Ako DRFG diverzifikuje svoje miliardové aktíva: Od stabilných retail parkov po technologickú éru umelej inteligencie

Česká investičná skupina DRFG expanduje a prináša vizionársky pohľad na realitný trh, investície a digitálnu infraštruktúru. Pozrite sa spolu s jej vedúcimi predstaviteľmi do zákulisia spoločnosti, ktorá prepája miliardový kapitál s reálnymi potrebami trhu.  

Odvážne developerské kroky v bratislavskom downtowne, tisíce kilometrov optických sietí spájajúcich krajiny strednej Európy a otvorenie sveta veľkých inštitucionálnych investícií širokej verejnosti. Od svojho vzniku v roku 2011 vyrástla investičná skupina DRFG na rešpektovaného medzinárodného hráča, ktorý prepája dynamický svet nehnuteľností, telekomunikácií, finančných služieb a energetiky (nielen) naprieč regiónom V4.

Hoci biznis DRFG historicky stojí na stabilných výnosoch z retail parkov, dnes skupina s istotou preniká aj do rezidenčného developmentu a reaguje na najmodernejšie technologické výzvy – od infraštruktúry cez umelú inteligenciu až po batériové úložiská.

Ako sa riadi holding s miliardovými aktívami v čase turbulentných makroekonomických zmien? Prečo je slovenský trh pre investorov stabilnejší než ten český a ako chce skupina otvoriť svet veľkých investícií bežným ľuďom?

Aj na to sme sa pýtali zakladateľa a majoritného akcionára DRFG Davida Rusňáka a akcionára, podpredsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa DRFG Romana Řezníčka.

1. pilier: Real Estate

Portfólio DRFG stojí primárne na výnosových nehnuteľnostiach generujúcich stabilnú hotovosť. Projekt Ister Tower, ktorý nedávno získal stavebné povolenie, je z tohto pohľadu trochu odbočkou k developmentu. Prečo ste sa rozhodli pre takýto masívny krok práve v bratislavskom downtowne?

David Rusňák: V realitnom sektore sa primárne venujeme skutočne nákupu stojacich a prenajatých aktív, ktoré generujú hotovosť, a to v štátoch a regiónoch, kde pôsobíme – teda v Českej republike, Maďarsku, Poľsku, na Slovensku a aktuálne aj v Chorvátsku.

K developmentu sme sa dostali tak trochu náhodou. Keď sa skončila pandémia covidu, energie zdraželi a inflácia stúpla dovtedy nevídaným spôsobom. Hľadali sme projekty, kde by sme dokázali zhodnotiť kapitál zaujímavejšie než pri stojacich aktívach, a prirodzene sa ponúkal development. Kým logistický development sme robili primárne v Poľsku už predtým, nová makroekonomická situácia nás priviedla práve k rezidenčnému developmentu.

Bolo pre vás Slovensko v tomto smere od začiatku zaujímavé?

David Rusňák: Začali sme projektmi v Česku, konkrétne v Prahe, Mladej Boleslavi, Olomouci a v Brne. Až potom nám prišiel do cesty projekt v Bratislave. Samozrejme, bol pre nás atraktívny z hľadiska lokality, dizajnu budovy aj samotnej veľkosti. Premýšľali sme, ako sa naň bude pozerať slovenský zákazník, pretože príležitostí na nákup nehnuteľností v okolí je pomerne veľa.

Čo vás napokon zbavilo pochybností?

David Rusňák: Rozhodli sme sa pre rozumnú cestu kompromisu medzi kvalitou a cenou. V žiadnom prípade to nie je nízkonákladový projekt, ale povedzme si úprimne, že to nie je ani ten najvyšší možný štandard. Ten by totiž vyhnal cenu tak vysoko, že by teoreticky mohol nastať problém s predajom.

Našou voľbou bolo postaviť peknú vec, ktorá však nebude extrémne drahá. Osobne som bol veľmi zvedavý, ako sa bude záujem na slovenskom trhu vyvíjať. Musím povedať, že som až pozitívne šokovaný.

Aká je predbežná obsadenosť komplexu?

David Rusňák: Vo chvíli, keď sme ešte ani nezačali stavať – respektíve teraz len začíname so zemnými prácami a stavebné povolenie sme získali asi pred šiestimi mesiacmi – máme v predpredaji rezervovaných približne 150 bytov. To mi príde neuveriteľné, pretože ide de facto o tretinu celkového objemu.

Je to dôkaz toho, že záujem aj trh v Bratislave existujú, a teraz je len na nás, aby sme produkt doručili na trh čo najrýchlejšie. Ideálne ešte predtým, než tam začnú vznikať ďalšie podobné projekty, čo sa nepochybne stane.

Aký je aktuálny časový harmonogram tohto projektu?

Roman Řezníček: Mal by byť hotový okolo roku 2029. Aktuálne prebiehajú prípravné fázy, ako sú dekontaminácia a zabezpečenie stavebnej jamy. Tieto veci robíme vopred, kým stavbu odovzdáme generálnemu dodávateľovi.

V súčasnosti sa zároveň začína výberové konanie na generálneho dodávateľa, čo zaberie asi tri až štyri mesiace. Na jeseň by sme ho chceli mať vybraného, do konca roka s ním uzavrieť zmluvu a samotnú výstavbu začať v januári alebo vo februári budúceho roka.

Čím chce tento komplex vyniknúť v silnej konkurencii bratislavského „downtownu“?

David Rusňák: Optimálne zvoleným pomerom kvality a ceny. Vizuálne, aj z hľadiska štandardov budova spĺňa nároky náročnejších klientov, no zároveň sa snažíme držať cenu na primeranej úrovni. Nechceme, aby bol projekt vnímaný ako ultra luxusný tovar, pretože tam je klientela obmedzená.

Ak máme už v tejto fáze predaných zhruba 150 bytov, podľa skúseností z iných developerských projektov to jasne naznačuje, že záujem je veľký. S umiestnením zvyšných bytov na trh nevidím vôbec žiadny problém.

V akej cenovej relácii sa budú byty pohybovať?

Roman Řezníček: Ceny bytov sa aktuálne pohybujú najčastejšie v rozmedzí 5 500 až 7000 eur za meter štvorcový, aj v závislosti od toho, na ktorom poschodí sa nehnuteľnosť nachádza. Pri prémiových veľkometrážnych bytoch môžu presiahnuť hranicu 10-tisíc eur za meter štvorcový. Ceny zodpovedajú polohe projektu, kvalite vyhotovenia aj súčasnej situácii na bratislavskom rezidenčnom trhu.

Plánujete pri projekte Ister Tower (prípadne aj pri ďalších) investovať aj do nadštandardnej občianskej vybavenosti, ktorá priamo negeneruje zisk, ale zvyšuje kvalitu života v okolí?

David Rusňák: Určite chceme, aby sa ľuďom v komplexe dobre bývalo, a budeme reflektovať priania nájomníkov. Obchody a reštaurácie sú dnes štandardom, ktorý obyvateľom musíme priniesť. Môžeme sa však baviť aj o doplnkových službách, ako sú základná zdravotná starostlivosť, fitness a podobné záležitosti, na ktoré sú dnešní zákazníci zvyknutí.

V minulosti ste sa vyjadrili, že slovenský rezidenčný trh považujete za stabilnejší a predvídateľnejší než český. V čom vidíte hlavné riziká českej „explózie cien“ a prečo je podľa vás slovenský model pre investorov udržateľnejší?

David Rusňák: Napriek tomu, že slovenský rezidenčný trh zaznamenal od roku 2005 výraznú cenovú dynamiku a ceny naprieč krajinou vzrástli viac než trojnásobne, v porovnaní s českým trhom tu stále vidíme priestor na ďalší rast.

Zatiaľ čo český trh bol v posledných šiestich rokoch charakteristický najmä tým, že ceny v regiónoch sa doťahovali na cenovú hladinu v Prahe, na Slovensku tento jav nie je taký silný. Bratislava si dlhodobo udržuje relatívne stabilný cenový odstup od zvyšku krajiny, čo trhu dodáva predvídateľnosť.

Predpokladáme, že byty v Bratislave budú dlhodobo atraktívne a stabilné, keďže je to jediný slovenský región, kde čistý populačný prírastok dlhodobo prevyšuje reálnu bytovú výstavbu. Dopyt skrátka prirodzene prevyšuje ponuku.

Ktoré lokality na Slovensku momentálne považujete za „skryté drahokamy“, respektíve kde plánuje DRFG v najbližších rokoch masívnejšie expandovať?

David Rusňák: Ak začneme hlavným mestom, sme presvedčení, že bratislavský trh je v tejto chvíli schopný absorbovať významne viac ubytovacích kapacít hotelového typu. Príležitosť v podobe kvalitného a cenovo dostupného ubytovania môže byť extrémne zaujímavá, a to aj vzhľadom na rozvoj bratislavského letiska.

V oblasti komerčných nehnuteľností nás mimoriadne zaujímajú regionálne retail parky, ktoré sa typicky nachádzajú v menších mestách. Je to typ aktív, ktorý je pre nás dlhodobo atraktívny, a na slovenskom trhu sa po nich budeme obzerať čoraz intenzívnejšie.

Doteraz sme síce pri nákupoch nákupných centier a retailových plôch uprednostňovali Českú republiku a Poľsko, no s našou expanziou do Maďarska a Chorvátska sa začneme viac sústrediť aj na väčšie slovenské mestá. Z času na čas sa tu objavujú skutočne zaujímavé príležitosti. No a v neposlednom rade nás logicky zaujíma aj logistika – či už priamo súvisiaca s retailom, alebo samostatná.

Vaše portfólio stojí na regionálnych retail parkoch s inflačnými doložkami. Do akej miery sú tieto doložky kľúčové pre stabilitu vašich výnosov v súčasnom období globálnej makroekonomickej neistoty?

David Rusňák: Sme na trhu od roku 2011, takže môžeme hodnotiť iba obmedzenú históriu. Ak sa pozrieme na obdobie rokov 2011 až 2020 z pohľadu nás ako investora, tých prvých osem rokov do príchodu covidu bolo, samozrejme, jednoduchších. Úrokové sadzby boli na veľmi nízkych úrovniach a chuť ľudí investovať bola veľká. Navyše, ceny nehnuteľností zaznamenali obrovský nárast, takže táto kombinácia nám veľmi vyhovovala.

Potom prišiel covid, ktorý to celé trochu zabrzdil a skomplikoval. Vďaka našej expozícii primárne v retailových obchodných plochách sme ním však boli zasiahnutí len minimálne. Väčšina predajní s tovarom dennej potreby totiž fungovala aj počas pandémie, takže sme nezaznamenali výraznejší výpadok.

Od tej doby sa však udialo viacero vecí – významne narástli ceny energií aj inflácia. Tú sa síce podarilo skrotiť, no nie na úplne pôvodnú úroveň. Ani úrokové sadzby sa na ňu nevrátili. Do toho vstupujú faktory ako sú vojna na Ukrajine a aktuálny konflikt na Blízkom východe, ktoré investovaniu vo všeobecnosti neprospievajú. Z tohto uhla pohľadu je dnešná doba o niečo komplikovanejšia, než bola pred rokom 2020.

Na druhej strane, to obdobie predtým bolo podľa môjho názoru až príliš jednoduché a všetko išlo až neuveriteľne ľahko. Skôr by som teda povedal, že dnes sa nachádzame v „normálnom“ prostredí, kde úrokové sadzby síce nie sú také nízke ako kedysi, ale dá sa pri nich pomerne dobre a efektívne podnikať.

Takže aj negatívne faktory vnímate skôr ako výzvu?

David Rusňák: Netvrdím, že by to nemohlo byť lepšie, vždy to môže byť lepšie. No vieme si predstaviť aj to, že by to mohlo byť podstatne horšie. Ak tento stav zostane stabilný – či už z hľadiska záujmu klientov, úrokových sadzieb alebo cien nehnuteľností – bude to pre nás prostredie, v ktorom dokážeme veľmi dobre fungovať.

2. pilier: Telekomunikácie

Telekomunikačný pilier nadväzuje na históriu spoločnosti Suntel, ktorú ste vy, pán Řezníček, založili v roku 1999. Ako sa za ten čas zmenila pozícia dodávateľa infraštruktúry pre gigantov ako Deutsche Telekom či Orange?

Roman Řezníček: Zásadný rozdiel spočíva v tom, že keď sme pred takmer 25 rokmi vstupovali na Slovensko, veľkosť spoločnosti Suntel aj komplexnosť jej služieb boli úplne iné. Vtedy sme dodávali iba určité časti výstavby sietí. Za ten čas sme aj pod krídlami DRFG dorástli na komplexného dodávateľa, a to aj vďaka dokupovaniu ďalších spoločností na slovenskom trhu.

Dnes pre operátorov typu Orange, Slovak Telekom alebo O2 zabezpečujeme komplexné služby od inžinierskej činnosti cez inštaláciu technológií, ich sprevádzkovanie, až po nepretržitý servis sietí v režime 24/7, ktorý niektorým operátorom poskytujeme už roky.

S tým, čo bolo pred 25 rokmi, sa to vôbec nedá porovnávať. Vývoj spoločnosti kopíroval svetové trendy. Firmy, ktoré investovali do svojho rastu a do fúzií a akvizícií, sa dnes stali významnými partnermi pre gigantov, ktorí od dodávateľov vyžadujú komplexné služby na kľúč, a nie iba čiastkové úkony.

Okrem spoločnosti Suntel, cez ktorú staviate a poskytujete služby nadnárodným operátorom v rámci Európy, prevádzkujete na Slovensku aj sieť FibreNet s tisíckami kilometrov optických vlákien. Plánujete investície v rádoch desiatok miliónov eur – do čoho konkrétne budú tieto prostriedky smerovať?

Roman Řezníček: Do výstavby tejto chrbticovej siete sme investovali desiatky miliónov eur. Po jej reálnom spustení zhruba pred dvoma rokmi plynú ďalšie investície do rozširovania tejto pasívnej infraštruktúry bližšie k zákazníkom.

Týka sa to veľkoobchodných zákazníkov – firiem a iných operátorov, ale aj maloobchodných koncových zákazníkov, ku ktorým sa dostávame prostredníctvom menších lokálnych operátorov. V rámci FibreNetu sme už rozbehli ďalšie investičné kolo, kde kupujeme práve takýchto menších operátorov, aby sme našu pasívnu infraštruktúru rozšírili.

Optické siete sú zároveň aj o aktívnych technológiách, ktoré sú veľmi nákladné na vybudovanie. Prostredníctvom nich chceme nadnárodným operátorom poskytovať služby, ktoré od nás požadujú. Naše investície teda poputujú ďalej do akvizícií, ale aj do neustáleho nakupovania nových technológií. Digitálny svet sa vyvíja rýchlym tempom aj vďaka dátovým centrám a umelej inteligencii, čo nás aj operátorov núti masívne investovať a poskytovať klientom čoraz kvalitnejšie služby.

Sú slovenské siete pripravené na dátový nápor, ktorý prinesie umelá inteligencia?

Roman Řezníček: Čo sa týka základného využitia a prenosu dát pre umelú inteligenciu, optické siete na Slovensku sú určite pripravené poňať určitú kapacitu, ktorú umelá inteligencia vyžaduje. Samozrejme, s rastúcimi požiadavkami budeme my aj ostatní operátori kapacitu naďalej rozširovať.

Zároveň platí, že ak by sa na Slovensku podarilo postaviť obrovské takzvané „hyperscale“ dátové centrum, potom by už išlo o výzvu, ako ďalej posilňovať nielen optické siete, ale najmä energetickú infraštruktúru.

Je zahusťovanie siete jedinou oblasťou, na ktorú sa plánujete v telekomunikačnom segmente v najbližšej dekáde zamerať?

Roman Řezníček: Na Slovensku sa chceme primárne venovať optickej infraštruktúre. Ukazuje sa totiž, že je to absolútne kľúčový fundament pre všetky telekomunikačné siete a dátové prenosy, a to nielen u nás, ale na celej planéte.

Vidíme, že dopyt po tejto infraštruktúre rastie minimálne na dekádu dopredu, preto sa chceme sústrediť na jej rozširovanie. Hľadáme vhodné slovenské spoločnosti, ktoré by sme mohli akvirovať, a tým rozšíriť našu chrbticovú sieť z juhu aj do stredných, okresných a krajských miest. Ďalej by sme radi realizovali ďalšie prepojenie do Poľska, Maďarska a Rakúska.

David Rusňák: Tým, že na slovenskom telekomunikačnom trhu pôsobíme už 25 rokov, máme ho celkom dobre prečítaný. To, čo nás v rámci infraštruktúry mimoriadne zaujíma, je výstavba dátových centier, či už pre nejakého operátora, alebo priamo pre nás. Cesta k nájdeniu vhodnej lokality, správnych zákazníkov a nájomcov si však vyžaduje svoj čas, je to taká predakvizičná činnosť.

Na základe čoho sa rozhodujete, ktorým smerom a cez akých partnerov sieť potiahnete?

Roman Řezníček: Na základe dopytu zákazníkov. Náš obchodný tím je neustále v kontakte s európskymi aj medzinárodnými operátormi.

Títo zákazníci chcú byť dnes ultimátne prepojení cez optickú infraštruktúru a vyžadujú zabezpečené služby. Kybernetická bezpečnosť je momentálne obrovská téma. Vidíme, že únikov dát pribúda, a zákazníci preto čoraz viac trvajú na tom, aby si kupovali kapacitu výlučne na svojich a maximálne zabezpečených sieťach.

David Rusňák: Čo sa týka spomínaných dátových centier, na Slovensku máme vytypované dve lokality a v tejto chvíli rokujeme s niekoľkými medzinárodnými zákazníkmi, hoci zatiaľ nie je nič podpísané. Záujem o Slovensko tam určite je, keďže krajina je vnímaná ako dôležitá tranzitná trasa zo západnej Európy na východ – smerom na Ukrajinu, do Turecka a Rumunska. Tieto trasy tam dnes už reálne vedú a pre nadnárodných operátorov je zaujímavé postaviť na nich dátové centrum s výpočtovým výkonom.

3. pilier: Finančné služby

Pán Rusňák, vašou víziou je otvárať dvere k inštitucionálnym investíciám širokej verejnosti. Mohli by ste opísať, aká je vaša stratégia v tomto smere?

David Rusňák: Naša stratégia sa začala v roku 2012 v Českej republike produktom, ktorý nazývame korporátny dlhopis. Bola to prvá vec, ktorú sme vďaka vtedajšej legislatíve dokázali ponúknuť retailovému klientovi. Dnes však už dlhopisy nie sú pre nás gro biznisu – sú ním investičné podielové fondy, a to tak pre kvalifikovaných, ako aj pre retailových investorov.

Presne s týmto produktom by sme chceli vstúpiť na okolité trhy, avšak iba na tie, kde sme už biznisovo aktívni a máme vytvorené zaujímavé portfóliá. Českú republiku pritom nepočítam, keďže tam sme plne etablovaní cez viazaných zástupcov a začíname byť aktívni aj v online priestore.

O ktorých trhoch sa bavíme?

David Rusňák: Ide o Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Chorvátsko. Určite na ne nepôjdeme naraz, ale postupne. Ja osobne by som to videl v poradí: Slovensko na prvom mieste, Poľsko na druhom, Chorvátsko na treťom a Maďarsko na štvrtom.

Ako oslovujete konkrétnych zákazníkov?

David Rusňák: Vždy to staviame na tom, že prídeme za zákazníkom a povieme mu: „Pôsobíme tu desať rokov, vytvorili sme portfólio v telekomunikáciách, energetike a realitách v určitom objeme. Chcete sa na tom s nami podieľať? Máte príležitosť prostredníctvom týchto investičných podielových fondov.“

S akými reakciami zo strany slovenských investorov sa zatiaľ stretávate? Je o tento typ investovania záujem?

David Rusňák: Ohlasy máme pozitívne, primárne na náš vlajkový produkt, ktorým je maloobchodný retailový fond. Pravda je však taká, že s predajom na Slovensku začíname práve v najbližších dňoch, takže skutočnú realitu uvidíme až neskôr.

Váš fond DRFG Investment Fund dosiahol v roku 2025 v eurovej triede zhodnotenie vyše 14 percent. Je toto tempo dlhodobo udržateľné, alebo išlo o súbeh mimoriadnych trhových faktorov?

David Rusňák: Sme presvedčení, že dvojciferný výnos je dlhodobo udržateľný. Netvrdím, že to musí byť presne 14 percent. V niektorom roku to môže byť 15 percent, v inom zasa 10 alebo 11 percent. To je zhruba rádius, v ktorom sa budeme pohybovať a zároveň je to aj štandard konkurenčných produktov od iných československých investičných skupín. Keby mal byť výnos nižší, neboli by sme konkurencieschopní.

Významnú rolu vo vašej skupine hrá platforma Investown, ktorá má už vyše 130-tisíc používateľov. Akú úlohu má vo vašej stratégii a kam ju chcete posunúť?

David Rusňák: O Investowne môžeme povedať, že sme boli jednými z prvých investorov, ktorí tam vstúpili v počiatočných investičných kolách. Pred nami tam bola Česká spořitelna a spolu s nami ešte ďalšie dve spoločnosti. V tejto chvíli sa snažíme náš podiel v Investowne navýšiť.

Spoločne s partnermi z radov zakladateľov a Českej spořitelny ho chceme posunúť od crowdfundingu smerom k ponuke diverzifikovanejšieho portfólia v podobe investičných podielových fondov. Zároveň by to pre nás mala byť platforma, s ktorou by sme chceli vyraziť aj na spomínané zahraničné trhy.

Objem aktív pod správou skupiny DRFG sa už počíta v miliardách eur. Kam budú smerovať vaše najbližšie strategické plány – je cieľom expanzia na nové trhy, alebo skôr posilňovanie pozície v strednej Európe?

David Rusňák: Na okolité trhy s našimi produktmi vstupujeme práve preto, že tam chceme signifikantne rásť. Chceme, aby sa na tom mohli podieľať aj lokálni investori, s ktorých pomocou bude náš rast rýchlejší a aktívnejší.

Región V4 je pre nás veľmi atraktívny. Pridal by som k nemu aj Chorvátsko, ktoré sa nám zdá byť veľmi zaujímavé. Pri realitách sa síce pozeráme napríklad aj do juhovýchodnej Európy, no zatiaľ sme tam žiadnu akvizíciu nezrealizovali.

Ak sa pýtate na horizont piatich rokov, bolo by pre mňa veľkým sklamaním, keby sme naše portfólio minimálne nezdvojnásobili. Osobne však verím, že vďaka distribúcii na zahraničných trhoch bude tento násobok ešte vyšší.

4. pilier: Energetika

Štvrtým pilierom vašej skupiny je energetika. Aké miesto zastáva vo vašej štruktúre?

Roman Řezníček: Historicky máme divíziu DRFG Energy, ktorá sa venovala energetickému manažmentu nášho realitného portfólia. Keď nakupujeme nehnuteľnosti, každá má nejaký energetický profil.

V posledných rokoch sa do popredia výrazne dostáva téma ESG (z angl. environmental, social and corporate governance, čo je súbor troch pilierov udržateľnosti a zodpovedného podnikania, pozn. red.) a s ňou aj vylepšovanie energetických štítkov budov a optimalizácia prevádzky. Banky, v spolupráci s ktorými financujeme naše projekty, sa dnes veľmi prísne pozerajú na to, ako sa z energetického hľadiska staráme o naše nehnuteľnosti.

Zhruba pred dvoma rokmi začala v Európe veľmi silno rezonovať téma transformácie energetického mixu. Tým, že sa začalo masívne investovať do zelených zdrojov a v Nemecku sa napríklad vypli jadrové elektrárne, európske elektrické siete sa začali výrazne rozkolísavať a neustále sa hľadajú cesty, ako ich stabilizovať.

Aké riešenia sa dnes v Európe presadzujú na stabilizáciu týchto výpadkov?

Roman Řezníček: Jednou z príležitostí je výstavba takzvaných veľkých batériových úložísk (BESS). Dokážu extrémne rýchlo, v priebehu milisekúnd, zareagovať na dopyt energetických spoločností a dodať do siete potrebný výkon, čím vyrovnávajú jej nestabilitu.

Túto príležitosť sme pred dvoma rokmi identifikovali v Českej republike, kde sme zainvestovali do niekoľkých projektov a prvý z nich už aj reálne staviame. Prirodzene sa snažíme tento model škálovať aj do ďalších krajín, preto sa dnes veľmi intenzívne pozeráme na Poľsko a posudzujeme aj projekty v južnej Európe.

Má v tomto smere potenciál aj Slovensko?

Roman Řezníček: Slovensko je z tohto pohľadu rovnako zaujímavé, ale zatiaľ sme tam nenarazili na projekt, ktorý by plne zapadal do našej investičnej stratégie. Výstavba veľkého energetického centra je totiž veľmi komplexná vec, ktorá na začiatku vyžaduje dôkladné previerky due diligence.

Vráťme sa ešte k spomínanej energetickej efektivite budov. Je pre DRFG „zelená certifikácia“ len nutným štandardom pre banky, alebo v nej vidíte reálnu pridanú hodnotu, za ktorú si slovenský nájomca či kupujúci rád priplatí?

David Rusňák: Klienti za to platiť nechcú. Vždy chcú nakupovať čo najlacnejšie. Je to však nový štandard na trhu a nemôžeme ísť proti prúdu. Túto oblasť vnímame veľmi seriózne, ale klienti z nej zďaleka nie sú takí nadšení.

Čím si tento vlažný prístup zo strany klientov vysvetľujete?

David Rusňák: Prirovnal by som to k nákupu letenky. Môžete si ju kúpiť za 100 eur, alebo za 120 eur so „zeleným bonusom“. Väčšina ľudí si ju kúpi za 100 eur a rozhodnutie ohľadom tých zvyšných 20 eur nechajú na aerolinkách.

Všetci by síce chceli mať všetko zelené, ale ideálne za cenu „nezeleného“. Je to však nepochybne dobrý signál a atraktívny parameter pre financujúce banky, čo je nesmierne dôležitý fakt. Nevnímame však žiadny veľký záujem o to, aby bol projekt čo najzelenší, ak to znamená vyššiu cenu.

Strategická vízia DRFG na najbližšie roky

Odvážne kroky v rezidenčnom developmente na čele s projektom Ister Tower v Bratislave a budovanie tisícok kilometrov optických sietí ukazujú, ako skupina DRFG úspešne premieňa reálne potreby trhu na silné strategické piliere.

Vďaka flexibilnej diverzifikácii, ktorá zahŕňa nielen stabilné retail parky, ale aj infraštruktúru pre éru umelej inteligencie či inovatívne batériové úložiská, dokáže skupina s istotou navigovať v čase makroekonomických zmien.

Expanzia úspešných investičných fondov a platformy Investown na nové európske trhy navyše potvrdzuje vizionársky záväzok skupiny otvárať svet veľkých inštitucionálnych investícií širokej verejnosti. S ambicióznym cieľom minimálne zdvojnásobiť objem svojich miliardových aktív v najbližších piatich rokoch tak DRFG potvrdzuje status rešpektovaného hráča, ktorý prispieva k formovaniu ekonomickej a technologickej budúcnosti celého regiónu.