Koniec tajných správ sa odkladá. Ako europoslanci prekazili plán na plošné sledovanie našich mobilov

obchodnyregister 2026.07.13.

Europoslanci po chaotickom hlasovaní definitívne rozhodli o osude Chat Control. Plošné skenovanie prežilo, no šifrované správy zostanú chránené pred zásahmi.  

Európsky parlament vo štvrtok 9. júla definitívne rozhodol o osude kontroverznej legislatívy o sledovaní online komunikácie, známej ako Chat Control. Hoci europoslanci ešte na jar plošné skenovanie súkromných správ zablokovali, vďaka nezvyčajnému procedurálnemu ťahu sa návrh vrátil na stôl – a tentoraz úspešne.

Zástancovia práva na súkromie si však napriek tomu pripisujú aspoň malé víťazstvo – v napätom hlasovaní sa im podarilo presadiť zmeny, ktoré z masového sledovania vynechávajú aplikácie s end-to-end šifrovaním, ako sú WhatsApp či Signal.

Samotnému hlasovaniu v Štrasburgu predchádzal chaos, pri ktorom sa niektorí europoslanci sťažovali predsedajúcej schôdze, že ani nevedia, o čom presne rozhodujú. Mnohí sa teraz pýtajú, ako je možné, že už raz zrušená legislatíva doslova vstala z mŕtvych, a čo jej oživenie znamená pre súkromie bežného Európana.

Čo je Chat Control?

Európska únia už roky hľadá spôsob, ako efektívne bojovať proti šíreniu materiálov zachytávajúcich sexuálne zneužívanie detí (v angličtine známe pod skratkou CSAM). V roku 2020 preto vznikla dočasná výnimka zo smernice o súkromí ePrivacy, známa aj ako Chat Control 1.0.

Táto výnimka umožňovala technologickým gigantom ako Google, Microsoft či Meta s aplikáciami Messenger a Instagram dobrovoľne skenovať súkromné správy a maily používateľov. Robili to pomocou automatizovaných algoritmov, ktoré porovnávali takzvané digitálne odtlačky posielaných obrázkov s databázou známeho nelegálneho obsahu. Ak systém našiel zhodu, nahlásil to úradom.

Študenti na sociálnych sieťach vo svojich telefónoch na St Mary MacKillop College v Canberre.image
Prečítajte si tiež:

Ochrancovia súkromia od začiatku upozorňovali, že ide o masové sledovanie nevinných občanov s obrovskou chybovosťou. Česká europoslankyňa Markéta Gregorová (Piráti/Zelení), ktorá v Európskom parlamente patrí medzi najväčšie kritičky tejto legislatívy, už v apríli tohto roku pre Aktuality.sk poukázala na priepastný nepomer v dátach: „Napríklad spoločnosť Microsoft zachytila 11,7 miliardy obrázkov, konverzácií a správ, no polícii následne nahlásila iba 32-tisíc.

To je obrovský nepomer. Akonáhle je legislatíva disproporčná, stáva sa nelegálnou. Európsky súd pre ľudské práva by tú výnimku zrušil, keby nebola iba dočasná.“

Markéta Gregorová je česká europoslankyňa za stranu Piráti.image
Markéta Gregorová je česká europoslankyňa za stranu Piráti.
Zdroj: Markéta Gregorová

Podobný názor vtedy prevážil aj v Európskom parlamente. Keď sa malo v marci hlasovať o predĺžení tejto výnimky, europoslanci ju odmietli. Výnimka tak 4. apríla 2026 definitívne vypršala a plošné skenovanie správ sa na európskej pôde stalo opäť nelegálnym.

Niektorí technologickí giganti síce v skenovaní pokračovali ďalej s argumentom, že deti musia chrániť „zákon-nezákon“, no z právneho hľadiska sa zdalo, že plošné sledovanie sa končí. Až kým nezasiahla šéfka europarlamentu Roberta Metsola.

Spoliehanie sa na AI chatbotov má aj svoju odvrátenú stránku.image
Prečítajte si tiež:

Kontroverzný ťah predsedníčky

Tlak na obnovenie sledovania bol z niektorých strán obrovský. Zapojili sa doň organizácie na ochranu detí, technologické firmy, niekoľkí európski komisári aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Hlavným motorom sa však stala Európska ľudová strana (EPP) – najsilnejšia európska politická frakcia.

Do hry vstúpila priamo predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola (EPP). Využila extrémne zriedkavú, no legislatívne platnú kľučku. Požiadala členské štáty, teda Radu EÚ, aby zákon vo svojom takzvanom prvom čítaní aj napriek nevôli parlamentu schválili. Rada to ešte v rámci cyperského predsedníctva ochotne urobila a posunula text späť do europarlamentu na druhé čítanie. Z mŕtveho zákona sa tak stala živá agenda.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola v deň samitu lídrov Európskej únie v Bruseli, 18. júna 2026.image
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola v deň samitu lídrov Európskej únie v Bruseli, 18. júna 2026.
Zdroj: REUTERS/Laia Ros

Tento krok mnohých zákonodarcov rozzúril, pričom ho označili za „bezprecedentný“ útok na vôľu parlamentu. Obzvlášť žhavá je táto téma v Česku, kde sa už niekoľko mesiacov pravidelne objavuje na stránkach médií.

„My už sme Chat Control raz odmietli, ale jeho zástancovia sa s tým neuspokojili, preto využívajú triky a kľučky na to, aby sa o ňom hlasovalo znovu,“ vyhlásil český europoslanec Ondřej Krutílek (ODS).

Naopak, jeho kolega Luděk Niedermayer (TOP 09), ktorý patrí do frakcie EPP, procedúru obhajoval: „Odmietam, že by došlo k čomukoľvek neštandardnému. Rada skrátka pokračovala v platnom legislatívnom procese a text vrátila parlamentu, aby sa k nemu vyjadril v druhom čítaní. Ide len o to, aby systém využívaný na vyhľadávanie sexuálnych predátorov mohol platiť ďalej, pokiaľ nevznikne nová legislatíva.“

Pasca s absolútnou väčšinou

Skutočný chaos však nastal až priamo na hlasovaní. Oživenie zákona a jeho presunutie do druhého čítania totiž so sebou prinieslo procedurálnu podmienku. Za bežných okolností stačí na schválenie alebo odmietnutie návrhu takzvaná jednoduchá väčšina, teda viac hlasov za ako proti z prítomných poslancov. Pravidlá EÚ však hovoria, že ak chce parlament v druhom čítaní zablokovať alebo upraviť návrh Rady, potrebuje na to absolútnu väčšinu všetkých zvolených poslancov – teda minimálne 361 hlasov.

Zabezpečiť účasť 361 rovnako zmýšľajúcich poslancov uprostred júla je však v Štrasburgu naozaj náročné. A presne to sa snahe zákon úplne zrušiť stalo osudným. Odporcovia Chat Controlu nazbierali len 314 hlasov, pričom 276 poslancov bolo za. Zákon ako celok teda prežil.

Európsky parlamentimage
Európsky parlament
Zdroj: TASR/AP

Pri tomto hlasovaní sa rozdelili aj slovenskí europoslanci. Jedinou slovenskou zástupkyňou v Štrasburgu, ktorá hlasovala priamo proti návrhu na odmietnutie (a zákon teda podporila), bola Miriam Lexmann (KDH). Zostala tak verná línii svojej európskej frakcie ľudovcov z EPP. Naopak, hlasovania sa zdržala trojica poslancov – Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová (obaja PS) a Monika Beňová (Smer-SD). Všetci ostatní prítomní slovenskí europoslanci hlasovali za zrušenie legislatívy.

Horkosladké víťazstvo

Ochrancovia súkromia však mali v rukáve plán B. Predložili k zákonu pozmeňujúce návrhy, z ktorých ten najdôležitejší požadoval úplné vyňatie end-to-end šifrovaných konverzácií z plošného skenovania.

End-to-end šifrovanie (E2EE), ktoré využívajú aplikácie ako WhatsApp, Signal či iMessage, funguje tak, že správu dokáže prečítať len odosielateľ a prijímateľ. Vynútené skenovanie by znamenalo, že firmy by museli zaviesť takzvaný client-side scanning – systém by vaše fotky a správy oskenoval priamo vo vašom telefóne ešte predtým, než by sa vôbec zašifrovali a odoslali. To by de facto znamenalo koniec dôvernej komunikácie v Európe.

Ilustračná fotografia,image
Ilustračná fotografia,
Zdroj: istock

V hlasovaní sa však spojila netradičná koalícia liberálov, radikálnej ľavice, zelenej frakcie, krajnej pravice a dokonca aj časti socialistov. Hlasovacie zariadenia napokon ukázali čísla 369 a 362. Prijatie pozmeňujúcich návrhov tak prešlo najtesnejšou možnou absolútnou väčšinou.

„Dnešok je pre mňa a všetkých ochrancov súkromia horkosladké víťazstvo,“ zhodnotila výsledok Markéta Gregorová. „Ochrana šifrovania bola jednou z našich priorít. Som teda rada, že sa podarilo získať absolútnu nadpolovičnú podporu pre zmenu, ktorá zachová aspoň šifrovanie. Zároveň ale bohužiaľ prešlo dobrovoľné masové skenovanie,“ dodala.

Výsledok hlasovania znamená, že výnimka na sledovanie síce bola opäť schválená, ale platformám prísne zakazuje siahať na zašifrovaný obsah. Skenovať sa tak budú môcť naďalej len nezabezpečené kanály, akými sú klasický Messenger, ak v ňom nezapnete tajnú konverzáciu, či Instagram.

Zástancovia tvrdej línie však neskrývali sklamanie. Nemecká europoslankyňa Lena Düpont (EPP) chcela návrat zákona úplne bez ústupkov a priznala, že frakcia nie je s výsledkom spokojná. Zástupca technologickej lobby DOT Europe Ben Brake sa zas posťažoval, že schválenie zmien proces iba predĺži a firmy tak zostávajú v právnej neistote.

Tínedžer používa svoj mobilný telefón na prístup k sociálnym sieťam.image
Tínedžer používa svoj mobilný telefón na prístup k sociálnym sieťam.
Zdroj: Reuters/AAP Image/Dean Lewins

A čo bude ďalej?

Keďže parlament do návrhu zasiahol a pridaním výnimky pre šifrované správy ho upravil, rozhodnutie je teraz na strane členských štátov, teda Rady EÚ.

Rada musí rozhodnúť, či európskym poslancom ustúpi a ochranu šifrovania bude akceptovať. Ak s tým štáty nebudú súhlasiť, Európsku úniu čaká problém. Legislatíva by spadla do takzvaného dohodovacieho konania, v ktorom sa stretávajú zástupcovia parlamentu a Rady. Tento nástroj sa považuje za legislatívnu krízovú brzdu a od roku 2013 sa v EÚ použil len jediný raz.

Navyše netreba zabúdať, že celý tento spor sa stále vedie „len“ o dočasnú výnimku, ktorá bez povšimnutia väčšiny platila už od roku 2020. V pozadí už úradníci pripravujú obávaný Chat Control 2.0 – permanentnú legislatívu, ktorá by mala pravidlá digitálneho sledovania a ochrany detí na internete nastaviť natrvalo. A ako ukázali júlové udalosti v Štrasburgu, nebude jednoduché odhadnúť, ako sa veci napokon vyvinú.