Nebezpečný chrobák dorazil na Slovensko. Iné invazívne druhy sa nám zatiaľ vyhli

Slovensko dostalo varovanie: na jeho území sa objavil jeden z najničivejších škodcov jaseňov. Doposiaľ sme odolávali nebezpečným inváznym druhom, no táto výhoda sa môže rýchlo rozplynúť.  

Slovensko v posledných dňoch zaskočila správa, že sa u nás už vyskytuje krasoň jaseňový (Agrilus planipennis), nebezpečný škodca jaseňov. Potvrdil to Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP). Dospelé chrobáky sa objavili v obci Streda nad Bodrogom v okrese Trebišov na východnom Slovensku.

Pritom Slovensko zatiaľ patrí medzi krajiny, ktoré netrpia výrazne chorobami ani škodcami. Ide však podľa odborníkov len o krehkú rovnováhu. Invazívne druhy a karanténni škodcovia sa do Európy dostávajú najmä prostredníctvom globálneho obchodu a dopravy a ich šírenie sa v posledných rokoch zrýchľuje.

Invazívne druhy tak predstavujú rastúcu hrozbu, ktorú zvyšuje globalizácia aj klimatická zmena. Slovensko má zatiaľ výhodu, že väčšina najnebezpečnejších škodcov sa u nás neusadila. Odborníci však upozorňujú, že rozhodujúce bude, ako rýchlo sa podarí reagovať na prvé prípady. Ak sa problém zachytí včas, dá sa zastaviť. Ak nie, môže zásadne zmeniť podobu našej krajiny na celé desaťročia.

Pomoc EÚ kvôli chrobákovi

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer ) po pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli avizoval, že sa ešte čaká na potvrdenie výskytu krasoňa jaseňového na Slovensku. „Ak sa to potvrdí, tak potom sú tu prvé dve krajiny v EÚ, ktoré majú problém s týmto chrobákom. Maďarsko je už potvrdené, Slovensko čaká na potvrdenie,“ opísal ešte v pondelok situáciu minister. Chrobák podľa jeho slov pravdepodobne prišiel z východu, teda cez Ukrajinu do Maďarska. Takáč podotkol, že Slovensko už realizuje kroky a bolo už aj zasadnutie o opatreniach. Úzko bude spolupracovať aj s Maďarskom. Očakáva pomoc aj Európskej komisie.

„Slovensko si dlhodobo udržiava priaznivý rastlinolekársky status a väčšina prioritných škodcov EÚ na našom území nebola potvrdená,“ uviedli odborníci ministerstva pôdohospodárstva pre Pravdu. V súčasnosti evidujeme dvoch prioritných škodcov. Jedným z nich je ovocná muška orientálna (Bactrocera dorsalis), ktorá pochádza z tropických oblastí juhovýchodnej Ázie a ničí ovocie i stromy. Vzhľadom na naše klimatické podmienky sa však nepredpokladá, že na Slovensku vydrží dlhšie. Druhým a podstatne nebezpečnejším druhom je práve krasoň jaseňový invázny chrobák, ktorý dokáže zničiť celé porasty jaseňov.

Rastliny ohrozuje aj baktéria

„Neexistuje jeden najnebezpečnejší škodca – miera rizika závisí od toho, aké hostiteľské rastliny napáda a aké sú možnosti jeho ďalšieho šírenia,“ vysvetlili špecialisti. “Spoločným znakom týchto druhov je ich schopnosť rýchlo sa šíriť a napádať široké spektrum rastlín, čo výrazne komplikuje ich kontrolu”.

Medzi najnebezpečnejšie invazívne druhy v rámci Európskej únie patrí viacero organizmov, ktoré by v prípade zavlečenia mohli spôsobiť zásadné škody aj na Slovensku. Baktéria Xylella fastidiosa spôsobuje vysychanie rastlín a je známa najmä z Talianska, kde zničila milióny olivovníkov. Fúzač ázijský napáda listnaté stromy a jeho larvy vyžierajú drevo zvnútra, čím strom postupne zabíjajú. Chrústovec japonský požiera listy rastlín a jeho larvy poškodzujú trávniky. Sivkavec americký patrí medzi najvýznamnejších škodcov kukurice a dokáže rýchlo zničiť celé polia. Mimoriadne nebezpečné je aj háďatko borovicové, ktoré spôsobuje rýchle hynutie borovíc.

Zamorená zóna

Dlhodobé stratégie a plánované kroky, vrátane financovania, spadajú do pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ochranu rastlín zabezpečuje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, ktorý vykonáva každoročné prieskumy výskytu škodcov. Jedným z najdôležitejších nástrojov ochrany je práve systematický monitoring. Zahŕňa vizuálne kontroly rastlín, odber vzoriek, využívanie špecifických lapačov a laboratórnu diagnostiku. Kontroluje sa aj dovoz rastlín, či dreva.

Ak sa výskyt nebezpečného škodcu potvrdí, nasleduje prísny režim tzv. eradikačných opatrení. Vyhlási sa zamorená zóna a nárazníkové pásmo, v ktorých platí zákaz presunu rastlín, dreva či pôdy. Napadnuté rastliny sa musia odstrániť, často aj všetky v okolí, čo môže znamenať aj výrub úplne zdravých stromov.

Padnú aj zdravé stromy

Súčasťou opatrení sú aj zásahy proti hmyzu, dezinfekcia náradia a stále intenzívny monitoring, ktorý trvá aj niekoľko rokov. „Ak sa podarí výskyt škodcu odhaliť v počiatočnom štádiu, šanca na eradikáciu alebo zamedzenie ďalšieho šírenia je výrazne vyššia,“ zdôrazňujú odborníci.

Tieto opatrenia môžu výrazne zasiahnuť aj bežných ľudí. V praxi to môže znamenať výrub stromov v záhradách, obmedzenie presunu rastlín či kontroly na súkromných pozemkoch. Len v niektorých prípadoch však štát poskytuje kompenzácie.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
krasoň jaseňový
Richard Takáč
invazívne druhy
ÚKSÚP

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.