Pri akom krvnom tlaku by ste mali zavolať sanitku? Doktorka o príznakoch.
obchodnyregister
2026.07.13.
Prvou komplikáciou dlhodobej hypertenzie môže byť mozgová príhoda a s ňou aj riziko poškodenia mozgu a smrti. Ako sa môžeme vyhnúť najhoršiemu?
Profesorka Bielecka-Dąbrowa vysvetľuje, kedy rýchlo vyhľadať lekársku pomoc, keď krvný tlak prudko stúpne. Nie je dôležitý len samotný krvný tlak, ale aj príznaky: „Sú indikáciou urgentného zásahu.“ S akým krvným tlakom by ste mali volať sanitku? Lekárka rozoberá situácie a príznaky.
Kedy začína hypertenzia a k čomu môže viesť?
Hypertenzia začína pri 140/90 mm Hg a odtiaľ sa len zvyšuje. Bohužiaľ, milióny ľudí majú tento problém. Aby toho nebolo málo, mnohí ľudia si vôbec neuvedomujú, že majú hypertenziu, pretože príznaky sa môžu roky skrývať – až kým nedôjde k tragédii. Spočiatku sa človek zdanlivo cíti dobre, ale hypertenzia postupne ničí telo a nakoniec vedie k poškodeniu orgánov.
Ateroskleróza, poškodenie obličiek (dokonca aj chronické zlyhanie obličiek), problémy so zrakom (hypertenzná retinopatia v dôsledku poškodenia zraku a v extrémnych prípadoch dokonca odlúčenie sietnice). To všetko sú dlhodobé účinky vysokého krvného tlaku. „Existujú však aj akútne, náhle stavy, ktoré si vyžadujú okamžitý zásah. Patrí medzi ne mozgová príhoda (hemoragická alebo ischemická), akútny koronárny syndróm vrátane infarktu,“ hovorí pre poľský Medonet kardiologička prof. Dr. Agata Bielecka-Dąbrowa a ako varovanie pripomína prípad jedného pacienta.
„Hovoril o tom, ako mu všetci okolo závidia jeho krásnu, ružovú pleť. Považovali ju za znak zdravia a sily a myslel si to aj samotný pacient. To bolo až do momentu, kým neprekonal hemoragickú mozgovú príhodu. Kvôli vysokému krvnému tlaku utrpel prasknutie cievy a krvácanie do mozgu. Toto bola prvá komplikácia dlhodobej hypertenzie, o ktorej nevedel, keďže sa cítil veľmi dobre a nemeral si krvný tlak,“ spomína kardiologička prof. Dr. Agata Bielecka-Dąbrowa v rozhovore pre Medonet. „Našťastie sa to celé dobre skončilo – pacient sa postavil na nohy.“ Bohužiaľ, čaká ho ďalšia liečba srdcových komplikácií, ktoré sa vyvinuli počas rokov neliečenej hypertenzie.
Prečítajte si tiež:
Ako čítať krvný tlak?
Prvé (vyššie) číslo je systolický tlak – predstavuje krvný tlak v tepnách, keď sa srdce sťahuje a pumpuje krv do ciev. Druhé je diastolický tlak, spojený s relaxáciou srdca.
Kedy je hypertenzia najnebezpečnejšia?
„Hypertenzia je mimoriadne nebezpečná (t. j. naznačuje skutočné riziko infarktu alebo mozgovej príhody), keď jej systolická hodnota presiahne 180 mmHg a/alebo diastolický tlak je nad 110 mmHg – to je jedna vec. Druhá – ak sa nepozoruje žiadny pokles tohto tlaku,“ zdôrazňuje špecialista. A hoci neexistuje jasný časový rámec, kedy by sa to malo stať, kardiologička nám pripomína, aby sme dodržiavali dôležité pravidlo: ak sa krvný tlak zvýšil z emocionálnych dôvodov (napr. sme sa na niečo nahnevali), mal by sa znížiť do 30 minút po upokojení. „Ak sa tak nestane, mali by ste rýchlo vyhľadať lekársku pomoc a určite ak je vysoký krvný tlak sprevádzaný bolesťami hlavy, mdlobami, bolesťami na hrudníku, bolesťami brucha, silnou dýchavičnosťou, rozmazaným videním alebo náhlymi ťažkosťami s rečou – potom musíte konať rýchlo, volajte 112,“ zdôrazňuje profesorka Bielecka-Dąbrowa.
Avšak aj nižšie hladiny krvného tlaku môžu byť nebezpečné. Stáva sa to vtedy, keď ho sprevádzajú príznaky, ako je bolesť na hrudníku, silná bolesť hlavy alebo brucha, alebo strata vedomia. Takéto okolnosti sú určite indikáciou pre urgentný lekársky zásah. Môžu (ale nemusia) byť spojené s komplikáciami, ako je infarkt, mozgová príhoda alebo aneuryzma aorty – to sú stavy, ktoré sú nebezpečné pre zdravie a život.
Kedy navštíviť lekára kvôli vysokému krvnému tlaku?
Odpoveď špecialistky na vyššie uvedenú otázku je stručná – vždy. „Nemusí to byť okamžité ani urgentné. Ak napríklad hodnoty krvného tlaku občas prekročia 140 mmHg, oplatí sa dohodnúť si stretnutie s lekárom,“ vysvetľuje Agata Bielecka-Dąbrowa.
Čo môžeme počas takejto konzultácie očakávať? „V prvom rade to bude zahŕňať dôkladnú anamnézu, fyzikálne vyšetrenie, dve merania krvného tlaku v ambulancii a určenie ďalšej liečby. Lekár posúdi, či sú potrebné laboratórne testy alebo 24-hodinové monitorovanie krvného tlaku, a môže dokonca zvážiť odporučenie ku kardiológovi alebo inému špecialistovi,“ hovorí kardiologička.
Zvýšené hodnoty krvného tlaku sú často reakciou tela na iné zdravotné problémy, ktoré nemusia nevyhnutne súvisieť so samotnou hypertenziou, zdôrazňuje profesorka Bielecka-Dąbrowa. „Stáva sa to napríklad pri reumatických alebo degeneratívnych ochoreniach, kde bolesť, ako aj lieky proti bolesti, môžu prispievať k zvýšeniu krvného tlaku.“
Prečítajte si tiež:
Rady, ako sa pripraviť k lekárovi
Pred vyšetrením je dobré merať si krvný tlak sedem po sebe nasledujúcich dní (najmenej tri dni) podľa schémy 2 x 2 – dve merania ráno a dve večer, pred jedlom a užívaním liekov. Merania by sa mali vykonávať jedno po druhom na tej istej ruke.
Je dobré priniesť si so sebou zdravotnú dokumentáciu a zoznam liekov (od všetkých špecialistov) vrátane doplnkov stravy, bylín atď. Často sa na základe analýzy užívaných liekov ukáže, že pacient užíval niekoľko rovnakých liekov pod rôznymi názvami alebo lieky, ktoré by sa nemali užívať súčasne.
Je tiež potrebné pripomenúť, že krvný tlak sa počas života zvyšuje a rýchlosť jeho nárastu závisí od mnohých faktorov. Preto by si mal každý dospelý nechať zmerať krvný tlak (v ordinácii alebo doma) aspoň raz ročne. Ľudia so zvýšeným krvným tlakom, ktorý je podľa najnovších smerníc už nad 120/80 mmHg, ktorí nedostávajú antihypertenzívnu liečbu, by si mali nechať zmerať krvný tlak každé tri mesiace.
Profesorka Agata Bielecka-Dąbrowa, MD, PhD.
Vedúca kliniky kardiológie a vrodených anomálií v Poľskom nemocničnom ústave Matky Pamätnej v Lodži a vedúca laboratória kardiologickej diagnostiky na Lekárskej univerzite v Lodži, členka predstavenstva a pokladníčka Asociácie pre srdcové zlyhanie Poľskej kardiologickej spoločnosti, členka predstavenstva sekcie prevencie a epidemiológie Poľskej Kardiologická spoločnosť a zvolená prezidentka Lodžskej pobočky Poľskej kardiologickej spoločnosti.
Profesorka Agata Bielecka-Dąbrowa absolvovala lekársku fakultu Lekárskej univerzity v Lodži v roku 2005 a v roku 2009 získala na tej istej univerzite doktorát. V roku 2012 získala titul špecialistky v kardiológii. V roku 2016 bola menovaná za odbornú asistentku na Lekárskej univerzite v Lodži a v roku 2018 za docentku na Poľskom nemocničnom ústave Matky poľskej v Lodži, kde sa v roku 2021 stala riadnou profesorkou kardiológie. Je predsedníčkou Lodžskej pobočky Poľskej kardiologickej spoločnosti [PTK], zvolenou predsedníčkou Asociácie pre srdcové zlyhanie PTK a členkou výkonnej rady PTK.
Jej vedecké úspechy zahŕňajú viac ako 150 publikácií. Je autorkou medzinárodných patentových prihlášok na nové zariadenia na hodnotenie pacientov so srdcovým zlyhaním. Je víťazkou ceny… súťaž Medwomen 2023 organizovaná Nadáciou Women in Medicine, postdoktorandské štipendium od spoločnosti L’Oréal a Ministerstva vedy a vysokoškolského vzdelávania pre ženy vo vede v roku 2015 a množstvo ďalších vedeckých ocenení.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.