Miroslav Válek a ženy. Miluj ma ako naozaj, vyzýval kontroverzný básnik

Autori ľúbostnej poézie majú obyčajne úspech u žien, hoci mnohé krásne verše vzišli práve z nešťastnej lásky. Neviem, ako to bolo v prípade Miroslava Válka, jedno je však isté, a verejne známe – v živote mal tri zásadné vzťahy.  

Spoznala som ho v čase, keď mal za manželku Zoru, rodenú Zorinovú, ktorá pochádzala z Ruska. Nebola však žiaden budovateľský typ, skôr vyzerala ako šľachtičná. Mala jemnú bledú tvár a precízne upravené svetlé vlasy. Vyzerala ako porcelánová bábika a správala sa ako precitlivený človek. Mala v sebe niečo tragické, osudové, a neskôr, po rozvode, svoj život sama ukončila.

Priznám sa, veľmi sa mi k nemu nehodila, ale múzy sú nevyspytateľné a ktovie, aké ženy pasujú k básnikom. Spomenula som si na túto dávnu minulosť hneď, ako som po prvý raz listovala v knihe Miroslava Válka Miluj ma ako naozaj (Ikar). Je z edície mimoriadne výpravných kníh a vyšla tiež v dvoch verziách – luxusnej a jednoduchšej, cenovo prístupnejšej. Práve toto vydanie mám v rukách a je radosť sa do knihy zapozerať a do textov začítať. Publikáciu opäť ilustrovala, ako viaceré predchádzajúce z tejto edície, Katarína Vavrová.

Foto:
IKAR
Miroslav Válek – Miluj ma ako naozaj

Zmysel obrazov

Ženy na ilustráciách Kataríny Vavrovej sú ako z ríše snov. Majú jemnú krásu, detailne sú vykreslené ich vzácne šaty, šperky, účesy, magické drobnosti, ktoré ich obklopujú a naznačujú dramatickú náladu. Kompozície pôsobia tajuplne, ale ich základ je veľmi reálny. Je to pocit. Ten dokáže maliarka stvárniť priam rukolapne. V tomto prípade je to pocit smútku, márnosti, rozpakov, disharmónie. Zaujímavé je, že to, čo nevládzu vyjadriť slová, často vypovie práve obraz.

Darmo budeme nad spisovateľom a politikom Miroslavom Válkom špekulovať, obracať jeho život zo všetkých strán, slová nikdy nedokážu vyjadriť tie krehké otázky: Ako to, že hoci sa človek tak snaží dospieť k dokonalosti, k ideálu, niečo to vždy prekazí a aj špičkovému umelcovi a činorodému človeku prischne prívlastok kontroverzný – ako aj Miroslavovi Válkovi. Vavrová nakreslila celú galériu žien, ktoré sú krásne, ušľachtilé, dokonalá harmónia, a predsa – v ich tvári je bolesť, otázka, často aj slza, dokonca krv. Je to metafora ľudského snaženia, ktoré často, aj pri tej najlepšej snahe, vedie ku sklamaniu a krachu. Tieto fajnovosti sa, samozrejme, v historických hodnoteniach nezohľadňujú, ale je práve na umelcoch, aby do života – a jeho posudzovania – vnášali aj mäkší tón, ktorý práve môže zvýšiť objektivitu. Katarína Vavrová túto úlohu plní. Válka neilustruje, ale vykladá.

Foto:
Juraj Štefanovič
Ilustrácie Kataríny Vavrovej z knihy Miroslava Válka Miluj ma ako naposledy.

Známe verše

V publikácii je výber z básnikovej ľúbostnej tvorby, nájdeme tam tie najznámejšie verše. Hneď som si nalistovala epickú báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, z ktorej asi každý pozná práve ten titulok. Znova si báseň čítam a podlieham jej sile. Aký príbeh, aké príbehy v príbehu! A obrazy: „Myslel som, že to bola nevyhnutnosť osudu, alebo vôľa bohov, proste čosi ako náhly pád jablka na ostrie noža, ale jadro veci bolo v niečom inom.“ Je to o detskej láske k spolužiačke, ktorá sa skončila vznikom protektorátu v Čechách a tzv. slovenského štátu. Aj jeho detská láska musela odísť do Prahy, bola Češka. To je však len jeden z motívov básne, je ich tam viac a takýto je záver: „Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, skryjú tvoju tvár vlhkú od potu a od sĺz. Môžu pritúliť, zachrániť a zohriať. Ale aj priložiť prsty na hrdlo a stisnúť.“

Foto:
Juraj Štefanovič
Knihu Miroslava Válka Miluj ma ako naposledy uviedla do života Kateřina Žbirková.

Ako vidno, Válek vedel o živote všetko a vedel o tom originálne a presvedčivo písať. Pomáhal svojou tvorbou ľuďom v citových zmätkoch, a predsa ani on nemal žiadne privilégiá od osudu a nevyhol sa utrpeniu, bolesti, neporadil si vždy. Vytvoril však veľké dielo a vďaka nemu – kým bol ministrom – vznikli aj mnohé iné významné diela v slovenskom umení. Sú to filmy, knihy, ale aj hudba. Veď si len spomeňme na báseň Smutná ranná električka, ktorú spracovali ako pieseň Marián Varga a Pavol Hammel. Tá električka priam zľudovela. Samozrejme, nechýba ani v tejto knihe. A má svoju veľmi zaujímavú ilustráciu, ktorá evokuje pohľad cez sklo do clivého sveta. (Smutná ranná električka, a ja v nej, a ja v nej, už ma vezú, už ma vezú, ako v rakve sklenenej.)

Bol sexi?

Vždy som sa na Miroslava Válka dívala predovšetkým ako na rozhľadeného intelektuála. Medzi umelcami a novinármi mal všeobecný rešpekt, lebo napomáhal presadzovať kvalitu a bojoval s normalizátormi. Znie to paradoxne, veď bol jej súčasťou, ale to nech rozoberajú historici, ja teraz skúmam Válka najmä ako básnika a chlapa. Ako trubadúra, ktorý by mal vzbudzovať aj nežné city a povzbudzovať erotické nálady. Válek nemal povesť zvodcu, ani sa nehovorilo o jeho vzťahoch, hoci sme si ako novinári všimli, že na ministerstve kultúry mal záujmy tohto druhu, ale vo všetkej počestnosti a iba k jednej žene. Bola to šikovná a milá čiernovlasá Katarína, s ktorou sa neskôr aj oženil.

Foto:
ARCHÍV TASR
Miroslav Válek, minister kultúry počas normalizačného obdobia.

A pokiaľ ide o ctiteľky, poznala som iba jednu dámu z umeleckej obce, ktorá zamilovane vzdychala: ,,Ach ten Miro, ach ten Miro!”, ale bolo to ojedinelé a trocha v žartovnom tóne, platonické. Na Válka si vlastne ženy veľmi netrúfali. A nevyzeral zle! Najmä, keď bol dramaticky vychudnutý, čo pridávalo jeho rysom ostrosť a zdôrazňovalo jeho sarkastický, až trocha pohrdlivý výraz tváre. Vyzeral neprispôsobivý a v diskusii by asi väčšinu protivníkov aj dnes porazil. Škoda, že už nemôže hovoriť. Sú tu však jeho básne. A to je viac než akékoľvek reči. Čitateľ číta aj srdcom, no žasne práve nad intelektom, poéziou ratia, ktorá je v týchto veršoch. Je to aj kus histórie, nielen jeho osobnej, ale aj všeobecnej. On je v tých veršoch aj reportérom, publicistom, vedcom, sú to texty také všestranné a obsažné, že sa oplatí mať ich doma v knižnici a pomaly si ich čítať.

Často si dnes hovoríme, akú povrchnú a chaotickú dobu žijeme, ako ľudia nezáväzne rozprávajú a že neplatia žiadne hodnoty. Stačí siahnuť napríklad po tejto knihe a sme vo svete ozajstnosti a kvality. Skúsme, či to ešte vôbec vieme vnímať.

Témy:
Miroslav Válek
Katarína Vavrová
básnická tvorba
normalizátori
kniha
poézia

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.