Analytici vyčíslili, čo by pre Slovensko znamenalo zmrazenie eurofondov

Zmrazenie eurofondov by pre Slovensko znamenalo zvýšenie deficitu aj verejného dlhu.  

V prípade úplného zmrazenia eurofondov by krajina okrem priamej straty 15,7 miliardy eur prišla o ďalších približne 5,1 miliardy v dôsledku nižšieho výkonu ekonomiky. Celkové straty by sa tak priblížili k 21 miliardám eur. V aktuálnom komentári na to upozornili analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka a Erik Bugyi. Na každé tri pozastavené eurá tak podľa ich analýzy pripadá ďalšie dodatočné stratené euro v ekonomike.

Ak by Rada EÚ pristúpila k pozastaveniu časti platieb v podobnom rozsahu ako predtým v Maďarsku, Slovensko by do konca dekády prišlo priamo o päť miliárd eur, teda takmer tretinu alokácie. „Celkový dosah na ekonomiku by však bol ešte výraznejší: pre slabšie investície, nižšiu spotrebu a horší vývoj na trhu práce by strata mohla dosiahnuť 6,7 miliardy eur. Rast ekonomiky by bol každoročne v priemere o 0,8 percentuálneho bodu pomalší, z trhu práce by ubudlo vyše 22.000 ľudí a deficit verejných financií by sa do konca dekády zvýšil o ďalších 1,7 % HDP,“ vyčíslili analytici.

Nepriaznivá dynamika deficitu a slabý rast ekonomiky by sa odrazili aj na rýchlejšom raste verejného dlhu. Ten by sa tak v roku 2030 podľa analytikov mohol priblížiť ku 85 percentám HDP. Zadlženie krajiny by tak bolo o sedem percentuálnych bodov vyššie než bez pozastavenia platieb.

Rizikový scenár je postavený na predpoklade, že vláda by nezvýšila vlastné výdavky ani na čiastočné kompenzovanie výpadku európskych zdrojov. Nepočíta ale s tým, že by investori začali voči Slovensku pristupovať ešte opatrnejšie. Reputačný efekt by však mohol byť samostatným problémom – vyššia riziková prirážka, možné zhoršenie ratingových hodnotení, slabší prílev zahraničných investícií a nižšia dôvera môžu straty pre ekonomiku a verejné financie ešte prehĺbiť.