„V prípade partnerského násilia by sa tento zákaz mal vzťahovať aj na deti obete. To sníme z pliec obetí záťaž nanovo sa domáhať ochrany a opakovane niekomu predostierať nanovo svoju situáciu,“ vysvetľuje Burajová.
O ochranu žiadala aj Zuzana z Gelnice. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi však jej žiadosť o zákaz priblíženia zamietol. Argumentom malo byť, že muž je vo vyšetrovacej väzbe.
Zuzana pritom už pri výpovedi na polícii upozornila na „nátlak, prieky – spálené veci, zničené oblečenie, ataky voči maloletej dcére, dávanie soli, liekov či prostriedku na riad do jedla a nápojov, ale aj fyzické napadnutia – údery päsťou, modriny“.
So sebou nosila aj obhorený list, ktorý spísala po jednom z útokov, a nosila ho v kabelke, pre prípad, že by sa jej niečo stalo.
Návrh za poplatok
Burajová upozorňuje, že na podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je potrebné uhradiť aj súdny poplatok. Ten je momentálne päťdesiat eur, čo môže byť pre obete domáceho násilia, ktoré často čelia aj ekonomickému násiliu, vysoká suma. Návrh navyše musí obeť podložiť dôkazmi a hodnoverne osvedčiť, že potrebuje ochranu.
Aktuálne však veľa iných možností nemajú. Jedným z mála okamžitých nástrojov ochrany je policajné vykázanie agresora zo spoločného obydlia na dva týždne. Dlhodobejšej ochrany sa však obeť spravidla musí domáhať návrhom na neodkladné opatrenie. Ak zákaz priblíženia neschvália, po 14 dňoch zostáva žena opäť odkázaná sama na seba.
Ohrozené sú aj deti
Burajová tiež pripomína, že momentom prepustenia agresora dnes musia ženy manažovať bezpečie pre seba aj svoje deti.
Aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prišlo s pripomienkou v tejto oblasti. Navrhuje, aby obeť bola informovaná už o tom, že páchateľ žiada o prepustenie z výkonu trestu. Chcú tiež, aby boli o prepustení informované nielen obete, ale aj svedkovia, ktorí sú zároveň obzvlášť zraniteľnými osobami – teda osobami, ktorým má štát poskytovať zvýšenú ochranu. Nedostatkom v systéme informovania obetí sú totiž podľa nich ohrozené aj deti.
Práve na tento bod upozorňuje poslankyňa Beáta Jurík. „To zabezpečí, že osoba sa vie dopredu pripraviť na možnosť, že agresor bude čoskoro prepustený,” hovorí.
Ministerstvo práce poukazuje na skúsenosti koordinátorov ochrany detí pred násilím. Podľa prieskumu z roku 2024 nie je dnes prax v informovaní obetí jednotná.
Na potrebe legislatívnej zmeny sa podľa ministerstva práce už v roku 2024 zhodli odborníci ministerstiev práce, spravodlivosti a vnútra, Generálnej prokuratúry a Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Generálna prokuratúra našla vážne pochybenia, polícia ich odmieta
Tragická smrť Zuzany z Gelnice odhalila vážne nedostatky v tom, ako štátne orgány pristupujú k domácemu násiliu. Odhalila to aj generálna prokuratúra, ktorá jej prípad preskúmala. Generálny prokurátor Maroš Žilinka poukázal na fakt, že vyšetrovanie bolo od začiatku absolútne nezvládnuté.
Zuzanu V. z Gelnice zavraždil manžel. Zadržaný bol pôvodne ešte vo februári tohto roka, a to pre fyzické napadnutie manželky a vyhrážky smrťou. Za prečin nebezpečného vyhrážania dostal podmienčený trest.
Generálna prokuratúra po preskúmaní jej trestnej veci konštatovala, že konanie muža malo byť od začiatku posudzované ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Podľa prokuratúry nebolo dokazovanie vykonané v potrebnom rozsahu. Prokurátor sa ani neodvolal voči trestnému rozkazu, ktorým súd vymeral mužovi podmienečný trest. Po zhrnutí zistených pochybení Žilinka odvolal vedenie okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi.
Polícia chyby nenašla
Polícia na závery GP reagovala, že jej vlastná kontrola pochybenie policajtov nepotvrdila. V reakcii zdôraznila, že dozor nad zákonnosťou prípravného konania vykonáva prokurátor. Práve on môže vyšetrovateľovi vydávať záväzné pokyny, meniť procesný postup alebo podávať opravné prostriedky.
Policajný zbor zároveň deklaroval, že závery prípadu využije pri úprave metodiky pre domáce násilie a v odbornej príprave policajtov. Po tragédii inicioval aj rokovanie so Zborom väzenskej a justičnej stráže a ministerstvom spravodlivosti o lepšej výmene informácií a ochrane ohrozených osôb.
Odborníci a odborníčky na problematiku domáceho a partnerského násilia pritom upozorňovali na fakt, že obeť nebola dostatočne chránená. Predchádzajúce násilie je totiž významnou predzvesťou neskoršieho ohrozenia života či dokonca vraždy obete.
Burajová si myslí, že štát by obetiam domáceho násilia dokázal pomôcť, muselo by však ísť o systematickú prácu zo strany štátu. „Je jednoznačne dôležité konať z vlastnej iniciatívy pri znižovaní rizík vážneho ublíženia na zdraví alebo živote. Všímať si tieto riziká a vyhodnocovať ich opakovane.“