„Kedysi ho obdivoval, teraz je jeho pánom.“ Rusko vliezlo do čínskej pasce, Peking sa pripravuje na Putinov koniec

Vojna na Ukrajine a západné sankcie výrazne zmenili hospodárske aj politické vzťahy medzi Ruskom a Čínou. Podľa analýzy denníka The Wall Street Journal (WSJ) sa Moskva po prerušení väčšiny obchodných väzieb so Západom dostáva do čoraz väčšej závislosti od Pekingu.  

Čína sa stala hlavným odberateľom ruských energetických surovín, významným dodávateľom priemyselných komponentov a kľúčovým partnerom pri zmierňovaní dôsledkov sankcií. Kým v roku 2013 tvorila približne 10 percent celkového zahraničného obchodu Ruska, v súčasnosti je to takmer 40 percent. Z Číny zároveň pochádza približne tretina ruských príjmov z vývozu.

Vzťah však zostáva výrazne nerovnomerný. Rusko predstavuje menej než štyri percentá celkového zahraničného obchodu Číny. „Si Ťin-pching kedysi Vladimira Putina obdivoval. Teraz je jeho pánom,“ konštatuje WSJ.

Rozdielne vyjednávacie pozície sa podľa denníka prejavujú najmä pri rokovaniach o plynovode Sila Sibíri 2, ktorý Rusko pripravuje už dve desaťročia. Moskva od projektu očakáva, že jej pomôže nahradiť časť odbytu plynu strateného na európskom trhu, Peking však požaduje výrazne výhodnejšie podmienky.

Zdroje oboznámené s rokovaniami tvrdia, že čínski predstavitelia oznámili vedeniu ruského Gazpromu, že sa k projektu pripoja iba vtedy, ak bude Rusko dodávať plyn lacnejšie než na vlastnom domácom trhu. Takéto podmienky by podľa WSJ v praxi znamenali, že Kremeľ by výstavbu a prevádzku plynovodu dotoval.

Video

Špička čínskeho letectva. Stíhačka J-36 pri pristávaní

Dohodu sa nepodarilo uzavrieť ani počas návštevy Vladimira Putina v Pekingu 19. a 20. mája. Obe strany síce následne hovorili o pokroku, kľúčové obchodné podmienky však zostali nevyriešené.

Partner poradenskej spoločnosti DGA Group Joerg Wuttke upozornil, že Čína nemá dôvod ponáhľať sa. „Prečo by sa mali zaviazať k výstavbe plynovodu, ktorá trvá päť až šesť rokov, a zvýšiť tým svoju závislosť od Ruska, keď môžu získavať plyn z akýchkoľvek iných krajín?“ uviedol.

Podľa analytikov citovaných denníkom sa Peking zároveň pripravuje aj na obdobie po odchode Vladimira Putina. Čínski predstavitelia majú nadväzovať kontakty s ruskými politikmi a členmi elít, ktorí by mohli v budúcnosti ovplyvňovať smerovanie krajiny. Nejde však o tvrdenie, že Čína pozná termín Putinovho odchodu, ale skôr o snahu udržať si v Rusku silný vplyv aj po prípadnej zmene vedenia.

Čínske výrobky medzitým získavajú na ruskom trhu čoraz silnejšie postavenie. Podľa WSJ ide najmä o automobily, ťažké stroje, textil či potraviny, ktoré sú často lacnejšie a kvalitnejšie než domáca produkcia.

Riaditeľ analytického centra Carnegie pre Rusko a Euráziu Alexander Gabuev sa domnieva, že Peking môže s uzavretím dohody zámerne čakať. „Je lepšie nechať Rusov ešte chvíľu dusiť sa vo vlastnej šťave. Počkať, kým sa ich ekonomická situácia ešte zhorší a prijmú podmienky výhodné pre Čínu,“ povedal.

Podľa analytikov citovaných denníkom ide o najväčšiu premenu rusko-čínskych vzťahov za posledné desaťročie. Ak bude vojna na Ukrajine pokračovať a Rusko zostane ekonomicky izolované, jeho závislosť od Číny sa podľa nich bude ďalej prehlbovať.

Témy:
vojna na Ukrajine
Rusko
Moskva
Peking
Čína
Kremeľ
Vladimir Putin
Si Ťin-pching
Putinova vojna

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.