné znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov podľa Trestného zákona ani iného protiprávneho konania,” potvrdila pre Aktuality.sk polícia. V stanovisku však pripomína, že ak určité konanie nenapĺňa znaky trestného činu, ešte to neznamená, že sa dotknutí nemôžu domáhať ochrany svojich práv inak – „vrátane uplatnenia nárokov v občianskoprávnom konaní, ak sa domnievajú, že došlo k zásahu do ich práv alebo oprávnených záujmov”.
KDH aj SNS narazili
S prvým a zatiaľ najpodrobnejším návrhom na postih deep fake obsahu u nás prišlo ešte vlani opozičné KDH. Neúspešne. Právnik Ľubomír Chripko, ktorý je aj asistentom poslanca Františka Mikloška, hovorí, že najväčší problém vládneho návrhu je jeho všeobecnosť.
„Takýto paragraf musí byť reálne vykonateľný, ak je niečo v trestnom práve veľmi vágne a široké, tak sa to ťažko postihuje. Polícia a prokuratúra, ale najmä súd, ak by prokurátor podal obžalobu, bude mať problém niekoho reálne odsúdiť,“ hovorí.
Podľa exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej budú detaily definície trestného činu pri deep fake obsahu kľúčové, rovnako ako pripravenosť vyšetrovateľov stíhať naozaj len to, čo patrí do trestného práva, a to jednotne a účinne. „Pre takýto druh trestných činov by bola na mieste aj špecializácia, a to aj u prokurátorov,“ myslí si. Za osobitnú hrozbu považuje manipuláciu s obsahom vo volebnej kampani. „Môže mať vážne následky pri oklamaní voliča, kedy sa takto účinne šíria klamstvá o kandidátoch,“ varuje.
Advokátska komora navyše navrhuje doplniť ustanovenie, ktorým sa vylúči trestná zodpovednosť výrobcov počítačových programov a poskytovateľov hostingových služieb. Novinka má totiž postihovať aj právnické osoby.
„Bez navrhovaného odseku 5 existuje riziko, že poskytovatelia hostingových služieb budú radšej postupovať opatrne, aby sa vyhli rizikám trestnej zodpovednosti. To môže viesť až ku nadmernému odstraňovania obsahu, čo by mohlo vážne ohroziť základné práva podľa práva EÚ, vrátane slobody prejavu na Slovensku a v EÚ,“ vysvetľuje advokátska komora vo svojej zásadnej pripomienke.
V minulosti už s pokusom o postihovanie deep fake videí narazila aj SNS. Jedným z predkladateľov návrhu bol pritom aj šéf národniarov Andrej Danko.
