Matúš Šutaj Eštok má novinku, podľa čurillovcov chce umlčať policajtov

obchodnyregister 2026.07.15.

Nariadenie nebolo pripravené proti konkrétnym policajtom, reaguje ministerstvo.  

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok prišiel s pozoruhodným nariadením. To nanovo upravuje, kto a ako môže informovať médiá a verejnosť o veciach, ktoré majú „potenciál vzbudiť mediálny, verejný a politický záujem a môže mať vplyv na dôveryhodnosť ministerstva“.

Čurillovci vnímajú toto nariadenie ako snahu ich umlčať. Ministerstvo vnútra naopak hovorí, že modernizuje pravidlá staré vyše dvadsať rokov, aby zodpovedali požiadavkám súčasnosti.

O čo ide? Dokument, ktorý majú Aktuality.sk k dispozícii, určuje, že informovať môže od pondelka 13. júla 2026 len minister, štátni tajomníci, policajná prezidentka, šéf policajnej inšpekcie, hasičov, krajskí riaditelia či hovorcovia.

Všetci ostatní potrebujú na vyjadrenie súhlas nadriadeného. Ten zároveň môže vyjadrenie upraviť tak, ako uzná za vhodné.

Informácie sa pritom môžu týkať akejkoľvek činnosti ministerstva, či odhaľovania a objasňovania trestnej činnosti.

Dlhoročný advokát a niekdajší prokurátor Roman Kvasnica pripomína, že čo sa týka informácií z trestných konaní, je spôsob a rozsah informovania určený v Trestnom poriadku. Ten priamo hovorí o tom, že verejnosť informujú orgány činné v trestnom konaní, teda prokurátor a vyšetrovateľ.

„Nezdá sa mi, že by minister vnútra mal právomoc vstupovať do obsahu Trestného poriadku,“ zhrnul Kvasnica.

Čurillovci: Chcú nám zavrieť ústa

Nové nariadenie Šutaja Eštoka tiež hovorí o informácii „s komunikačným potenciálom“, ktorou môže byť akékoľvek vyjadrenie, ktoré zaujme médiá alebo verejnosť. „Môže vyvolať reakcie, najmä vo forme verejnej diskusie, dopytov verejnosti a médií alebo spätnej väzby dotknutých subjektov, ovplyvniť verejnú mienku, podnietiť šírenie a interpretáciu v online alebo offline priestore, prípadne výrazne ovplyvniť mediálny obraz a dôveryhodnosť ministerstva,“ píše sa v dokumente.

Práve tento bod čurillovci kritizujú. „Nové ustanovenie informácie s komunikačným potenciálom vnímame ako jasné a účelové znenie nariadenia, ktoré je podľa nás šité na mieru proti tomu, aby sme nemohli poskytovať vyjadrenia pre médiá a takto nám bola odňatá možnosť sa slobodne vyjadrovať aj napríklad k našim trestným veciam, respektíve k prešľapom ministra vnútra, ako bolo napríklad nezákonné postavenie Pavla Ďurku mimo služby, o čom už právoplatne rozhodol aj správny súd,“ tlmočil postoj svojich klientov advokát Peter Kubina.

Požehnanie nadriadeného

Všeobecne formulované ustanovenie má podľa čurillovcov zabezpečiť, aby ich mohli disciplinárne trestať. Pôvodné znenie nariadenia sa totiž nevzťahovalo na policajtov postavených mimo službu. Policajti niekdajšej NAKA tvrdia, že nové znenie je zásahom do ústavných práv každého príslušníka PZ. „Či už by sa chcel negatívne vyjadriť na adresu ministerstva, alebo by sa odhodlal komentovať stav vecí v rezorte.“

Nepáči sa im aj nová právomoc nadriadených určiť rozsah a obsah poskytnutej informácie.

„Po novom je na informovanie potrebný súhlas nadriadeného, pričom tomuto nariadenie zveruje právomoc meniť obsah informácie, čo je ale v rozpore s Trestným poriadkom. Takto sa de facto maže právomoc OČTK, ktoré im dáva zákon,“ píšu v stanovisku čurillovci.

Zmena po vyše dvadsiatich rokoch

Podľa hovorcu ministerstva vnútra Mateja Neumanna nové nariadenie modernizuje pravidlá komunikácie rezortu, ktoré boli nastavené ešte v roku 2004.

„Reaguje na rozvoj online médií, sociálnych sietí a nových komunikačných platforiem a zavádza jasné kompetencie a jednotný postup naprieč rezortom. Zároveň formalizuje proces strategického plánovania komunikácie a jednotlivým útvarom poskytuje zrozumiteľný rámec, ako pri informovaní postupovať,” vysvetľuje hovorca.

Hovorca ministerstva vnútra argumentuje, že nariadenie vychádza zo zaužívanej praxe.

„Jeho cieľom je zabezpečiť plynulé, presné a koordinované informovanie médií a verejnosti o činnosti a výsledkoch rezortu. Pre úplnosť zdôrazňujeme, že nová úprava nijako neobmedzuje prístup médií k informáciám ani právo na slobodný prístup k informáciám,” píše v stanovisku.