Rodinné stretnutie, na ktorom si chceli uctiť pamiatku zosnulého syna, sa zmenilo na krvavú nočnú moru

Podľa niektorých kritikov je v ňom príliš veľa brutality a násilia, ale v prípade série Evil Dead je to rovnako absurdná sťažnosť, ako keby ste sa ponosovali na vysoký počet automobilových naháňačiek v snímkach Rýchlo a zbesilo.  

Ďalšie pokračovanie s podtitulom Zhor v pekle prináša množstvo nových nechutností a jeho režisér Sébastien Vaniček sa pri tvorbe inšpiroval svojou domácou kultúrou – hnutím Nová francúzska extrémita.

Deaditi sú späť

V rozhovore, ktorý som s ním viedla pred dvoma rokmi, keď uviedol svoj debut Háveď, povedal, že medzi jeho najobľúbenejšími režisérmi je Alexander Aja, ktorý stojí za jedným z najvýraznejších filmov tohto hnutia s názvom Noc s nabrúsenou britvou. Dokonca s ním aj spolupracoval.

,,Počas natáčania Hávede mi veľmi pomohol, bol to môj mentor, ktorý dohliadal na tento projekt. Pomohol nám dosiahnuť, aby náš film zarezonoval,” uviedol pre Pravdu Vaniček.

Nový Evil Dead v istom zmysle nadväzuje na predchádzajúci diel, no zároveň predstavuje celkom nové postavy a ich príbeh.

Ten sa neodohráva ani v chate uprostred lesa, ani v činžiaku, ale v polorozpadnutom dome kdesi na samote. Ide o ten typ ošarpaného príbytku, aký neuvidíte nikde inde než v americkom filme, a miestami trochu evokuje Texaský masaker motorovou pílou z roku 1974.

Po nečakanej smrti Willa (George Pullar) sa v ňom stretáva jeho rodina – mama Susan (Tandi Wrightová), otec Edgar (Erroll Shand), brat Joseph (Hunter Doohan) so svojou priateľkou Thyou (Luciane Buchananová), stará mama Polly (Maude Daveyová) a Willova manželka Alice (Souheila Yacoubová).

Panuje medzi nimi napätý vzťah, pretože Willovi rodičia vinia z jeho nešťastnej autonehody práve Alice, na ktorú celá situácia dolieha mimoriadne ťažko.

Okrem toho sa vŕšia aj na svojom mladšom synovi, ktorý je pre nich veľkým sklamaním – najmä v porovnaní s Willom, ktorý je v ich očiach absolútne nedotknuteľný.

No a do tejto ,,pohodovej” atmosféry zasiahnu temné sily – Deaditi – pátrajúci po dýke, ktorá má ako jediný predmet na svete moc zničiť ich.

Podľa všetkého sa totiž nachádza práve v tomto dome – spolu s celým výskumom Josephovho nebohého starého otca Benjamina, ktorý sa počas života zaoberal štúdiom Necronomiconu.

Séria, ktorá si dlhodobo drží kvalitu

Keď hororový fanúšik vidí na začiatku filmu staršieho človeka, premkne ho neblahé tušenie, že bude svedkom obzvlášť nechutných scén – v posledných rokoch sa to už v tomto žánri stalo akýmsi štandardom.

Oveľa znepokojujúcejšia je však prítomnosť psa – v sérii Evil Dead totiž nikto nie je v bezpečí a množstvo divákov je oveľa citlivejších na trpiace zvieratá než ľudí (veď aj preto existuje stránka Does the Dog Die?, kde si môžete vopred overiť, či prežijú).

A ešte doplním, že tento film potvrdil moje obavy, ktoré mám odmalička, keď vidím, ako mama ukladá umyté nože ostrím dohora. Zlý nápad, nerobte to!

Hoci predchádzajúci diel s podtitulom Vzostup zla od Lee Cronina sa mi páčil o niečo viac, aj toto pokračovanie sa vydarilo. (Mimochodom, ešte stále sa bavím na tom, že do názvu svojho nového hororu Múmia vložil svoje meno, hoci ide len o jeho tretí celovečerný film v kariére.)

Evil Dead: Zhor v pekle sa nesnaží príliš vybočovať zo zaužívaných pravidiel tohto vesmíru, no zároveň prichádza s jemne pozmenenou formulkou – Necronomicon tu napríklad nezohráva zásadnú rolu.

Séria, ktorá má už 45 rokov, si udržiava optimálnu kvalitu najmä preto, že na ňu v úlohe producenta ešte stále dohliada jej tvorca Sam Raimi, a – dúfam, že to nezakríknem – ešte sa nestihla pokaziť (ako napríklad taký Vreskot).

Režiséra najnovšieho Evil Dead si sám vyhliadol po tom, čo videl jeho Háveď z roku 2023, ktorá ho zaujala.

V našom rozhovore spred dvoch rokov Vaniček uviedol, že chce vytvoriť ten najintenzívnejší film, aký sa bude dať.

,,O tom totiž Evil Dead je – v kine chcete cítiť silné emócie. Dôležité sú však pre mňa aj dômyselné postavy s hlbokými príbehmi. Chcem nájsť perfektný balans medzi intenzitou filmov tejto série a tým, čo chcem povedať o ľuďoch, ich správaní, vzťahoch a povahách.”

Foto:
Itafilm
Pripravte sa množstvo nových nechutností.

Čo cítiť po smrti manžela tyrana?

A skutočne – situácia, v ktorej sa ocitla protagonistka Alice, je zničujúca. Čo má cítiť po smrti muža, ktorý jej psychicky aj fyzicky ubližoval? Jeho rodina chce, aby cítila vinu, v ich očiach bol dokonalý.

Vidia však, že ju to nevzalo tak, ako by očakávali – vyzerá síce akosi rozorvane, no neplače, dokonca si na jeho pohreb obuje obyčajné tenisky. No hoci túto dejovú linku vnímam priaznivo, bolo by fajn, ak by Alice mohla byť definovaná aj niečím iným, než len svojou traumou.

Ani Evil Dead sa nevyhol zmene v zmysle jemného prispôsobenia sa trendom v súčasnom horore – už to nie je len hrôza z nadprirodzených foriem zla, ale aj z bolestných životných skúseností, ktoré sú skutočné a v istom zmysle o to desivejšie.

Napriek tomu však Deaditi, nech sú akokoľvek odstrašujúci a chladnokrvní, nestratili svoj zmysel pre humor ani v tomto filme. Výnimočný výkon počas posadnutia zlom predviedla Luciane Buchananová, ktorá, mimochodom, pracovala na predchádzajúcom diele ako členka štábu.

Čo sa filmu dá vyčítať, sú príliš rýchle a chaotické strihy, najmä na začiatku – obávam sa, či nejde o následok ,,reelskovej” kultúry, ktorá nám ničí pozornosť a preto nie sme schopní sledovať dlhšie zábery.

Okrem toho je otázna aj kvalita niektorých efektov, predovšetkým v závere, ale treba zase uznať, že to k Evil Dead tak trochu patrí.

Nezabudnite zostať v kine až do konca, čakajú vás totiž dve potitulkové scény, ktoré by ste si nemali nechať ujsť. A o dva roky sa Deaditi vrátia v ďalšom filme, vôbec prvom prequeli celej série, ktorého dej sa odohráva v roku 1972.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Evil Dead
horor
recenzia
film

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.