Napríklad umiestňovanie systémov Pancir na strechy výškových budov v Moskve označil za „vrchol kreténizmu“. „Napriek tomu sa to vníma ako ,kreatívne riešenia‘,“ povedal s tým, že podobné opatrenia majú obalamutiť ľudí a vedenie mesta.
Ruský generál v rozhovore okomentoval aj preteky dronov medzi Ukrajinou a Ruskom.
Rusko podľa neho síce môže Ukrajinu dohnať v kvantite, no nie v kvalite — a tá je v daných pretekoch kľúčová. „Tam, kde ukrajinské ozbrojené sily používajú jeden dron, Rusko potrebuje aspoň päť alebo šesť,“ zhodnotil.
V rozhovore okrem iného zaznelo aj to, že ruský generálny štáb sa teraz viac sústreďuje na boj o Donbas a to, čo sa deje na Kryme, „ho netrápi“.
Korejský scenár – alebo temnota
Ruský generál zároveň tvrdí, že Kremeľ si netrúfne vybrať sa cestou eskalácie tým, že by zaútočil na európske krajiny a už vôbec nie, že by použil jadrové zbrane. V rozhovore to označil za „úplnú fantáziu, ktorej chýba akýkoľvek technický alebo fyzický základ“.
Čo však môže urobiť, je vydať sa cestou mobilizácie s cieľom dobyť Donbas.
Podľa ruského generála si v Kremli môžu aktuálne testovať reakciu spoločnosti – dáva to do súvislosti s vyhlásením Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova, ktorá začiatkom júla povedal, že tzv. špeciálna vojenská operácia už prerástla do vojny.
„Straty určite nie sú problém. Hlavné je zachovať si tvár,“ okomentoval generál.
A ako vidí možný vývoj vojny? Ak budú podľa neho Ukrajinci odolávať a Západ im bude naďalej pomáhať, potom by front pravdepodobne zamrzol po vzore kórejského scenára. „Je ťažké ukončiť vojnu, ktorá nebude mať víťaza, ale história ukazuje, že fungovať môže aj dlhodobé prímerie,“ skonštatoval s tým, že podobný scenár by znamenal, že i v Kyjeve, i Moskve by sa mohli vyhlásiť za víťaza.
Podľa neho by sa však Rusko malo začať konať už v najbližších mesiacoch. O rok by totiž na situáciu na fronte mohli podľa generála začať vplývať demografické problémy a Kremeľ nebude mať ako vykrývať straty. Ďalšie vyhliadky sú pre Rusko pomerne temné – čoraz viac militarizovaná spoločnosť, vnútorné konflikty, boj o zdroje a potenciálne i rozpad štátu.


Ukrajinské drony počas ruského „Davosu“ zasiahli ropný terminál v Petrohrade. Ilustračné foto.
Zdroj: Reuters, Stringer
Je to skutočne generál?
Rozhovor s anonymným generálom sa ihneď stal predmetom debát – a to nielen kvôli tomu, čo v ňom zaznelo. Niektorí komentátori varovali pred možnosťou, že hoci Kolezev patrí k dôveryhodným novinárom, stále existuje potenciálne riziko, že mu generála mohol niekto „podhodiť“.
„Tento žáner je mimoriadne nebezpečný. Nielen preto, že by to mohol byť úplne ktokoľvek, ale aj preto, že v tomto formáte sa novinár môže stať nástrojom v rukách propagandy, čo znamená, že by to mohol byť ,kontrolovaný únik‘,“ napísal ruský bloger žijúci v exile v USA Michael Naki.
Kolezev však tvrdí, že si je identitou a biografiou dotyčného generála istý. To, že nezverejnil podrobnosti o tom, o koho ide, vysvetľuje snahou neohroziť respondenta. „V ruskej armáde je približne 1500 generálov. Identifikovať zdroj tým, že zúžite pátranie na niektoré detaily, je možné, ak sa tomu venuje FSB alebo vojenská kontrarozviedka,“ okomentoval pre youtubový kanál The Breakfast Show.
Interview s neznámym generálom si všimol aj americký Inštitút pre výskum vojny, ktorý pravidelne prináša analytický pohľad na bojisko rusko-ukrajinskej vojny. Experti podotýkajú, že niektoré vyhlásenia v rozhovore sa zhodujú s tvrdeniami zdrojov blízkych Kremľu, ktoré v júli citovala agentúra Reuters. Tie pre agentúru uviedli, že Vladimír Putin verí, že ruské sily do konca roka obsadia Donbas, a preto odmieta myšlienku rokovaní alebo prímeria na súčasnej frontovej línii.
ISW si všíma aj to, že niektoré závery ruského generála sedia s analýzami, ktoré poukazujú na to, že šéf Kremľa môže byť pri hodnotení situácie na fronte odtrhnutý od reality a že čoskoro bude musieť urobiť ťažké rozhodnutia – či pokračovať vo vojne dávajúc všanc stabilitu svojho režimu, alebo sa zapojiť do mierových rokovaní, o ktoré však doteraz neprejavil žiaden záujem.
Posolstvo ruského oligarchu
Tento rozhovor je zaujímavý aj v kontexte iného textu, ktorý pred pár dňami rozprúdil ešte vášnivejšiu debatu. Taktiež ide o materiál, ktorý prináša pohľad „zvnútra“. Presnejšie, pohľad priamo do myslenia ruskej biznisovej elity, a to prostredníctvom jedného z najbohatších Rusov Andreja Meľničenka.
Ten pre britský týždenník Economist opísal, že pokiaľ bude pokračovať konfrontácia Ruska a Západu, Rusko môže skončiť ako vazal Číny, premeniť sa na militarizovanú pevnosť podobnú Severnej Kórei, rozpadnúť sa – čo by znamenalo aj boj o jadrový arzenál –, alebo sa ocitnúť na periférii Západu so silnejúcimi revanšistickými náladami. Podľa ruského oligarchu sa dá katastrofe zabrániť tak, že Rusko zostane predvídateľným a suverénnym štátom.
Niektorí komentátori si všímajú, že v texte nenabáda k Putinovmu odchodu, no hovorí o potrebe zmeny, ktorá by znamenala koniec vlády jedného muža. Iní zasa to, že oligarcha vo svojom stĺpčeku ani raz nespomenul slovo okupácia či ozbrojená agresia.
Komentátori webu Moscow Times nazvali Meľničenkov text pre Economist dokonca informačnou „špeciálnou operáciou“ zástupcu šéfa Putinovej kancelárie Sergeja Kirienka. A čo chce Kirienko, ktorý má podľa autorov v popise práce zabezpečovať v Rusku kontrolu verejnej mienky, odkázať západnému publiku? Po prvé, že vojna sa musí skončiť. Po druhé, že Kremeľ je pripravený na predvídateľnú suverenitu, a nie expanziu. A po tretie, západné sankcie musia mať východisko, inak hrozí zrútenie systému. „Toto nie je putinská rétorika o denacifikácii. Toto je Kirienkovova rétorika o riadenej stabilizácii,“ píšu v Moscow Times.
Ruská moderátorka a údajná krstná dcéra Vladimira Putina Ksenia Sobčak na sociálnej sieti pre zmenu napísala, že Melničenko chce podľa jej mienky obsadiť miesto hlavného vyjednávača so Západom a predstavuje „hlas rozumu“. Jeho počin dokonca nazvala misiou a pridala aj tvrdenie, že kým „Putinova misia je zachovať Rusko, Melničenkova zastaviť vojnu a nájsť obraz budúcnosti“. „Čím viac takýchto hlasov, tým lepšie,“ okomentovala.
Ukrajinská držiteľka Nobelovej ceny za mier, právnička a ľudskoprávna aktivistka Oleksandra Matvijčuk však poukazuje na to, že Putin skrze Meľničenkov text nepriamo vyzýva západných lídrov, aby stopli tlak na Moskvu.
„V článku Putinovi nakloneného oligarchu nie je ani náznak, že by to malo byť Rusko, kto by mal zmeniť svoj prístup: napríklad prestalo míňať polovicu svojho rozpočtu na vojnu, prepustiť z väzenia novinárov, umelcov, vedcov a environmentalistov, prestalo zabíjať ľudí a ničiť obytné budovy, nemocnice, múzeá a škôlky na Ukrajine,“ pripomenula dôležité fakty.