Za tábor rodičia zaplatia stovky eur. Odborníci hovoria, že deťom môže pomôcť aj leto doma

Pre jedno dieťa znamenajú letné prázdniny tábor, dovolenku pri mori, víkendové výlety, pravidelný pohyb a čítanie pred spaním spolu s mamou či otcom. Pre iné sú dva mesiace obdobím bez pravidelného programu, pretože rodičia musia pracovať a tábory sú pre nich pridrahé. V septembri sa však vracajú do rovnakých školských lavíc. Môžu letné prázdniny prehĺbiť rozdiely medzi deťmi?  

Pre rodiny, ktoré zápasia s financiami, môžu byť platené tábory či pobyty nedostupné a ak rodičia nemajú priestor venovať sa deťom tak, ako by chceli, deti samy rozhodujú, ako strávia voľné chvíle. Odborníci pritom upozorňujú, že práve spôsob, akým deti trávia letné prázdniny, môže ovplyvniť ich ďalší vývoj aj návrat do školy.

„Posledné roky vplyvom zvyšovania cien, nárastu závislosti od digitálnych technológií, ohrozenia duševného zdravia detí, vzdialenosti od starých rodičov alebo ešte ich aktívneho pracovného života sa javia letné prázdniny ako čas veľmi náročný pre rodičov,“ opisuje situáciu mnohých slovenských rodín špeciálny pedagóg a koordinátor Inklucentra Viktor Križo.

Mnohé deti pritom trávia čoraz viac času na mobiloch a tabletoch. Podľa výsledkov prieskumu Focus a občianskeho združenia IPčko trávia tínedžeri na sociálnych sieťach až šesť hodín denne.

To, koľko času deti presedia pred obrazovkami a aké ďalšie aktivity majú, je podľa Križa dôležitejšie než samotný fakt, že majú prázdniny. Rozhodujúce je totiž to, ako ich trávia.

Ako sa to prejaví v škole?

„Mozog, aby dokázal zafixovať cez pamäť zručnosti, potrebuje aj zážitky a emocionálny rozvoj. To dáva významný posun v neurovývine,“ upozorňuje Križo. Podľa neho sú pre deti dôležité najmä zážitky. Striedanie oddychu s tábormi, športom, pobytom v prírode či časom stráveným s kamarátmi pomáha mozgu upevňovať to, čo sa deti naučili počas školského roka.

Alena učí žiakov na prvom stupni viac ako dve desaťročia. Hovorí, že rozdiel medzi deťmi po letných prázdninách vidí prakticky každý rok. „Sú deti, s ktorými rodičia pracujú aj počas prázdnin a v septembri sa zaradia k tým lepším žiakom. No sú žiaci, ktorým sa rodina nevenuje a nedokážu podávať ani také výkony, akých boli schopní v júni,“ hovorí.

Strácanie zručností a vedomostí je podľa nej individuálne, no problémy sa objavia zvyčajne pri čítaní či zabúdaní písaného písma. „Mnohí žiaci na konci školského roka čítajú výrazne lepšie ako po dvoch mesiacoch prázdnin,“ uvádza ako príklad. Veľmi často sa podľa jej skúsenosti strácajú aj pracovné návyky, ako sú pravidelnosť alebo systematickosť.

Hoci sa často hovorí najmä o vedomostiach, podľa Križa nie je najväčším rizikom to, že deti zabudnú vybrané slová alebo násobilku. „Problém je, že časť detí trávi leto ešte viac na digitálnych technológiách, čo zhoršuje ich duševné zdravie, ale aj kognitívny vývin. Časť detí zase nemá možnosť tráviť ho zmysluplne a prežívajú nudu a podliehajú sociálno-patologickým javom, ako môže byť alkohol alebo fajčenie,“ hovorí.

Leto je čoraz drahšie

Rodičia chcú tomu zvyčajne zabrániť tým, že dieťa prihlásia do tábora či na jazykový pobyt. Je to zároveň aj praktickým riešením toho, kto sa o dieťa postará počas času, keď musia byť rodičia v práci. Organizované aktivity pritom môžu byť pre rodinný rozpočet výraznou položkou.

Vyššie životné náklady sa podľa predsedu Klubu detských cestovných kancelárií Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Pavla Bobošíka odrážajú aj na rozhodovaní rodín. „Medzi našimi členmi vnímame mierny pokles záujmu o niektoré letné aktivity pre deti, najmä pri produktoch, ktoré predstavujú vyššiu finančnú investíciu, ako sú jazykové pobyty v zahraničí či drahšie tábory,“ hovorí.

Mnohé rodiny podľa neho často hľadajú dostupnejšie alternatívy. „Viditeľný je väčší dôraz na včasné rezervácie, akcie typu „first minute“ či splátkové možnosti,“ dodáva.

Za najlacnejšie denné tábory rodičia zaplatia približne 50 až 100 eur za týždeň. Pri táboroch centier voľného času sa cena najčastejšie pohybuje okolo 70 až 150 eur, športové kempy či tematické tábory stoja približne 120 až 260 eur za týždeň. Pobytové tábory začínajú približne na sume 400 eur.

Pomoc doma miesto tábora

O tom, že letné prázdniny pre každého žiaka znamenajú niečo iné, svedčia aj prípady zo sociálne znevýhodneného prostredia, o ktorých hovorí Zuzana Pavlínová z OZ Človek v ohrození. „Deti, ktoré do našich aktivít zapojené nie sú a nemajú ani inú intervenciu či podporu, to majú v komunitách naozaj náročné. Nemajú zabezpečený program, tábor či aktivity a stávajú sa svojimi vlastnými animátormi voľného času,“ opisuje.

Podľa nej leto v chudobných komunitách často neznamená len voľný čas. Deti musia pomáhať v domácnosti, starať sa o mladších súrodencov alebo si v niektorých prípadoch privyrábať, aby pomohli rodinnému rozpočtu. „V komunitách najmä nie je priestor na rozvoj zručností a schopností, ktoré sa deti naučili. Nemajú doma učebnice, zošity zo školského roka sa často stratia a po dlhých prázdninách je pre nich návrat do školy náročnejší,“ vysvetľuje.

Letné programy nielen pre deti zo znevýhodnených skupín organizujú aj samotné školy, školské kluby detí, centrá voľného času či samosprávy. Zapájajú sa do nich napríklad aj deti s iným materinským jazykom, pre ktoré je vyučovanie náročnejšie, či deti, ktoré nemajú s kým zostať doma.

„Príkladom je organizácia Teach for Slovakia, ktorá organizuje letné tábory pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a prepája opakovanie učiva so zážitkovými aktivitami a rozvojom spolupráce, vytrvalosti či motivácie,“ uvádza rezort školstva.

Zážitky sa nedajú kúpiť

Kvalitne strávený čas prázdnin však nie vždy musí znamenať utratenie stoviek eur za detský tábor či pobyt. Pedagógovia z letných programov odporúčajú rodičom, aby deti počas letných prázdnin zapájali do spoločenských hier, čítania, krátkodobého precvičovania znalostí alebo aj do bežných činností, ako je varenie či nakupovanie. Dôležité je podľa nich najmä venovať sa deťom pravidelne, s láskou a rozvíjať ich zručnosti nenásilnou formou – hrou, bádaním či plnením výziev.

„Ak má dieťa veľa peňazí a rodičia naň nemajú čas, trávi väčšiu časť aktivít na digitálnych technológiách, je to skôr úpadok detského mozgu a vývinu. Ak by dieťa celé dni hralo vonku futbal, oblievalo a naháňalo sa v prírode, nepotrebuje veľa peňazí a môže zažiť veľmi podnetné leto,“ upozorňuje Križo.

Deti oveľa viac ako drahé programy podľa neho potrebujú priestor na kreativitu, tvorivosť a kamarátstva. „Ak pôjde dieťa do Disneylandu, je to veľký zážitok, ale pridaná hodnota nebude väčšia, ak pôjde aj na miestne kolotoče alebo si v lese bude stavať bunker,“ uvádza príklady.

Dokonca varuje, že priveľa podnetov by mohlo dieťa preťažovať. Prirovnáva to k situácii, keby dieťa naraz užilo celú krabičku vitamínu C. „Telo to nespracuje,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
letné prázdniny
sociálne znevýhodnené prostredie
digitálne technológie
letné tábory

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.